„… so svojím Bohom preskočím i múr.“ (2. Sam 22, 30)
Na tieto verše som si spomenul, keď som čítal o Timovi Howardovi – brankárovi USA, ktorý na tohtoročných majstrovstvách sveta vo futbale prekonal rekord v počte brankárskych zásahov za jeden zápas (16 zásahov). Tím USA nakoniec v predĺžení zápas s Belgickom prehral, všetci však obdivovali výkon amerického brankára.
CNN dokonca napísalo: „Bola to epická bitka – medzi brankárom USA a celým belgickým tímom“.
Prečo mi to napadlo a prečo o tom vôbec hovoriť na stránkach nášho seniorátu? Dôvodov by sa našlo viac. Tento príbeh nie je celkom obyčajný. Tim Howard je totiž človek, ktorého by sme mohli označiť za zdravotne postihnutého – počas jeho kariéry ho tak niektoré média aj označili (Guardian ho označil za „Američana s mozgovou poruchou“, iný denník ho označil za hendikapovaného). Tim Howard má Tourettov syndróm – ten sa prejavuje tým, že má nekontrolovateľné zášklby svalov a dokonca mimovoľné výkriky (napr. mu len tak do vzduchu vyletí ruka, alebo niečo zakričí, pričom tieto veci nemá pod kontrolou).
Napriek tejto nevýhode je však vynikajúcim brankárom – hral dokonca aj za Manchester United. A Tim Howard je ešte niečo – je kresťan. To je dôvod, prečo som si spomenul na ten verš, keď som čítal jeho príbeh. Tu je jeho svedectvo:
Stráviac prvých 10 rokov s nediagnostikovaným Tourettovým syndrómom – neurologickou chorobou, ktorú sa prejavuje telesnými a verbálnymi tikmi – neužil som si veľa pokoja.
Napriek tomu, že môj život vyzeral častokrát chaoticky, vedel som, že môžem vždy počítať minimálne s jednou osobou, ktorá mi poskytne pokoj a stabilitu: s mojou starou mamou.
Babkin zmysel pre pokoj bol taký mocný vďaka tomu, že pochádzal z jej viery v Pána.
Skrze ňu aj mne Boh zjavil svoju lásku pre mňa. Krátko na to som kráčal v jej šľapajách. Túžil som po rovnakej viere a pokoji, ktorý mala ona a to je presne to, čo mi Boh dal.
Život s Tourettom nie je jednoduchý. Ale Boh ma tiež požehnal športovým nadaním.
Urobil niektoré úžasné veci v mojom živote kombináciou týchto dvoch darov. Ukázal mi tiež spôsob, akým používať moju pozíciu profesionálneho športovca na to, aby som povzbudzoval iných s Tourettovým syndrómom.
Dnes som požehnaný natoľko, že môžem žiť svoj sen. A predsa – ak by to všetko zajtra zmizlo, viem, že aj tak by som mal pokoj. Možno to znie bláznivo pre väčšinu ľudí, ale takýto pokoj dáva Kristus. Je zakorenený v Jeho láske a je mimo akéhokoľvek chápania.
Aj ty môžeš zažiť rovnakú lásku a pokoj. Všetko, čo musíš urobiť, je prosiť Ho o to.
Pri jednej príležitosti, keď odpovedal na otázky detí na klube v miestnom baptistickom zbore, odhalil úžasný prístup, ktorý vyznáva vo svojom kresťansko živote: „Najdôležitejšou vecou v mojom živote je Kristus. On je dôležitejší ako vyhrávanie a prehrávanie, alebo to, či hrám, alebo vôbec nie. Všetko ostatné je iba bonus.“
Silné slová na povzbudenie pre nás všetkých.