Správa seniora z roku 1949

Náš Ondavsko-hornadásky seniorát vznikol v novembri 1993. Jeho predchodcom bol Torysský seniorát, ktorý vznikol po skončení druhej svetovej vojny a existoval niekoľko rokov, približne do začiatku 50. rokov 20. storočia. Bol to jeden z troch slovenských seniorátov, ktoré vtedy existovali.  Zvyšné dva boli Užsko-laborecký a Ondavsko-zemplínsky.  V seniorskej správe za rok 1949 sa hovorí o 16-tich zboroch:

Barca, Bidovce, Byster, Bohdanovce, Čaňa, Vyšný Čaj, Ďurkov, Nižná Hutka, Košice, Nižná Kamenica, Slanec, Svinica, Skároš, Trstené pri Hornáde, Vajkovce a Ždaňa.

Pokračujte v čítaní

Príhovor seniora k 20. výročiu založenia OH seniorátu

Bratia a sestry!

Spomínate si na svoje 20. narodeniny ? Teraz je náš seniorát v tomto bode. O 4 dni, v stredu 13.novembra 2013 to bude presne 20 rokov ako bol ustanovený Ondavsko – hornádsky seniorát. Ustanovujúce seniorátne valné zhromaždenie 9. seniorátu – t.j. 2. seniorátu s rokovaním jazykom slovenským sa konalo 13. novembra 1993 v Sečovciach. Toto zasadnutie schválilo vytvorenie deviateho seniorátu, v poradí druhého seniorátu s rokovacím jazykom slovenským. Zároveň sa vtedy schválil názov Ondavsko – hornádsky seniorát. Pokračujte v čítaní

Život a dielo Heinricha Bullingera

Pôvodca II. Helvetského vierovyznania Henrik Bullinger  sa narodil 18. júla roku 1504 v mestečku Bremgarten, v kantóne Argau vo Švajčiarsku. Jeho otec bol duchovným. Prial si, aby aj jeho nadaný syn zvolil si toto povolanie. Preto už ako 12 ročného chlapca posiela ho na štúdiá do Emmerichu pri Rýne, neďaleko holandských hraníc. Tento ústav bol všade dobre známy. Viedla ho skupina zbožných, hlboko vzdelaných a osvietených duchovných i laikov. Toto prostredie formovalo dušu mladého Bullingera po dobu troch rokov. Tu sa ukázaly vzácne rysy jeho povahy: hĺbavosť, pilnosť, neúmerná pracovitosť, prísnosť voči sebe, ktoré vlastnosti v neskoršej dobe postavily ho na význačné miesto. Pilne študoval tu latinských klasikov, ale i cirkevných otcov. Avšak túžiac po hlbšom vzdelaní dal sa zapísať na vysokú školu v Kolíne n. Rýnom, ktorý toho času bol majákom duchovného života, napriek tomu, že niektoré odbory na tejto univerzite boly vedené mníchmi a teológmi, ktorí sa stavali nepriateľsky voči reformám podľa evanjelia. Vhĺbil sa do čítania Plinia, Homéra, Vergilia a iných klasikov, ale mnoho času venoval i spisom Ambrózia, Origena, Augustína, Petra Lombaŕda a iných cirkevných otcov a scholastikov. Pritom spozoroval, že títo vo svojich výkladoch dovolávajú sa skoro výhradne výrokov cirkevných otcov, a že cirkevní otcovia berú za základ Písmo sväté. Snažil sa tedy dostať ku tomuto pôvodnému prameňu a preto si zaobstaral Nový zákon. Ten spôsobil prevrat v jeho náhľadoch na učenie rímskej cirkvi, ktoré nakoniec považoval za protirečiace Písmu a bludárske. V tom čase sa mu dostávajú do ruky i spisy Rímom za kacíra vyhláseného Luthera.

Pokračujte v čítaní