Rodičia, čo by ste odkázali svojim deťom? Čo chcete, aby si zobrali od vás do života?
Keď končil John Wooden (1910-2010) základnú školu, jeho otec mu dal ako dar 7 rád – pravidiel – ktorými chcel, aby sa John vo svojom živote riadil. Pokračujte v čítaní
V ruke zvieral niekoľkocentovú mincu, ktorú mal podľa zvyku hodiť do pokladničky v kostole.
„Niekedy som si myslel, že tie peniažky idú chudobným deťom … Ale potom mi mamka vysvetlila, že ňou platíme za elektrinu a iné veci.“
Niekedy majú aj 10-ročné deti lepšiu predstavu o skutočnej misii, ako my dospelí …
Keď bojoval Hitler o moc, zverejnil program svojej strany. V ňom stálo v bode 24: „Sme za pozitívne kresťanstvo.“ Mnoho skutočných kresťanov na to skočilo.
Ale keď už bol Hitler pri moci, človek zistil to, čo mnohí dávno predvídali: pozitívne kresťanstvo bolo to isté, čo nacionálny socializmus. Pokračujte v čítaní
„… so svojím Bohom preskočím i múr.“ (2. Sam 22, 30)
Na tieto verše som si spomenul, keď som čítal o Timovi Howardovi – brankárovi USA, ktorý na tohtoročných majstrovstvách sveta vo futbale prekonal rekord v počte brankárskych zásahov za jeden zápas (16 zásahov). Tím USA nakoniec v predĺžení zápas s Belgickom prehral, všetci však obdivovali výkon amerického brankára.
CNN dokonca napísalo: „Bola to epická bitka – medzi brankárom USA a celým belgickým tímom“. Pokračujte v čítaní
„ Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ Mt 5,14-16
Kázeň Juraj Brecka, seniora Ondavsko-hornádskeho seniorátu Reformovanej kresťanskej cirkvi, na inštalácii por. Mgr. Dávida Vargaeštoka za vojenského duchovného vo funkcii dekana – riaditeľa kancelárie Ústredia EPS v OS SR a OZ SR
Kázeň odznela v Reformovanom kostole v Bratislave dňa 14. 2. 2013.
Pokračujte v čítaní
Kázeň Juraja Brecka na 3. deň Pánov z Heidelberského katechizmu, ktorá odznela v Tušiciach v 20. 1. 2013.
Kázeň Juraja Brecka s názvom „Kde je dnes koráb“, ktorá odznela v Tušiciach v prvú adventnú nedeľu roka 2012.
Pravidlo, ktoré mám už po dlhé roky bolo, že som jednal s Ježišom Kristom ako s osobným priateľom. Nie je to žiadne vierovyznanie, sotva nejaké učenie, ale je to Kristus sám, ktorého máme. V momente, keď prijímame Krista, mali by sme Ho prijať ako priateľa.
Keď odchádzam preč z domu, kývem mojej žene a deťom na rozlúčku, lúčim sa s priateľmi a známymi – avšak nikdy som ešte nepočul o úbohom odpadlíkovi, že by padol na kolená a hovoril:
„Bol som blízko pri Tebe 10 rokov. Tvoje služby sa stali nudné a monotónne. Prišiel som sa s tebou rozlúčiť. Zbohom, Pán Ježiš Kristus!“
Nepočul som ešte o nikom, kto by to urobil. Poviem vám, ako odchádzajú – jednoducho utečú preč.
Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ
Jedna udalosť bola veľmi spomínaná v americkej tlači, ktorá na mňa ako otca hlboko zapôsobila.
Otec zobral svojho malého synčeka na prechádzku do poľa jedného nedeľného dňa a keďže to bol horúci deň, ľahol si do tieňa pod krásny strom. Chlapček behal okolo zbierajúc divé kvety a malú trávičku, vracajúc sa k otcovi volajúc: „Pekné! Pekné!“
Nakoniec jeho otec zaspal a zatiaľčo spal, chlapec sa zatúlal preč. Keď sa zobudil, jeho prvou myšlienkou bolo: „Kde je moje dieťa?“