Bolo mojim potešením a cťou kázať po deväť nedelí v Kanade, v Toronte, v roku 1932. Dobre si spomínam na privítanie, ktorého sa mi dostalo v prvé nedeľné ráno od farára miestneho zboru, ktorý napriek tomu, že mal dovolenku, nebol ešte mimo mesta. Predstavil ma, a keď som odpovedal na jeho privítanie, považoval som za múdre oboznámiť zbor s mojim štýlom kázania. Povedal som zhromaždeniu, že mojou metódou bolo predpokladať, že v nedeľu ráno budem v kostole hovoriť viac-menej k veriacim, k svätým, a že sa ich pokúsim vzdelávať. Avšak večer budem kázať s tým, že budem predpokladať, že hovorím k nekresťanom, keďže mnoho z takých ľudí tam bude. Asi nejako takto som to v rýchlosti povedal. Pokračujte v čítaní →