Jedným, aj keď nie jediným, z prejavov krízy je návštevnosť bohoslužieb.Pozrime sa na čísla v dvoch slovenských seniorátoch.Priemerný počet členov spolu v oboch seniorátoch za posledné 3 roky je cca 8000, na nedeľných bohoslužbách sa však zúčastňuje len cca 2400 členov, teda asi 30%, na cirkevné sviatky asi dvojnásobok, teda asi 60%.Nedisponujem štatistickými údajmi slovenských reformovaných v zmiešaných zboroch mimo slovenských seniorátov, predpokladám,že počet týchto členov môže byť okolo 2000 a že návštevnosť je podobná. Z cca 20 000 Slovákov, ktorí sa v predposlednom sčítaní ľudu hlásili k reformovanej cirkvi teda len približne 10 000 je v cirkevnej evidencii a menej ako polovica z nich navštevuje pravidelne naše bohoslužby.Na otázku, prečo je tomu tak, si netrúfam komplexne odpovedať. Ale na otázku: máme byť spokojní s touto situáciou? Odpovedám: nie, nesmieme byť s touto situáciou spokojní.

Pod krízu európskeho kresťanstva sa určite podpísali aj jednotlivé cirkvi a ich vedenia. Cirkev prechádzala od pozície prenasledovaných cez pozíciu najmocnejších /pápeži korunovali kráľov/ až k dnešnej pozícii, keď v niektorých štátoch sú, v iných nie sú spojení so štátnou mocou. Niekde je odluka štátu a cirkvi, niekde nie. Podľa môjho názoru najväčšou chybou bolo a je, že pri organizácii cirkevného života si cirkevný funkcionári brali príklad z organizácie štátu. A aký to má následok v našej cirkvi? RKCS sa v súčasnosti riadi vrátane Ústavy a Štatútu 16 zákonmi, ktoré majú celkovo 419 §. Len samotný Štatút má 220 §. V nich sa niekedy majú problém orientovať aj tí, ktorí ich tvorili. A čo potom radoví členovia? Starí ľudia hovorili,čím viac paragrafov, tým viac ich fiškáli vedia poprekrúcať. A tak sme svedkami toho, že tak ako v civilnom práve, tak aj v cirkevnom sa zákony vedome či nevedome porušujú,ale výsledkom je mnohokrát, že sa človek nemôže dovolať spravodlivosti alebo si nevieme dať rady so zlom, pretože zlo sa síce stalo, ale zákon porušený nebol!

V súvislosti so vstupom RKCS do MRC sa slovenskí duchovní a veriaci snažia pochopiť, čo sa vlastne stalo a či je to dobré alebo zlé. Sú slovenské senioráty členom MRC alebo nie sú? Polemiky a analýzy budú zrejme pokračovať. Ak by sme k tejto otázke pripojili aj otázku, či mala Synoda vôbec právomoc rozhodnúť o tejto otázke a dali by sme ju 3 právnikom, tak by sme nedostali 3 rôzne stanoviská, ako v jednej s mailových diskusií odpovedal br. Marek Janovčík, ale tých právnych stanovísk by bolo možno 5. Na tento krok našich bratov maďarskej národnosti sa musíme preto pozrieť aj z citového hľadiska. S nami majú spoločnú históriu, vieroučné zásady, ale s ref. maďarskej národnosti v okolitých štátoch aj spoločný jazyk. „Uvedomujem si, že pre našich maďarských bratov v RKCS je volaniu MRC veľmi ťažké odolať.“ Tieto slová napísal br. Brecko v jednom článku časopisu Týždeň a ja si myslím, že tomu pri hlasovaní na Synode tak skutočne bolo. Na druhej strane, ak by Slováci boli v takejto situácii, neviem s určitosťou povedať, či by konali ináč. Vždy je totiž bližšia košeľa, ako kabát.

Je zotrvanie ref. slovenskej národnosti v RKCS dobrým riešením alebo je nejaké lepšie riešenie? Pri tejto otázke si musíme uvedomiť, že slovenskí reformovaní, či právne patria, alebo nepatria do MRC, sú tak trochu RKC na obtiaž, pretože v iných, podľa prijatej ústavy MRC tzv. čiastkových ref. cirkvách nemajú maďarskí bratia starosti s prekladmi, tlmočením a tak podobne.Tak isto bude problém ako implementovať rozhodnutia Synody MRC prostredníctvom Synody RKCS tak, aby boli zohľadnené národné záujmy Slovákov a zároveň zachované merito rozhodnutí. Teda ja na túto otázku odpovedám: je to problémové dobré riešenie, pokiaľ sa slov. ref. nedohodnú na lepšom.

A čo by mohlo byť tým lepším riešením? Tým lepším riešením by mohlo byť napríklad rozdelenie RKCS na 2 časti, na zbory, ktoré súhlasia s pripojením k MRC, a zbory, ktoré nesúhlasia /v zmysle „chcú si spravovať cirkevné veci iným spôsobom – Presbytersko-synodálnym“/. Dobrovoľné združenie sa zborov, ktoré na základe presbytersko-synodálnej ústavy ako jediného právného predpisu, s vieroučnými zásadami II. Helvétského vierovyznania a Heidelberského katechizmu vytvorí a zaregistruje inú Reformovanú kresť. cirkev. Možno by sa podarilo takejto cirkvi prekonať aspoň lokálne krízu kresťanstva na Slovensku. Možno by takáto reformovaná cirkev, slovami br. Hamariho v jednej z jeho teologických reflexií, mohla obsiahnuť identitu všetkých reformovaných kresťanov a plniť skutočné kresťanské poslania.