Spevníkové piesne

Prinášame vám k dispozícii nahrávky piesni z nášho spevníka v mp3 podobe, v ktorých je melódia organu ako aj spev zhromaždenia. Piesne sú zoradené v priečinkoch podľa priebehu liturgie, t.j úvodné, stojace, hlavné, pred kázňou, po kázni, záverečné.

Nahrávky boli priebežne nahrávané v rámci služieb Božích v Tušiciach, na organe hral  Viliam Jakubec. Piesne je možné použiť ak je potrebné zastúpiť kantora. Je možné podľa nich spievať. 

Tieto nahrávky je možné použiť aj pre individuálne potreby.

Pokračujte v čítaní

Správa seniora z roku 1949

Náš Ondavsko-hornadásky seniorát vznikol v novembri 1993. Jeho predchodcom bol Torysský seniorát, ktorý vznikol po skončení druhej svetovej vojny a existoval niekoľko rokov, približne do začiatku 50. rokov 20. storočia. Bol to jeden z troch slovenských seniorátov, ktoré vtedy existovali.  Zvyšné dva boli Užsko-laborecký a Ondavsko-zemplínsky.  V seniorskej správe za rok 1949 sa hovorí o 16-tich zboroch:

Barca, Bidovce, Byster, Bohdanovce, Čaňa, Vyšný Čaj, Ďurkov, Nižná Hutka, Košice, Nižná Kamenica, Slanec, Svinica, Skároš, Trstené pri Hornáde, Vajkovce a Ždaňa.

Pokračujte v čítaní

Spevníkové piesne

Bratia a sestry, v čase obmedzenia verejných služieb Božích sme pre vás pripravili nahrávky piesní zo Spevníka reformovaných kresťanov.

Hrá a spieva Ján Janovčík, kantor z Vajkoviec a seniorátny kurátor  Ondavsko – hornádskeho seniorátu a jeho dcéra Barbara Išky.

Utrpenie Ježiša Krista (389-396)

Utrpenie a smrť na kríži (401-411)

Vzkriesenie Ježiša Krista (413-426)

Príhovor seniora k 20. výročiu založenia OH seniorátu

Bratia a sestry!

Spomínate si na svoje 20. narodeniny ? Teraz je náš seniorát v tomto bode. O 4 dni, v stredu 13.novembra 2013 to bude presne 20 rokov ako bol ustanovený Ondavsko – hornádsky seniorát. Ustanovujúce seniorátne valné zhromaždenie 9. seniorátu – t.j. 2. seniorátu s rokovaním jazykom slovenským sa konalo 13. novembra 1993 v Sečovciach. Toto zasadnutie schválilo vytvorenie deviateho seniorátu, v poradí druhého seniorátu s rokovacím jazykom slovenským. Zároveň sa vtedy schválil názov Ondavsko – hornádsky seniorát. Pokračujte v čítaní

Dejiny Reformovaného zboru v Ždani do roku 1945

Nápis teda dokladá existenciu kostola v uvedenom roku. Táto hodnovernosť bola doložená v roku 1912 počas rekonštrukcie kostola. Pod podlahou kostola bola nájdená kostra ženy so svetlými vlasmi a modrá stuha s našitými zlatými ozdobami. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo už o spomínanú Katarínu Török de Sendro. Pokračujte v čítaní

260. výročie vydania dvoch spevníkov v zemplínskom nárečí

 

Manželia Kónyovci vo svoje publikácii Kalvínska Reformácia na Východnom Slovensku na str. 180 konštatujú: „Vydanie piatich bohoslužobných kníh vo východoslovenskom nárečí malo pre slovenských kalvínov v predtisskom dištrikte nesmierny význam. V nasledujúcom období, v druhej polovici 18. storočia, im pomáhali nielen pri službách Božích, vyučovaní, katechizácii, ale aj pri zachovaní vlastnej viery na periférii rozšírenia kalvinizmu, v každodennej konfrontácii s pokračujúcou rekatolizáciou.“

Viac informácii o pozadí vydania týchto publikácii

Nekrvavá rekatolizácia, ktorá prebiehala v 18. storočí po Satmarskom mieri ( 1711), značne ohrozovala slovenských reformovaných (nezabúdajme, že slovenčina ako kodifikovaný jazyk stále neexistovala, slovenskí reformovaní v tej dobe hovorili zemplínskym nárečím). Predtisský dištrikt vnímal tento problém a snažil sa slovenským zborom pomôcť (viac o tom Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str. 175 – 180). Predtisský dištrikt (superintendencia) pozostával zo štyroch seniorátov: Boršodský, Abovský, Zemplínsky a Užský. Od ostatných dištriktov sa líšil tým, že takmer dve storočia nemal na svojom čele vrcholného predstaviteľa (biskupa, resp. superintendenta). Až na príkaz panovníka z donútenia si zvolili v roku 1734 prvého superintendenta. V polovici 18. storočia sa vedenie Predtisského dištriktu začalo veľmi poctivo zaoberať hľadaním spôsobu ako pomôcť slovenským reformovaným. Najvýraznejšia zásluha superintendenta Martina Csájiho pre zachovanie slovenských zborov spočívala v zabezpečení vydania piatich duchovných publikácií pre slovenských (zemplínskych) reformovaných v rokoch 1750 – 1758. Na prvý pohľad to vyzerá ako samozrejmosť, uvedomme si však, že spisovná slovenčina bola kodifikovaná až o storočie neskôr. V evanjelickej cirkvi sa pre potreby Slovákov používala česká literatúra. Predtisský dištrikt sa pod vedením Martina Csájiho rozhodol vydať základnú duchovnú literatúru v materinskom jazyku vtedajších slovenských reformovaných – v zemplínčine, hoci oficiálne zemplínčina ako jazyk vlastne vôbec neexistovala. Predtisský dištrikt teda už storočie pred štúrovcami vydáva dôležité publikácie, ktoré neoceniteľným spôsobom pomohli uchovať jazyk aj vieru slovenským reformovaným. Zemplínčina sa doteraz používa a aj v súčasnosti mnohí slovenskí reformovaní (aj s vysokoškolským vzdelaním) na východe Slovenska rozprávajú v domácnosti, resp. v súkromí zemplínskym nárečím. Je to nárečie, ku ktorému majú mnohí reformovaní stále vrúci vzťah. O čo viac to muselo byť v polovici 18. storočia, keď spisovná slovenčina ani neexistovala. Slovenskí – zemplínski reformovaní tak dostali do rúk publikácie, ktoré boli napísané v nárečí ich srdca. Martinovi Csájimu pomohli pri vykonaní tejto záslužnej práce traja autori: malčický reformovaný farár Juraj Jesenius, bánovský farár Andrej Spáczay a zemepán z Rakovca Andrej Rákoczi. Títo traja šlachetní muži vykonali preklad dôležitej duchovnej literatúry z maďarčiny do zemplínčiny. Keďže však zemplínsky pravopis neexistoval, uvedené publikácie boli napísané maďarským pravopisom.

Pre ukážku verš z Kol 3, 16 vyzeral nasledovne: „Utstze a napominajtze se szpoletsnye Soltarami Spevami a Pesnyemi duchovnimi, sz milostzu spévajútz u sértzu szvojem Pánu.“

Celkovo vydal Predtisský dištrikt v Debrecíne 5 nasledovných publikácií:

Mali katechizmus (1750)
Hlasz pobosnoho spéványa (1752) – spevník
Svetoho Dávida kralya a proroka szto i pedzesátz soltári (1752) – spevník
Radosztz sértza pobosnoho (1758) – modlitebná kniha
Agenda (1758) – poriadok vysluhovanie sviatostí, pohrebov, krstu a sobášov

Tlač uvedených publikácii bola objednaná Predtisským dištriktom, mesto Debrecín na vlastné náklady vytlačilo Mali katechizmus a Hlasz pobosnoho spéványa. Modlitebná kniha bola vydaná z výnosu zbierky veriacich najmä zemanov zo slovenských zborov.

 

Článok bol prevzatý z oficiálnej stránky našej cirkvi
www.reformata.sk