Zverejnené 18 septembra, 2010 od , zmenené 7 júla, 2013 o 9:59 am

Pripomienky k zákonu o kazuáliách

Krst
§ 3

(4) Na žiadosť starých alebo prastarých rodičov – plnoprávnych členov cirkvi – môže byť pokrstené aj dieťa mladšie ako 13 rokov, ak rodičia nespĺňajú podmienky stanovené v predchádzajúcom odseku, ale súhlasia s krstom ich dieťaťa, a presbytérium posúdi, že existuje dostatočná garancia na výchovu dieťaťa v reformovanej viere. V tomto prípade sľub skladá aj starý rodič alebo prastarý rodič, ktorý požiadal o krst.
(5) V prípade dieťaťa narodeného mimo manželstva, životný štýl rodičov spadá pod účinnosť cirkevno-disciplinárneho posúdenia, preto sa treba snažiť o to, aby vzťah rodičov sa stal právoplatným manželstvom, ale nezákonný charakter narodenia dieťaťa nemôže byť dôvodom odopretia krstu.

Pripomienka č. 1)

V našich zboroch presbytéria už desaťročia nevykonávajú cirkevnú disciplínu, preto je potrebné vysvetliť viac pojem : „ cirkevno – disciplinárne posúdenie“. Okrem toho navrhujem, vzhľadom na podobnosť prípadov, aby sa dohodol jednotný postih pre nezosobášených rodičov. Navrhujem, aby všetci nezosobášení rodičia nemali v celej cirkvi povolený prístup k Večeri Pánovej, kým sa nezosobášia, alebo nerozídu. Aj v minulosti sa stávalo, že krst žiadali aj slobodné matky. To je však aj iná situácia . V prípade rodičov, ktorí žijú spoločne a bez manželstva ide o rozhodnutie vo svojom hriechu pokračovať. Malý katechizmus v 74 otázke hovorí: „Podľa rozkazu Ježiša Krista je potrebné blúdiacich, ktorí ani po bratskom napomenutí nezanechajú svoje bludy a hriechy vylúčiť od svätých sviatostí. Keď však sľubujú a dokazujú nápravu, treba ich prijať opäť do spoločenstva zboru.“ Nemalo by logiku ak by jedno presbytérium nezosobášených rodičov len pokarhalo, druhé vylúčilo od Večere Pánovej a tretie by disciplinárne konanie vôbec nezačalo. Podľa už spomínanej otazky č.74 by nezosobášení rodičia nemali mať prístup nielen k Večeri Pána, ale aj ku druhej sviatosti – krstu. Sľub pri krste by skladali okrem krstných rodičov len starí, prípadne prastarí rodičia.

§ 4

(5) Za krst duchovný alebo kaplán vykonávajúci obrad osobný finančný prídavok nesmie prijať.

Pripomienka č.2)
– nesmie žiadať

Konfirmácia
§ 5

(1) Podľa konfirmačného poriadku učiniť vyznanie viery a zložiť sľub môže osoba, ktorá v kalendárnom roku konfirmácie dovŕšila najmenej 15 rokov, bola pokrstená alebo súčasne s konfirmáciou bude pokrstená, a po prípravnej dobe stanovenej týmto zákonom pred presbytériom cirkevného zboru absolvuje skúšku o znalosti reformovanej viery.
(2) Presbytérium cirkevného zboru môže odmietnuť pripustenie ku konfirmácii, ak vidí, že konfirmand nedisponuje dostatočnými znalosťami alebo oddanosťou k tomu, aby splnil svoj konfirmačný sľub.


Pripomienka č.3

V paragrafe 7 ústavného zákona č. 2 / 2005 je napísané: Služba cirkvi sa uskutočňuje v zbore, kde jej členovia skrze pomoc Ducha Svätého:

a) počúvajú a prijímajú evanjelium, presvedčia sa o odpustení hriechov a znova sa narodia
b) z vďaky za utešujúce evanjelium sa oddávajú živej nádeji a nasledovaniu Krista, službe pre blaho človeka a sveta

Na základe tohto paragrafu, ktorý vychádza z Písma Svätého sa domievam, že nemal byť stanovený presný vek konfirmačnej prísahy. Človek by mal skladať konfirmačnú prísahu, až potom ako prijme evanjelium, presvedčí sa o odpustení svojich hriechov a znovu sa narodí. A to sa môže udiať aj oveľa skôr pred 15. rokom života, ale aj oveľa neskôr.

V presbyteriánskej cirkvi v USA (PCUSA) platí nasledovná zásada:

Keď osoby pokrstené ako nemluvňatá dosiahnu vek, keď sú schopní urobiť verejné vyznanie viery a prijať svoju zodpovednosť v živote cirkvi, presbyterstvo by ich malo pozvať, povzbudzovať a pomôcť im sa pripraviť na ich zodpovednosť ako aktívnych členov cirkvi. Vek, v ktorom by mladý človek mal učiniť takéto verejné vyznanie nie je presne stanovený. Je to ponechané na rozvážnosť Presbyterstva, aby po pozornom preskúšaní posúdili pripravenosť tých, čo majú záujem o aktívne členstvo.
Na základe uvedených argumentov navrhujem, aby sa bod (1) § 5 zmenil nasledovne:

1) Podľa konfirmačného poriadku učiniť vyznanie viery a zložiť sľub môže osoba, ktorá o to požiada, bola pokrstená alebo súčasne s konfirmáciou bude pokrstená, a po prípravnej dobe stanovenej týmto zákonom pred presbytériom cirkevného zboru absolvuje skúšku o znalosti reformovanej viery.

V Michalovciach, 17.9.2010

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *