1. Som sklamaný z toho, že v cirkvi máme komunikovať iba pomocou práva: „Cirkevné právo nepozná diskusiu“; „v cirkvi sa neuplatňuje právo veta menšiny“; Ratifikačná listina sa oháňa právnymi pojmami ako „fikcia“ či „dodatky k zmluvám“ v medzinárodnom práve; atď. Možno bude všetko podľa práva, len či to bude ešte cirkev – kresťanské spoločenstvo!? Ak v cirkvi máme komunikovať iba podľa toho, na čo máme právo a na čo nie, brať ohľad na bratov a sestry iba vtedy, keď majú právo veta menšiny, tak neviem, či sme ešte kresťanským spoločenstvom.

2. Som sklamaný z toho, akým spôsobom sa Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku (RKCS) pripája k Maďarskej reformovanej cirkvi (MRC). Pripojenie síce uvádza výhradu, ktorá zohľadňuje Slovákov v cirkvi, avšak predkladatelia Ratifikačnej listiny nemali ani len potrebu im to oznámiť, tobôž o tom rokovať. Dva roky sa o tom mohlo jednať a hľadať riešenie, s ktorým by mohli všetci súhlasiť. Nakoniec sa vymysleli iba právnické finty, ako „fikcia“ či „neutralita“, aby sa zohľadnilo, že RKCS nie je maďarská a aj napriek tomu sa chce pripojiť k MRC. Nestáli sme vlastnej cirkvi ani len za to, aby nám vopred povedali, že sa niečo také chystá! Bol to jednoducho podraz, rána pod pás, nôž do chrbta. Synodní poslanci sa až z materiálov na zasadanie Synody mali dozvedieť o texte Ratifikačnej listiny. Nech sa potom nikto nečuduje, že sme reagovali Stanoviskom zo 17.4. Ešte 8.5. biskup v Lastomíri tvrdil, že v podstate o nič vážne nejde, že Synoda to všetko prediskutuje. Nediskutovala, prehlasovala.

3. Som sklamaný z toho, že sa vymyslela akási finta – výhrada k ratifikácii o pripojení k MRC a hneď sa ukázalo ako by to fungovalo. Každé uznesenie MRC by naša cirkev synodnou cestou prijímala s takým ohľadom na slovenské senioráty s akým prijala Ratifikačnú listinu: bez diskusie, s aroganciou väčšiny. – Názorná ukázka toho, ako to bude fungovať, keď cirkev bude súčasťou MRC „s výhradou“.

4. Som sklamaný z toho, ako sa niekto snaží tento krok cirkvi bagatelizovať a zjednodušovať. Možno to niekto zo svojho pohľadu berie za tak samozrejmú vec, že ani nevidí potrebu o tom diskutovať. Ale v skutočnosti je to veľmi závažná vec, lebo vstupom do MRC sa mení celkové postavenie RKCS:

   – Stáva sa súčasťou inej, väčšej cirkvi, v ktorej sa zrieka samostatnosti, respektíve ju dobrovoľne obmedzuje.

   – Vstupuje do cezhraničnej cirkvi, čo kompromituje jej postavenie na Slovensku.

   – Tým, že vstupuje do cirkvi, ktorá sa definuje ako maďarská, komplikuje to a rozvracia vzťahy vo vlastnej cirkvi.

   Je to naozaj taký zanedbateľný krok cirkvi, že ani niet o čom diskutovať?! Udalosti po Synode ukázali pravý opak.

5. Som sklamaný z toho, že niekto zatiahol RKCS do škaredej hry mimocirkevných záujmov a nekresťanských spôsobov. Veď to, čo spôsobil tento krok určite nie je záujmom bežných reformovaných veriacich v RKCS. Neviem si ani len predstaviť kto a prečo niečo také vymyslel. Čí je to záujem?! Možno pre mnohých reformovaných v iných krajinách je to dobre, ale pre reformovaných v RKCS je to zlo, lebo ich to rozdeľuje. Spôsob, akým sa vstup do MRC pripravil a podal na schválenie, je aroganciou moci. Je to spôsob, ktorý sa skrýva za právnické formulácie, ale nie je to kresťanský spôsob hľadania Božej vôle pre celé cirkevné spoločenstvo. Neviem, či niekto, kto plánoval tento krok, domyslel všetky jeho dôsledky, alebo bol iba zaslepený tými „inými záujmami“ než sú záujmy reformovaných kresťanov na Slovensku.

6. Som sklamaný z toho, že sa veci nenazývajú pravými menami. Zrazu sa o Maďarskej reformovanej cirkvi hovorí ako o „regionálnom cezhraničnom spoločenstve kalvínskych Cirkví, ktoré nemá právnu subjektivitu“. Kto toto tvrdí, tak buď nečítal ústavu MRC, alebo ju zámerne prekrúca. (Zrejme platí to druhé.) V ústave sa jasne hovorí o organizačnej jednote. (Preambula) Podľa Hlavy 6. takzvaná „krajinská“ alebo „čiastková cirkev“ (akou by mala byť aj RKCS) je iba jednou z organizačných jednotiek MRC, podobne ako cirkevný zbor, seniorát a cirkevný dištrikt. Ten, kto pracne pripravoval text ústavy MRC musí byť sklamaný, keď tí, ktorí sa chcú k nej tak veľmi pripojiť, hovoria o nej iba ako o „cezhraničnom spoločenstve Cirkví“. Veď takým spoločenstvom sme aj v rámci Svetového spoločenstva reformovaného cirkví – prečo je potom potrebné vytvárať nové spoločenstvo cirkví?! Leda ak kvôli národnej jednote, ale tá nemá nič spoločné s kresťanskou cirkvou.

7. Som sklamaný z toho, že cirkev nepozná diskusiu a na Synode o tak dôležitej veci pre budúcnosť cirkvi rozhoduje väčšina bez diskusie. Biskup a generálny kurátor v obežníku z 18. 5.2011, ktorým reagujú na situáciu, ktorá vznikla po Synode, píšu: „skrze dialóg v duchu kresťanskej lásky je možné nájsť riešenie v každej problémovej situácii“. Od nich to po Synode znie skutočne nedôveryhodne. Pred Synodou sme my žiadali o celocirkevný dialóg, ku ktorému nedošlo. Nedošlo k nemu ani na Synode, i keď sme boli uisťovaní, že Synoda je miestom pre dialóg. A o spôsoboch kresťanskej lásky svedčí aj to, že nám biskup nezabudol pri odchode zo Synody pripomenúť, že ako synodní poslanci sme prisahali, že sa podriadime svojej cirkevnej vrchnosti, teda rozhodnutiu Synody. Dialóg v cirkvi: „my sme väčšina, zvyknite si na to“. Láska v cirkvi: „podriaďte sa rozhodnutiu väčšiny“.

8. Som sklamaný z toho, že poslanci na Synode sa rozhodli pre „maďarské cezhraničné spoločenstvo“ aj za tú cenu, že rozbíjajú spoločenstvo, ktoré existuje v RKCS. Národnosť im je bližšia, než vlastná RKCS. Môžeme mať pochopenie pre traumu maďarského národa zo straty štátnej jednoty po 1. svetovej vojne. Ale dnes je už iný svet. Slovensko, na území ktorého pôsobí RKCS, už nie je súčasťou Uhorska. Vzniklo práve preto, lebo Uhorsko svojou politikou v 19. a na začiatku 20. storočia potláčalo iné národy a uprednostňovalo iba maďarský. RKCS je reformovaným cirkevným spoločenstvom Slovákov a Maďarov na území Slovenska. Pritom Maďari nemajú problém cezhranične spolupracovať aj bez jednotných organizačných štruktúr. Duchovne s kultúrne môžu vytvárať jednotu so všetkými Maďarmi. Ale MRC je čosi iné. Kto vie, ako a či bude fungovať ako cirkev všetkých maďarských reformovaných v Karpatskej kotline a v celom svete! Stojí to za to, rozbíjať kvôli takejto chimére to, čo tu máme reálne v RKCS?

9. Som sklamaný z toho, že niekto považuje Reformovanú kresťanskú cirkev na Slovensku výhradne za maďarskú. Síce so slovenskou menšinou, ale v princípe za maďarskú. A na základe toho si nárokuje právo na celú cirkev. Pritom sa úplne ignoruje vývoj za posledných 90 rokov. RKCS nemôže byť maďarská alebo slovenská. Táto cirkev má iba členov maďarskej národnosti a slovenskej národnosti. Tých s maďarskou národnosťou je síce viac, ale tých so slovenskou rapídne pribúda. Minulosť cirkvi je síce prepojená s maďarskou kultúrou, ale v súčasti je súčasťou slovenskej kultúry. A naviac, cirkev pôsobí na území Slovenska. Bolo by logické domnievať sa, že pre dobro takejto cirkvi jedni druhých vzájomne potrebujú. Ale keď niekto vychádza z toho, že cirkev je a priori maďarská, potom môže iba tolerovať (alebo netolerovať) ako menšinu tých so slovenskou národnosťou a uzatvárať sa pred prostredím, v ktorom existuje, teda slovenským prostredím. Taká cirkev potom nemôže robiť nič iné, iba fúkať si na svoju „maďarskú dušičku“ a chrániť sa pred asimiláciou mladších generácií. A poprípade hľadať útočisko vo veľkom mori Maďarskej reformovanej cirkvi.

10. Som sklamaný z toho, že najvyšší predstavitelia cirkvi, ktorí by mali hájiť samostatnosť cirkvi, sami sa jej zriekajú, keď tak veľmi chcú byť súčasťou MRC a o svojej vlastnej cirkvi hovoria ako o „dištrikte“ inej cirkvi. Práve v tom sa naše diskusie o RKCS rozchádzajú. Pre nás je to samostatná zvrchovaná cirkev, ale pre maďarských predstaviteľov cirkvi je to iba súčasť maďarského reformovaného cirkevného sveta.

11. Som sklamaný z toho, že v súčasnej situácii sa zrazu hovorí o tom, že Slováci majú v cirkvi autonómiu, lebo majú dva slovenské senioráty so slovenským jednacím jazykom a volia si dvoch zástupcov do Predsedníctva synody. (Pre tých, ktorí o cirkvi premýšľajú iba v právnickom zmysle pripomínam, že právny poriadok RKCS výraz autonómia nepozná!) Ale keď už hovoríme o autonómii, tak takú istú autonómiu ako Slováci v cirkvi majú aj Maďari. A ešte väčšiu. Majú sedem seniotátov s maďarským jednacím jazykom a volia si svojich dvoch zástupcov do Predsedníctva synody. (Dvoch, biskupa a generálneho kurátora, volia všetci spolu). Je paradoxné, že na Slovensku niekto hovorí o „autonómii“ pre Slovákov v cirkvi a ešte to prezentuje ako veľkú ústretovosť.

12. Som sklamaný z toho, že v cirkvi sa očakáva, že pochopenie bude mať iba menšina pre väčšinu. Je to nelogické, lebo obyčaje väčšina by mala byť ústretová voči menšine. Pritom maďarská časť cirkvi nemôže v ničom slovenským reformovaným upierať, že by v duchu kresťanskej a cirkevnej solidarity nepodporovali svojich maďarským bratov a sestry v ich situácii na Slovensku. V roku 2009 zástupcovia za slovenské senioráty vyjadrili podporu Maďarom v ich obavách v súvislosti s jazykových zákonom. V skutočnosti je to tak, že na Slovensku maďarská väčšina v cirkvi nemá pochopenie pre slovenskú menšinu v cirkvi. Názorným príkladom je terajšia situácia, keď Slováci majú vážne výhrady k vstupu do veľkej Maďarskej reformovanej cirkvi. Z maďarskej strany sa žiadny ohľad na tieto obavy neberie, respektíve sa arogantne ignoruje.

13. Som sklamaný z toho, že v cirkvi sa na jazykovú otázku pozerá iba z jednej strany – maďarskej. Pritom by sa dalo očakávať, že v dvojjazyčnej cirkvi bude všetko identické v obidvoch jazykoch. V skutočnosti je to tak, že v cirkvi nikto nemá problém s používaním maďarčiny. Problém je skôr so slovenčinou. V duchu kresťanského idealizmu sme verili, že dôležité je dorozumieť sa a nebazírovať priveľmi na jazyku. Preto sme často prehliadali jednostranný dôraz na maďarčinu. Ale k čomu to viedlo? Len niekoľko príkladov:

    – Oficiálna internetová stránka cirkvi je iba v maďarčine a to aj napriek upozorneniu na túto skutočnosť.

    – Na zasadaniach orgánov Generálnej cirkvi každý rokuje vo svojom jazyku, teda prevážne v maďarskom, pričom sa slovenským zástupcom prekladá obsah rokovania. Materiály na rokovanie sú tiež v jazyku, v ktorom prichádzajú, teda prevážne v maďarčine. Takže slovenskí zástupcovia sa nemôžu na rokovania pripraviť.

    – Kvôli jazyku je aj chabá informovanosť o živote cirkvi. Kto nevie po maďarsky, nemá možnosť dozvedieť sa, čo sa v cirkvi deje mimo slovenské senioráty, lebo všetky informácia sú iba v maďarčine (až na niekoľko výnimiek v Kalvínskych hlasoch).

    – Kalvínske hlasy – „úradný orgán“ cirkvi síce vychádza v oboch jazykoch, ale s odlišným rozsahom i obsahom, takže opäť sú tí, ktorí čítajú iba po slovenskí znevýhodnení.

14. Som sklamaný z toho, že biskup vyhlasuje, že cíti zodpovednosť za celú cirkev, ale činmi to nedosvedčuje. Zo samotnej biskupskej správy za uplynulý rok vyplýva, že sa zúčastnil viac než päťdesiatich návštev a aktivít v maďarských seniorátoch a len troch v slovenských. Dokonca sa nezúčastnil ani seniorátnych valných zhromaždení slovenských seniotátov. Je to veľký nepomer, ktorý ani z ďaleka neodpovedá rozloženiu cirkvi podľa seniorátov. Biskup vedel o tom, že veľká časť cirkvi, za ktorú nesie zodpovednosť, má veľmi vážne výhrady k pripojeniu sa k MRC. Mohol si dovoliť na Synode sa aspoň zdržať hlasovania. Ale takého gesta sme sa od „nášho“ biskupa nedočkali. Tým potvrdil iba to, že sa cíti byť iba maďarským biskupom pre Maďarov v cirkvi, a že on ako prvý považuje cirkev iba za maďarskú.

15. Som sklamaný z toho, že sa nám pripomína cirkevná prísaha, ale zabúda sa, že všetci synodní poslanci prisahali v RKCS a teraz ju chcú vymeniť za nejakú inú (respektíve chcú ju podriadiť nejakej inej). Iba naivný a prostoduchý človek sa môže domnievať, že riadiace orgány Maďarskej reformovanej cirkvi budú niekedy brať ohľady na reformovaných na Slovensku. Už doterajšie skúsenosti svedčia o pravom opaku. Stačí sa opýtať, či sa brali ohľady na pripomienky našej cirkvi k samotnej ústave MRC. Aj spôsob pripojenia našej cirkvi k MRC bol prekonzultovaný najprv s predstaviteľmi MRC mino Slovenska a až potom predložený vlastnej cirkvi. Ak RKCS skutočne ratifikuje ústavu MRC, tak sa jednoducho rozplynie vo veľkom mori MRC a nikto nebude zvedavý na hlasy reformovaných zo Slovenska. (Na ilustráciu: zo 120 poslancov v synode MRC by malo byť iba 10 zo Slovenska. A z Maďarska 60, teda polovica. Z toho je jasné, kto bude riadiť MRC a teda aj jej „čiastkovú cirkev“ na Slovensku.)

16. Som sklamaný z toho, že v cirkvi sa vždy pripomínajú krivdy spáchané iba proti maďarskému národu. Pritom iba jedna či dve krivdy priamo v cirkvi. Znie to ako akási národná paranoia. Keď hovoríme o tom, že krivdy boli na oboch stranách, počúvame výčitky, aby sme boli konkrétni. Nikdy sme rôzne prípady nerozpytvávali, ale keď si niekto žiada konkrétne prípady, tak vyzývam na vytvorenie zoznamu krívd v cirkvi: koľkokrát a ktorí duchovní odmietli cirkevnú službu v slovenskom jazyku, napríklad krst, konfirmáciu, sobáš či pohreb? Nehovoriac o bežných bohoslužbách. A netreba ísť do ďalekej histórie, napríklad do obdobia 2. svetovej vojny, keď aj slovenskí reformovaní sa ocitli na území vtedajšie Maďarska, alebo ešte skôr, keď reformovaná cirkev podporovala tvrdú maďarizáciu. Stačí, za posledných povedzme 20 rokov slobodnej éry. Keď sa máme baviť konkrétne, tak konkrétne. Nech to celý svet vidí aké krivdy sa v cirkvi diali.

17. Som sklamaný z toho, že tak veľa poslancov Synody dokáže v priebehu dvoch rokov úplne zmeniť svoje hlasovanie v tej istej záležitosti. Presvedčilo ich to, že MRC vyvíja tak veľa a také úžasné kresťanské aktivity? Alebo nadobudli presvedčenie, že na Slovensku pre nich, pre ich zbory, ich deti a vnukov je toto to najlepšie, čo mohli urobiť? Alebo že reformované kresťanstvo bez MRC nemôže na Slovensku konať svoje poslanie? Chcel som, aby aj teraz Synoda hlasovala menovito, tak ako pred dvomi rokmi. Tak do histórie reformovaného kresťanstva na Slovensku vstúpia konkrétni ľudia a nie iba anonymná Synoda. História posúdi kto zmenil svoje postoje v tejto závažnej veci v tak krátkom čase a bude sa pýtať prečo.

18. Som sklamaný z toho, že sa cirkev v oficiálnej odpovedi uchyľuje k osobným útokom, a ešte k tomu aj nepravdivým. Vraj som na zasadaní Synodnej rady 2.4.2011 nevzniesol žiadnu výhradu k Ratifikačnej listine. Pritom na tomto zasadnutí Synodnej rady žiadny text Ratifikačnej listiny nebol predložený. Takže na zasadanie Synody išiel text Ratifikačnej listiny, ktorý Synodná rada neprerokovala a nedoporučila na schválenie. Na nasledujúcej Synodnej rade 12.4. 2011 som na túto skutočnosť poukázal a navrhol som, aby kvôli tejto skutočnosti Synodná rada stiahla tento bod z rokovania Synody, ale za boli iba traja.

19. Zvlášť som sklamaný z toho, že naša cirkev neuvádza žiadne závažné teologické dôvody, prečo by mala vstúpiť do Maďarskej reformovanej cirkvi. Ale ani samotná ústava MRC neuvádza žiadne kresťanské dôvody pre vznik takejto cirkvi. Je ten dôvod historicky? Bola v minulosti cirkev organizačne jednotná? – Iba v rokoch 1881 – 1918. Ale zaváži takýto historický argument? Celé Slovensko bolo súčasťou Uhorska. Má sa preto teraz vytvoriť akýsi nový štátny útvar, ktorý by pripomínal staré Uhorsko a aj Slovensko by sa k nemu malo pripojiť? Alebo tým dôvodom je vieroučná jednota? Väčšina reformovaných cirkvi vo svete, prinajmenšom v Európe, má vo svojich konfesionálnych dokumentoch tie isté, ktoré uvádza ústava MRC, teda Apoštolské vierovyznanie, II. Helvétske vierovyznanie a Heidelberský katechizmus. A so všetkými vytvárame konfesionálne spoločenstvo. Takže kvôli tomu novú cirkev nepotrebujeme. Vie niekto biblicky podať nejaký dôvod na vytvorenie takejto cirkvi? Je to súčasť Božích plánov spásy? Je to realizovanie Božieho kráľovstva? Je to znamenie zmierenia medzi ľuďmi a národmi? Nič takého v tom nevidím. Iba: dôraz na národ, urazenú hrdosť z pokorenia a straty veľkého územia po I. svetovej vojne a túžbu celý dejinný vývoj nejakým spôsobom zvrátiť. Ale to už nejde. A nie je to ani úlohou cirkvi.

20. Som sklamaný z toho, že RKCS nevyužila svoju historickú šancu naplniť kresťanské poslanie: byť ako cirkev miestom zmierenia a spolužitia ľudí rozdielnych národností a tak svedčiť o Kristovom diele spásy. Nedokázala byť skutočným spoločenstvom, lebo sa nechala až priveľmi ovplyvniť vonkajšími skutočnosťami ako je historická trauma maďarského národa a národnostné napätie v regióne.

Som sklamaný z toho, že sme sa dostali až do tejto situácie. Niekto chce veľmi a za každú cenu dostať RKCS do MRC. Pritom v samotnej RKCS chce so svojimi bratmi a sestrami komunikovať iba na základe práv a zákonov. Ale takýto spôsob komunikácie, ktorý vychádza iba zo zákonov a práv, je dvojsečný. Potom nikto nemôže byť prekvapený, že taká cirkev bude mať neprestajne na stole požiadavky v súvislosti s uplatňovaním jazykových zákonov, s právami menšín v cirkvi, s právom na informácie, s používaním symbolov maďarskej štátnosti (vlajky, štátnej hymny) v kostoloch na Slovensku a pri verejných zhromaždeniach a pod.

Áno, som sklamaný zo všetkého toho, kam sme dospeli. Ale nie som bez nádeje. Pripomínajú nám, že sme sľúbili, ba priam prisahali, že „nariadenia svojej zákonnej vrchnosti vykonáme“. Ale Boha sa patrí počúvať viac ako ľudí (zvlášť takých, ktorí na Synode v priebehu krátkej doby zmenili svoje hlasovanie.) Preto je mi vzácnejší sľub, ktorý som dal ešte predtým, že „Božie slovo budem hlásať v čas príhodný a nepríhodný“ a že sa pastiersky budem starať o reformovaných kresťanov. A práve k tomu ma vedie moja nádej:

– Božie slovo v reformovanom duchu sa bude hlásať každému kresťanovi aj na Slovensku tak, aby mu mohol rozumieť, nech by cirkev dávala prednosť akémukoľvek jazyku.
– O každého reformovaného kresťana bude postarané, nech by sa cirkev pričlenila k akejkoľvek inej národnej či cezhraničnej cirkvi.
– Kresťanská misia v duchu reformovaného vierovyznania sa bude naplno rozvíjať aj v slovenskom prostredí, nech by sa cirkev akokoľvek sústreďovala iba na uchovanie národnostných pozícií z minulosti.

Som sklamaný, ale nie bez nádeje. To preto, lebo ma vedie nie národnosť a národné pocity, lebo sa nenechávam pohltiť národnostnými roztržkami, ktoré medzi Maďarmi a Slovákmi existujú. Tú nádej mám preto, lebo ma vedie Božie Slovo a Jeho zasľúbenia. Keď sa pominie starý vek a všetky jeho rozdielnosti, všetky pozemské usporiadania ľudských spoločností, panstvá a mocnosti, čo zostane? – Uhorsko (pardon: Maďarsko)? Slovensko? alebo Magyar református egyház, alebo nejaká iná národná cirkev? … Zostane iba jedno: Božie kráľovstvo. A z tohto pohľadu je smiešne teraz sa hádať o tom, či sme ako kresťania Maďari alebo Slováci, alebo ako to bolo pred rokom 1918, alebo či cirkev má byť maďarská alebo nejaká iná. Ak by toto malo byť v cirkvi dôležité, tak potom … Tak potom podľa reformátorov sa musíme vrátiť späť ku koreňom svoje kresťanskej viery a začať úplne od začiatku a nanovo.

Marián Hamari,
27. 5. 2011