Stretnutie spevokolov v Brezine

Štvrtú nedeľu po Veľkej noci nazývanú aj Kantate! (Spievajte!) spevokoly z Ondavsko-hornádskeho seniorátu sláviť inak ako spevom ani nemohli, keďže táto nedeľa k tomu priamo vyzýva. Preto sa 6. mája 2012 stretli v Kultúrnom dome v Brezine a piesňami spomínali najmä na udalosti Veľkej noci. Duchovných, spevokoly, hostí a všetkých prítomných na stretnutí privítala Brezinská kaplánka Martina Onoferová.

Toto stretnutie bolo výnimočné aj v tom, že sme si pripomenuli 260. výročie vydania prvých dvoch kalvínskych spevníkov v zemplínskom nárečí Hlasz pobosnoho spévanya a Svetoho Dávida králya a proroka szto i pedzesátz ‚Soltári. Každý spevokol seniorátu si preto pripravil aj jeden Žalm v zemplínčine. Keďže Žalm 47,8 (v zemplínčine) vyzýva: „Bo Boh tej czalej zsemi je Kralyom, Spivajeze jomu z mudroszcu“; začali sme stretnutie spoločnou piesňou Žalmom 98, ako inak, v zemplínčine.

Počas stretnutia odznelo aj zopár informácií z histórie vydania spevníkov a ich autorov, ktoré si pripravila moderátorka Edita Kočišková. Jedna zo zaujímavostí bola aj tá, že kalvínske spevníky a aj ďalšie kalvínske knihy boli vytlačené moderným latinkovým písmom, románskou antikvou, kým katolíci a evanjelici na Slovensku nielen v tých časoch okolo roku 1750, ale až do začiatku 19. storočia tlačili svoje knihy ťažkopádnou gotickou fraktúrou (tzv. švabachom). Je to potešujúca informácia, ale oveľa radostnejšiu priniesol spojený spevokol Čaňa – Ždaňa – Skároš v piesňach: Golgota; Haleluja! Radostnú zvesť; Zvesť spásy preradostná; 8. žalm v zemplínčine. Sprievodným slovom spevokol viedol p.f. Ján Semjan a sestra Jolana Bittóová.

Na opačnej strane titulného listu žaltára je báseň napísaná v dvoch osemstopových štvorriadkových slohách so združeným rýmom:

„Chvályme zato Boha szvoho/’Se na kontzu sveta toho,/I mi Szlovátzi spéváme/Boha v pésnyoch vichvályáme./Chto ráz v sertzu vernye spévá,/Dvakrát se Bohu modlyivá;/Spévaj tus na ‚semi z lyudzmi/A potom v nyebe z Andzelmi.“

Takto môžeme spievať len vďaka vzkriesenému Kristovi a práve o tom spievali bratia a sestry zo spevokolu z Tušíc v piesňach Boh tak miloval svet – Sin John Stainer; On vstal z mŕtvych – Ch. Rolinson; Preveľká milosť; 23. žalm v zemplíčtine.

Pieseň 130 zo spevníka Hlasz pobosnoho spévanya má nádherné slová: „Us mi tsasz nasztáva Zochabitz ten/svet zlí; Bo mi z Nyeba podává Ruku Krisztus milí:/Us szlisim ‚se Krisztus mnye Volá,/podz duso má! Us bránu rajszku pre mnye Szám Jesus otvira.“ Takéto vyznanie môže povedať len ten, kto vo svojom vnútri prežil zmenu vďaka Ježišovi, ktorý trpel na Golgote. Práve o tom spieval Spevokol Jána Kalvína z Košíc. V ich podaní zaznel 90. žalm v zemplínčine a piesne Golgota, Kristus Pán je vzkriesený, Čuj pútnika pri dverách, Boh má ťa rád. Sprievodnú báseň predniesla Anna Červeňáková.
Biblický pohľad na spev v kontexte Žalmu 96,1 a Listu Kol 3,16 a historické súvislosti okolo vydania spevníkov priblížila vo svojom príhovore p.f. Anna Hisemová.

This movie requires Flash Player 9
Výklad Anny Hisemovej
ppt prezentácia
na_stiahnutie

Hosťom stretnutia, ktorého sme medzi sebou privítali, bol spevokol zo susedného Abovsko-turnianského seniorátu zo Slanca. Zaspievali pieseň zo Spevníka č. 414 Kristovi sláva, ktorý z mŕtvych vstal, č. 337 Paradicsomnak te szép élo fája (Boh je svetlo sveta), Čuj nádherné posolstvo.

Ako posledný tentoraz vystúpil spevokol z Vajkoviec s piesňami Ježiš pred Pilátom; Ach, čím je srdcu tvojmu; Raduj sa a plesaj; Vstal z hrobu Kristus; Žalm 116 v zemplínčine. Sprievodné básne predniesli Anna Janovčíková a Danka Petrilová. Samostatne vystúpili manželia Juraj a Barbara Išky s nádhernými piesňami Som kvapkou v mori a Nad vežou kostola.

V duchu odovzdávania viery ďalším generáciám predniesla vlastnú báseň Kontinuita sestra Jolana Bittóvá.

Po odprezentovaní všetkých piesní spevokolom poďakovala sestra Noemi Bodnár a odovzdala im pozdravy z oddelenia cirkevnej hudby Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Zbormajstrom a zbormajsterkám; menovite p.f. J. Semjanovi, J. Šimkovej, L. Szakálovi, p.f. A. Lučkayovej, J. Janovčíkovi; odovzdala pamätné listy a malú pozornosť. Po skončení oficiálnej časti boli všetci pozvaní na krátky rozhovor o práci v spevokoloch.

Na záver sa brat senior Juraj Brecko poďakoval všetkým, ktorí mali svoj podiel na stretnutí a vyzval oslovených k modlitbám. Tie odzneli v slovenčine (p.f. Erika Domonkošová), maďarčine (p.f.Noemi Bodnár) a zemplínčtine (p.f. Ján Semjan). Stretnutie sme napokon ukončili spevom spoločnej piesne – Žalmu 135.

(O tom, že nás bolo hojne svedčí aj to, že po 1100 zákuskoch a 6 závinoch nezostalo takmer ani slychu.)

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *