Skončila ďalšia seniorátna mládež. Táto bola naozaj špeciálna, z viacerých pohľadov. Ako som totiž hovoril priamo na mládeži – častokrát si my plánujeme veci, rozmýšľame, ako by to malo byť, o čom by sa malo rozprávať a podobne. A potom príde Boh a On povie: „Nie! A bude to takto!“ A zrazu sa všetko mení 😉

Prvá špecialita ostatnej seniorátnej mládeže bola v tom, že nebola na košickej fare, ako zvyčajne, ale na pozemku košického zboru na Bardejovskej ulici. Zbor v Košiciach má víziu postavenia chrámu na tom kúsku zeme, kam by chodili mladí aj starí, a kde by sme všetci mohli chváliť nášho Boha. Aj preto sme sa rozhodli, že využijeme situáciu, že bude na pozemku postavený stan, a budeme mať mládež na tomto „nezvyčajnom“ mieste.

To bola snáď jediná vec, ktorá vyšla podľa plánu. Všetko ostatné bolo už podľa Boha. Pôvodne mal byť jedne rečník a hovoriť sme mali o hrdinoch podľa Božej vôle. Ten sa pár dní pred mládežou ospravedlnil, že je chorý, ale že bude náhrada. V deň konania mládeže sa ospravedlnil aj náhradník, práve šiel k lekárovi, lebo tiež ochorel.
Tak neostávalo nič iné, len zaskočiť – s úplne inou témou.

Pripravili sme aj hry, že dáme nejaké úvodné aktivity vonku. Nakoniec sme ich museli robiť v stane, lebo 2 hodiny pred začiatkom sa poriadne rozpršalo. Pršalo aj počas témy – dážd prestal až tesne po tom, ako sme sa na záver pomodlili. Ako zázrakom vyšlo slnko, a na oblohe sa ukázala dúha 😉

Naša mládež ani náhodou neprebehla tak, ako sme to plánovali – ale skončila tak, ako to naplánoval Boh. A to je dôležité.