V roku 2003 vydal Ondavsko-hornádsky seniorát drobnú príručku, ktorá mala slúžiť pre začínajúcich aj slúžiacich presbyterov, prípadne všetkých, ktorých dianie v našej cirkvi hlbšie zaujíma. Pre ďalšie šírenie tohto diela vám ju prinášame v zdigitalizovanej podobe.
| Presbyterská služba v reformovaných cirkvách | pdf formát |
| Presbyterská služba v reformovaných cirkvách | docx formát |
| Presbyterská služba v reformovaných cirkvách | doc formát |
| Štatistika – seniorát |  Seniorát |
| Štatistika – cirkevný zbor | Cirkevný zbor |
| Návod na vyplnenie |  Návod na vyplnenie |
| Fond budovania cirkvi – žiadosť | Žiadosť |
| Fond budovania cirkvi – návod na vyplnenie | Návod |
| Stavebný fond – žiadosť | Žiadosť |
| Stavebný fond – návod na vyplnenie | Návod |
Hlavnou úlohou cirkvi je kázanie Slova Božieho.
Hlavnou úlohou staršieho preto je dohliadať na kázanie.
Aby naplnila podmienky kázania, cirkev vyberá, vycvičuje, skúša a ustanovuje ľudí povolaných Duchom do služby Slova Božieho. Hlbokou súčasťou tohto všetkého je staršovstvo cirkvi, konajúce v konzistóriách a radách, v zhromaždeniach, v seniorátoch a synodách, a radách vzdelávania. Ešte hlbšie zahrnutí sú všetci starší v lokálnych zboroch, ktorí sú zodpovední za to, čo sa káže z kazateľníc. Pre splnenie týchto vysokých štandardov, najdôležitejších v cirkvi, sám starší musí byť oboznámený s tým, aké má byť kázanie, a ako má byť hodnotené.
V živote sa musíme neraz rozhodovať o tom, čo je správne a čo nie je, akým smerom sa náš život bude uberať, čím chcem byť, kam chcem patriť. Jedným takým rozhodnutím je aj rozhodnutie pre Krista.
„Vyber si sám“ – bola hlavná téma stretnutia mládeže, ktoré sa konalo 7.novembra v zborovom dome v Trebišove, asi tridsať mladých ľudí odvšade z východu z oboch seniorátov, sa rozhodlo prísť na toto stretnutie.
A tí, čo sa rozpŕchli, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo. Filip zišiel do samarského mesta a zvestoval im Krista. Zástupy s jednomyseľnou pozornosťou sledovali, čo hovoril Filip, keď počuli a videli znamenia, ktoré robil. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali nečistí duchovia a kričali silným hlasom; aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení. A bola v tom meste veľká radosť. V meste však už predtým žil istý muž menom Šimon, ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký. A všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, ho počúvali a hovorili: Tento muž je tá veľká moc Božia! Venovali mu veľkú pozornosť, lebo ich čarami už dlho napĺňal úžasom. Ale keď uverili Filipovi, ktorý im kázal o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša, dali sa krstiť mužovia i ženy. Aj sám Šimon uveril, dal sa pokrstiť, pridŕžal sa Filipa a žasol, vidiac veľké znamenia a zázraky, ktoré sa diali. Keď apoštolovia v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána. A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša. Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého. Keď Šimon videl, že sa Duch Svätý udeľuje kladením rúk apoštolov, priniesol im peniaze a prosil: Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky. Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží. Nemáš podiel ani účasť na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom. Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca, lebo vidím, že si ako horká žlč a sputnaný neprávosťou. I odpovedal Šimon: Modlite sa za mňa k Pánovi, aby ma nestihlo niečo z toho, čo ste povedali. Keď skončili svedectvo a zvestovanie slova Pánovho, navracali sa do Jeruzalema, zvestujúc evanjelium v mnohých samarských mestečkách.(Sk 8, 1 – 13)
A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša. Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého. (Sk 8, 15-17, 21)
Milí bratia a sestry,
Po umučení a ukameňovaní diakona Štefana, nastalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme. Všetci sa rozutekali po okolitých krajoch okrem apoštolov, ktorí ostali v Jeruzaleme (Sk 8:1). Texty ktorým sa dnes budeme venovať, zaznamenávajú veľmi dôležitý historický okamih. Ide o začiatok svetového rozšírenia cirkvi. Môžeme povedať, že Pán Boh využíva prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme na rozšírenie evanjelia a tým aj cirkvi do sveta. Tí ktorých rozohnali, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo evanjelia. Do tohto okamžiku viedli evanjelizáciu apoštoli, teraz sa evanjelizácie ujímajú aj ostaní veriaci, tí ktorí uverili v Jeruzaleme. Na osobnej úrovni šíria evanjelium. Títo ľudia oslovení a zmenení evanjeliom za neutiahli, nezľakli, ale svoj útek využívajú na to, aby evanjelium Pána Ježiša Krista rozšírili všade tam, kde sa nachádzajú. Slova Gamaliela, váženého učiteľa zákona, ktoré vyriekol ešte predtým pred židovskou radou, sa začínajú potvrdzovať pozitívne pre cirkev a apoštolov Sk 5: 38-39 „… ak je z ľudí táto rada, alebo toto dielo, rozpadne sa; ak je však z Boha, nebudete môcť ich zahubiť.“ Napriek prenasledovaniu sa evanjelium začalo úspešne šíriť.
V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! A On riekol: Choď a hovor tomuto ľudu: Počúvajte len, počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte len, hľaďte, ale nechápte! Zatvrď srdce tohto ľudu a jeho uši zapchaj a jeho oči zastri, aby svojimi očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, a tak, aby sa neobrátil a neuzdravil. Nato som povedal: Až dokedy, Pane? I odvetil: Pokiaľ nespustnú mestá bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým roľa nespustne na púšť. Hospodin ďaleko odvedie ľudí a mnoho bude opustených miest v krajine. A ak ostane v nej ešte desatina, i tá bude znova na spálenie ako cér a dub, z ktorých po zvalení ostane peň. Sväté semeno je jej peň.(Izaiáš 6, 1 – 13)
A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! (Iz 6, 8)
Milé sestry a bratia v Pánu,
Text šiestej kapitoly Izaiášovho proroctva, nám opisuje výzvu, resp. povolanie, ktoré počul od Hospodina prorok Izaiáš na začiatku svojej prorockej služby. Skôr než sa dostaneme k jadru textu, povedzme si krátko, kto to bol Izaiáš, v akej dobe a za akých okolností žil.
Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka a pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami! Keď ich videl, povedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení. Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. Ježiš odpovedal: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! I povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila. (Lk 17, 11 – 19)
Veľmi radi vám môžeme oznámiť, že po určitej práci, ktorá bola vykonaná, sprístupňujeme na našich stránkach v sekcii Právne dokumenty ústavu a štatút Reformovanej kresťanskej cirkvi, rovnako ako aj znenie zákonov, ktoré počas rokov vychádzali ako príloha Kalvínskych hlasov. Dané dokumenty dávame do pozornosti predovšetkým služobníkom v cirkvi (či už farárom, kaplánom, ale aj presbyterom, kantorom), ale aj bežným veriacim, ktorí majú záujem o dianie v našej cirkvi.
Pripravený pracovať v cirkvi sa prihlásil na cirkevnú školu pre nižšie duchovenstvo v Košiciach. Po jej ukončení pracoval ako katechéta v Záhore a Pinkovciach. Po dvoch rokoch práce nastúpil na Komenského bohosloveckú fakultu Karlovej univerzity v Prahe, ktorú ukončil v roku 1957. Po vykonaní prvej skúšky duchovenskej spôsobilosti bol pridelený za seniorátneho kaplana do Michaloviec, následne do Košíc a zase do Michaloviec. V roku 1958 sa oženil s manželkou Blaženou, s ktorou prežil 52 požehnaných rokov. Narodili sa im 2 dcéry Janka a Editka.
Po vykonaní druhej duchovenskej skúšky v roku 1960 nastúpil ako farár do reformovaného kresťanského zboru v Zemplínskom Jastrabí a Kožuchova. V roku 1970 sa presťahoval na uvoľnenú faru do Novosadu a odtiaľ obsluhoval uvedené zbory ešte 28 rokov. Službu, ktorá mu bola zverená konal zodpovedne podľa 1Kor. 9,22-23: „slabým bol som slabý, aby som slabých získal, všetkým bol som všetko , aby som aspoň niektorých priviedol ku spaseniu. A to všetko robím pre evanjelium, aby som bol jeho spoluúčastníkom.“
Počas 38 ročnej služby v cirkvi mimo šírenia evanjelia konal aj iné práce. Slúžil v troch zboroch a na každom z nich vykonal 2x generálnu opravu kostola. Z moci štátu bola vykúpená 17 rokov stará budova fary v Novosade, tak musel vybudovať novú faru, čo nebolo jednoduché pre malé zbory kde pôsobil.
K menej príjemným spomienkam patrí:
To všetko z rozhodnutia cirkevnej vrchnosti.
Svoju aktívnu službu ako farár ukončil ako konsenior OH seniorátu. Do dôchodku odišiel v roku 1996 a ďalej pôsobil bez nároku na odmenu na tých istých zboroch. Za určitý čas ešte zastupoval v zboroch Lastovce, Kazimír a Brezina.
Posledné bohoslužby vykonal na Silvestra 1998, pri ktorých sa s veriacimi a obecným zastupiteľstvom dôstojne rozlúčil. Následne sa presťahoval s manželkou do Košíc k dcére Janke s vďakou Pánu Bohu za jeho požehnanie a milosť, ktorá ho až doteraz sprevádza.
Opustil nás 7.9.2010 ráno o 8.15 hod.