Tušice – slávnostná inštalácia |

Bolo to 21.2.2015, 14 hodín odpoludnia, keď nás vítali zvony, nedávno pekne vynoveného chrámu v Tušiciach. Po predchádzajúcich voľbách na post seniora a seniorátnej rady Ondavsko- hornádskeho reformovaného seniorátu, sa za prítomnosti brata biskupa našej cirkvi, konala slávnostná inštalácia.

Po úvodných slovách br. Bohuša Jakuboca, kurátora zboru, sa ujal slova seniorátny kurátor br. Ján Janovčík, ktorý otvoril seniorátne valné zhromaždenie. Privítal hostí,- zástupcov Predsedníctva synody biskupa László Fazekasa, generálneho kurátora Vince Feketého, a zástupcu gen. Kurátora Júliusa Kováča. Ďalej, za michalovský seniorát , konseniorku s. Eriku Dékányovú , sen. kurátora Blažeja Kneža a zástupcu za seniorát v synode br. Jaroslava Bánociho, i ostatných hostí a delegátov zborov.

V minulých dňoch nás opustil a vydal sa na cestu k Pánovi na večný odpočinok brat farár Ján Semjan starší. Minútou ticha sme si uctili jeho pamiatku.

Po tomto sa začali bohoslužby stojacou piesňou č. 152- „Svätý Bože hoc Teba…“ a po lekcii konseniorky Ondavsko-hornádskeho seniorátu, sme zaspievali hlavnú pieseň č. 452 – „Aké je to utešené, vo svornosti prebývať“. Kázňou slova Božieho, nám poslúžil br. biskup, ktorý na základe slov z listu apoštola Pavla Židom 11. kapitoly z viacerých vybraných veršov, vyzdvihol oddanosť predkov a hlavne vieru mužov a žien, ktorí poslúchali a nasledovali Pána. Bol to Ábel, Henoch, Noach i Abrahám, ktorý s vierou poslúchol Boha, keď ho povolal, aby sa vysťahoval do cudzej zeme. Keď i Sára, súc vo vysokom veku s vierou počala a porodila. Týmto textom br. biskup napomenul a povzbudil novozvolených zástupcov seniorátu, aby tak vo viere a snaživo pracovali nielen na sebe, ale aj v budovaní cirkvi, zborov a rodín. Po zaspievaní piesne č 592, nasledovala už prísaha seniora a seniorátneho kurátora, ktorú viedol br. biskup. Po nej sa prihovoril brat senior, inštalovaný do druhého volebného obdobia. Slová jeho príhovoru boli na základe veršov 19 až 23 z Matúšovho evanjelia 6. kapitoly. Na záver príhovoru pripomenul, že talenty o ktorých sa píše aj v Písme, máme zveľaďovať a využiť ich pri budovaní hlavne duchovného života aj na úrovni zborov, napríklad – misia, pomoc starším, slabším či deťom. Po piesni „Ó najdrahší priateľ Ježiš…“, pokračovala prísaha seniorátnych sudcov a po nich prísaha ostatných zvolených seniorátnych funkcionárov. Na záver sme si vypočuli pozdrav od konseniorky michalovského seniorátu Eriky Dékányovej a generálneho kurátora Vince Feketeho.

Po prečítaní návrhu uznesenia bratom Ľubomírom Kozmom a jeho nasledovnom schválení, valné zhromaždenie ukončil opätovne zvolený br. seniorátny kurátor Ján Janovčík.

Brat senior potom ešte pozval všetkých hostí na slávnostnú večeru, kde sme sa mohli porozprávať, a aj takto sa navzájom spoznávať. Verím, že to bolo pekné a požehnané odpoludnie pre každého.

A ešte mená inštalovaných funkcionárov.