Zamyslenia a príbehy

Zverejnené 2 novembra, 2012 od , zmenené 18 januára, 2014 o 9:52 am

Biblia jeho farára

biblia_a_prstenJeden muž raz vzal Bibliu k svojmu farárovi a povedal: „Toto je vaša Biblia.“

„Prečo to voláte mojou Bibliou?“, odpovedal farár.

„No,“ odpovedal muž, „sedím pri vašich kázňach už dobrých päť rokov a vždy, keď ste povedali o nejakej veci, že nie je pravdivá, tak som ju vytrhol.“

Mal vytrhnutú asi tretinu Biblie – celého Jóba, Kazateľa i Zjavenie Jána a aj zopár iných kúskov tu či tam. Farár chcel, aby mu tú Bibliu nechal – nechcel, aby to zvyšok zboru videl. Avšak muž povedal:

„Óó, nie! Ešte mi ostáva obal, počkám si na ten.“ A odišiel preč, čakajúc na vytrhnutý obal.

Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ

Zverejnené 2 novembra, 2012 od , zmenené 18 januára, 2014 o 9:53 am

Maj vieru

Pamätám si na muža, ktorý rozprával o tom, že roky kázal bez akéhokoľvek výsledku. Ako šli do kostola, zvykol hovoriť svojej manželke, že vie, že ľudia mu aj tak nebudú veriť nič z toho, čo povie – a tam nebolo žiadneho požehnania. Nakoniec si uvedomil svoju chybu – prosil Boha, aby mu pomohol, pozbieral odvahu a potom prišlo aj požehnanie.

„Nech sa vám stane podľa vašej viery.“ Tento človek neočakával nič a dostal presne to, čo očakával. Drahí priatelia, očakávajme to, že Boh si nás použije. Majme odvahu a choďme vpred, dúfajúc v Boha, že bude robiť veľké veci.

 

Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ

Zverejnené 21 októbra, 2012 od , zmenené 18 januára, 2014 o 9:57 am

“Ja to robím len ústami!”

young_cowboys_smallBolo to tri dni po Vianociach. Vtedy som prežil úplne drobnú príhodu, nad ktorou som sa musel srdečne zasmiať.

Nič netušiac som pokojne vyšiel z domu trošku sa prejsť po meste. Odrazu som sa ocitol na divokom a bojovom svete. Malí chlapci zo susedstva dostali na Vianoce kovbojské oblečenie a všemožné druhy zbraní. A teraz sa hrali na divoký západ.

Poza stromy a zaparkované autá behali a v kľaku hromadne strieľali jeden na druhého. Tu a tam skúsil niektorí z nich zaútočiť, avšak hneď bol pod paľbou.

Pre týchto chlapcov to nebola žiadna obyčajná ulica v Essene. Nachádzali sa v americkej prérii s banditami, lupičmi a kovbojmi.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 9 októbra, 2012 od , zmenené 18 januára, 2014 o 10:01 am

Stratený brat

lost_brother_small„Tento rok by som chcel cez prázdniny urobiť peknú a poriadnu cyklotúru. Pridáš sa? “

Bolo to pred približne tridsiatimi rokmi, keď sa ma môj brat – už je medzitým pochovaný niekde v Rusku – takto opýtal.
„Hurá!“, zvolal som. „Konečne rozumný návrh. Kam by sme šli? Čierny les? Eifel? …“ Otrávene ma môj brat zastavil.
„Čo to už len počúvam! Ja myslím na Lago Maggiore, Lugano, alebo niečo podobné!“
„Platí!“, zvolal som. Musíme ale myslieť na to, že v tých časoch boli takéto ďaleké cesty veľkou zriedkavosťou. Autá ešte neuzatvorili svet. Cesty ešte neboli asfaltové. A nakoniec, bol som som už farár vo veľkomeste.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 3 októbra, 2012 od , zmenené 18 januára, 2014 o 10:04 am

Štyridsať míľ do Slobody

signpost_smallJeden môj priateľ šiel pred vojnou učiť do Natchez. On a jeden jeho priateľ si vyšli na koňoch na prechádzku v jednu nedeľu. Videli prichádzať starého otroka, a tak si mysleli, že si z neho trošku vystrelia. Práve prišli na miesto, kde sa cesta rozdvojovala a bola tam značka, ktorá označovala „Štyridsať míľ do Slobody.“

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 30 septembra, 2012 od , zmenené 18 januára, 2014 o 10:07 am

Učiť Willieho viere

jumping_child_smallPár rokov dozadu som chcel vysvetliť môjmu synovi, čo znamená viera, tak som ho položil na stôl. Bol vtedy maličký, asi dva roky. Postavil som sa asi meter dozadu s povedal som.

„Willie, skoč.“
Chlápätko povedalo: „Oci, ja bojím.“
Povedal som: „Willie, ja ťa chytím. Len sa pozeraj na mňa a skoč.“

Chlápätko sa pripravilo na skok, ale potom sa pozrelo dole a povedalo „Ja bojím.“
„Willie, či som ti nepovedal, že ťa chytím? Či si myslíš, že ťa ocko podvedie? Tak, Willie, pozri sa mi priamo do očí a skoč – a ja ťa chytím.“

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 23 septembra, 2012 od , zmenené 18 januára, 2014 o 10:09 am

Nemá sa odkladať

V roku 1871 som kázal päť nocí sériu kázní o živote Krista v starej Farwell sieni v Chicagu. Zobral som Ho z kolísky a nasledoval Ho až do súdnej siene, a pri tej príležitosti som si uvedomil, že som urobil najväčšiu chybu vo svojom živote. Bolo to v tú pamätnú októbrovú noc, keď zvon na súdnej sieni zvonil na požiarny poplach, avšak ja som tomu nevenoval pozornosť. Viete, boli sme zvyknutí počúvať požiarny zvon často a veľmi nás neznepokojovalo, keď zvonil.

Pokračujte v čítaní →