Jedna udalosť bola veľmi spomínaná v americkej tlači, ktorá na mňa ako otca hlboko zapôsobila.

Otec zobral svojho malého synčeka na prechádzku do poľa jedného nedeľného dňa a keďže to bol horúci deň, ľahol si do tieňa pod krásny strom. Chlapček behal okolo zbierajúc divé kvety a malú trávičku, vracajúc sa k otcovi volajúc: „Pekné! Pekné!“

Nakoniec jeho otec zaspal a zatiaľčo spal, chlapec sa zatúlal preč. Keď sa zobudil, jeho prvou myšlienkou bolo: „Kde je moje dieťa?“

Pozeral všade naokolo, ale nemohol ho nájsť. Zakričal z plných pľúc, ale všetko čo mohol počuť bola len ozvena. Bežiac k malému kopcu, pozeral naokolo a zakričal znova. Žiadna odpoveď! Potom idúc k vzdialenejšiemu zrázu, pozrel sa dole a tam, medzi skalami a kameňmi, zbadal zdeformované telo svojho dieťaťa. Zatiaľčo spal, jeho dieťa sa zatúlalo a spadlo dolu zrázom.

Keď som to čítal, pomyslel som si, ako sa to podobá na obraz cirkvi! Aké množstvo otcov a matiek, aké množstvo kresťanských mužov a žien spia, zatiaľčo ich deti sa zatúlali k zrázu a zrútili sa do bezodnej jamy! Otec, mama, kde je dnes tvoj chlapec?

Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ
Obrázok: sxc.hu