Tohtoročné jarné seniorátne stretnutie žien sa uskutočnilo popoludní 17. marca 2024 v jednom z najmladších cirkevných zborov Ondavsko-hornádskeho seniorátu – v Košických Olšanoch. Tento zbor je dcérocirkvou zboru v Bysteri, nemá kostol, ale veriaci sa stretávajú na bohoslužbách v priestoroch kultúrneho domu. A práve tu sa stretla väčšia skupina žien (bolo nás asi 50), aby počúvali a spoločne sa zamýšľali nad málo preberanou témou v kresťanských kruhoch. Stretnutie nieslo názov Rozladená – duchovná a hormonálna nerovnováha v rôznych obdobiach života ženy.
Po úvodnom privítaní a spievanom veršíku, ktorý neodmysliteľne patrí k našim stretnutiam, som zdieľala sestrám biblický príbeh Búrka na mori, ktorý je jedným z príkladov toho, ako sa môže žena v čase svojej hormonálnej, či emocionálnej nerovnováhy cítiť. Príbeh je zapísaný v troch evanjeliách, my sme čítali Mt 8, 23-27. V uvedenom príbehu nečakane prichádza búrka, či povíchrica, ktorá rozkolíše vlny, naruší pokojnú hladinu a voda zapĺňa loď, až hrozí potopenie. Učeníci v strachu a zúfalstve volajú na spiaceho Ježiša a prosia o pomoc. Pán Ježiš pohrozí búrke a nastane kľud. Učeníci sú pokarhaní za svoju malú vieru. My, ženy, sa v čase hormonálnej či duševnej nerovnováhy môžeme cítiť podobne, nové okolnosti narušia našu stabilitu, pokoj, pevnú zem pod nohami a my nevieme, či danú situáciu ustojíme. Tie, ktoré prijali Pána Ježiša za svojho Spasiteľa, môžu mať istotu, že nemusia hľadať kade-tade možnosti pomoci a záchrany, lebo Pán Ježiš je s nami, je na loďke nášho života. Máme ho blízko a kedykoľvek sa cítime rozladené, rozkolísané, môžeme na Neho zavolať, nemusíme týmto nepríjemným situáciách podľahnúť, určite nie je Božím zámerom zahubiť nás. Mne v ťažkých chvíľach prichádzajú na um slová piesne z nášho reformovaného spevníka č. 343: „Drahý Pane Ježišu, vždy sa k Tebe utiekam, keď sa vlny rozkníšu a na mori som len sám, skry ma, skry ma, neopusť, kým búrky neprestanú, do prístavu svojho vpusť, prijmi dušu, zachráň ju!“
Biblický verš, ktorý sme spievali v úvode za doprovodu sestier Jarky Šikorovej a Lucie Tóthovej z Horoviec, je zapísaný v Žalme 139, 14: „Ďakujem Ti, že si ma predivne utvoril. Divné sú Tvoje skutky. A moja duša to dobre vie.“
Témou nás previedla sestra Alena Kolárovská z Košíc, ktorá vyštudovala medicínu a momentálne pôsobí na strednej zdravotnej škole. Vo svojej prezentácii nás previedla hlavnými tromi obdobiami v živote ženy, ktoré ju môžu rozladiť. Ide o obdobie puberty, obdobie tehotenstva i obdobie menopauzy. Prezentácia bola veľmi poučná a názorná, niektoré z nás sa dozvedeli informácie, ktoré o svojom tele možno ani netušili. Počas oboznamovania sa s telesnými prejavmi, nechýbali nápady a návody, ako prejsť danými obdobiami ľahšie a kde v Božom slove hľadať povzbudenie, vediac, že to, čím žena počas svojho života prichádza je fyziologické, je stvorené Bohom, ako hovorí Božie slovo v Žalme 139,14. Sestra Alenka dala ženám priestor i na spoločné zdieľania, otázky. Ako som v úvode spomenula, že je to téma, o ktorej sa v cirkvi veľa nehovorí, ale je to téma, ktorá je súčasťou života a rozprávanie o nej môže pomôcť tým, ktoré sa trápia. Môžeme byť oporou jedna pre druhú. Môžeme odovzdať svoje kladné i záporné skúsenosti s tým, čo sme v daných obdobiach prežívali a ako sme to zvládali.
Po vyčerpávajúcej prednáške nasledovali voľné rozhovory žien pri bohatom občerstvení, ktoré prichystali domáce ženy.
Po prestávke sme mali možnosť oboznámiť sa s biblickým štúdiom pre ženy s názvom Miluj Boha nesmierne (Love God Greatly), ktoré nám predstavila sestra Angela Brtáňová z evanjelického zboru v Budimíri. Toto štúdium je dostupné online aj knižne. Vzniklo v Amerike a v priebehu rokov sa rozšírilo do mnohých krajín sveta.
V závere stretnutia sme si vypočuli pieseň Chudobný hudobný nástroj, v ktorej slovami sme boli uistené, že akékoľvek sme – my sme ten nástroj, ktorý si chce Pán Boh použiť. Poďakovali sme sa hosťom, domácemu zboru za prípravu a i pánu Bohu za Jeho milosť a so záverečným požehnaním nás prepustila levitka Mária Brecková.
Podľa slov viacerých zúčastnených žien z rôznych zborov seniorátu, to bol požehnaný čas a asi by nás Pán Ježiš pokarhal za malú vieru, keď sme pre stretnutie zvolili menšie priestory a bolo nás mnoho. Ak Boh dá, radi sa s Vami stretneme na jeseň, možno aj vo vašom zbore.