Kto sme

Ustanovenie seniorátu

Vznik dvoch seniorátov s rokovacím jazykom slovenským odobrila Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku už na svojom zasadnutí 19-20.februára 1992 v Komárne. Ustanovujúce seniorálne valné zhromaždenie 9. seniorátu – t.j. 2. seniorátu s rokovaním jazykom slovenským sa konalo 13. novembra 1993 v Sečovciach. Toto zasadnutie schválilo vytvorenie deviateho seniorátu, v poradí druhého seniorátu s rokovacím jazykom slovenským. Zároveň sa vtedy schválil názov Ondavsko–hornádsky seniorát. Tento názor geograficky vystihuje oblasť, kde sa zbory seniorátu nachádzajú, t.j medzi tokmi riek Ondava a Hornád. Ondavsko- hornádsky seniorát pri svojom vzniku pozostával zo 16 matkocirkevných a 5 dcérocirkvených zborov, spolu 21 zborov. Zakladajúce zbory sú uvedené nasledujúcej tabuľke, pričom matkocirkevné zbory sú vyznačenej hrubším písmom.

1 Brezina 1
Kazimír 2
2 Čaňa 3
3 Hrčeľ 4
Kysta 5
4 Kožuchov 6
5 Lastovce 7
6 Milhostov 8
7 Nižný Žipov 9
Čelovce 10
8 Novosad 11
9 Sečovce 12
10 Skároš 13
11 Trstené pri Hornáde 14
12 Tušice 15
13 Vajkovce 16
Beniakovce 17
Rozhanovce 18
14 Veľké Ozorovce 19
15 Zemplínske Jastrabie 20
16 Ždaňa 21

V čase vzniku seniorátu slúžilo v senioráte 8 duchovných, všetko mužov.

Michal Hudák – Vajkovce ( † 2008)
Ján Katona – Nižný Žipov ( † 2004)
Ján Kolesár – Tušice ( †2004)
Juraj Lörinc – Novosad – t. č. na dôchodku
Milan Nohaj – Sečovce – t. č. na dôchodku
Ján Semjan ml. – Čaňa – t.č. v aktívnej službe
Štefan Šeňo – Trstené pri Hornáde ( †1995)
Štefan Šipoš – Milhostov – t. č. na dôchodku

Prvá slávnostná inštalácia funkcionárov seniorátu

Po ustanovujúcom valnom zhromaždení prebehli voľby seniorátnych funkcionárov. Za prvého seniora Ondavsko – hornádského seniorátu bol zvolený Michal Hudák farár vo Vajkovciach, za prvého seniorálneho kurátora bol zvolený MVDr. Ján Kaduk, presbyter z Nižného Žipova. Inštalácia prvých seniorátnych funkcionárov sa konala na slávnostnom seniorálnom valnom zhromaždení dňa 27. februára 1994 vo Vajkovciach. Toto slávnostné zasadnutie otvoril seniorálny kurátor MVDr. Ján Kaduk slovami: „ Ustanovením tohto seniorátu sa vlastne vraciame tam, kde sme v päťdesiatich rokoch prestali, aj keď s malou obmenou. Namiesto Torysského seniorátu sa vytvoril seniorát Ondavsko – hornádsky, ktorý lepšie vyjadruje jeho opodstatnenie a zloženie. Sme na začiatku. A začiatok je vždy ťažký. Bude len na nás, aby sme z neho vytvorili celok založený na jednote ducha a zväzku pokoja, ktorý by nemohli narušiť väčšie či menšie nedorozumenia a rozdiely v zmýšľaní. Nachádzame sa vo zvláštnej situácii, keď jedna generácia je v dôsledku veku a vyčerpania zo služby na odchode a druhej niet. Bude na nás na laikoch, aby sme chránili to, čo sa zachrániť dá a aby sme sa svojou službou v zboroch neprestali schádzať aj za takejto situácie okolo Božieho slova v našich kostoloch … Myslím, že to je cesta, ktorá čaká aj nás a je na nás, aby sme sa na ňu pripravili a tak v tých malých stádečkách budovali kráľovstvo Božie a cirkev ,ktorá bude bez poškvrny a vrásky.
Inštaláciu zvolených funkcionárov vykonal vtedajší biskup Dr. Eugen Miko. Novovytvorenému seniorátu adresoval nasledovné posolstvo: „ Základom cirkevného života je organizovaný zborový život založený na modlitbe a Slove. Ľudia si to všimnú. Svetlo nášho života má a musí svietiť. Prajeme novému seniorátu, aby sa touto viditeľnosťou a hľadaním tváre Hospodinovej vyznačoval a bol príkladom verných.”
Prvý senior Ondavsko – hornádského seniorátu po inštalácii oslovil zbory v obežníku týmito slovami: „Bratia a sestry. V mene Božom vstupujeme do nového obdobia v živote našich cirkevných zborov, ktoré sa prihlásili do nového Ondavsko – hornádského seniorátu. Verím, že nás všetkých bude na novej ceste a v novej službe sprevádzať a posilňovať náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Bola nám preukázaná veľká milosť. Zvestujme Božiu milosť v našich zhromaždeniach tak, aby Božie slovo nám bolo svetlom na ceste za Pánom a stalo sa posilnením pre slabých a nemocných, potešením pre všetkých zarmútených, nádejou pre tých, ktorí sa cítia opustení, povzbudením pre klesajúcich a vyčerpaných a pre nás všetkých duchovným chlebom, ktorým sme sa sýtili a chceme sýtiť v budúcnosti k večnému životu.“

Odkazy týchto troch bratov, povedané pri vzniku Ondavsko – hornádského seniorátu sú stále aktuálne a dobre vystihujú poslanie nášho seniorátu. Vytvárať celok založený na jednote ducha a zväzku pokoja, byť svetlom a príkladom pre verných a kráčať – s posilou Božieho slovom – za Pánom Ježišom Kristom.

Ďalšie zloženie predsedníctva seniorátu

V roku 1996 bol za seniora zvolený Ján Semjan ml. farár v Čani, za seniorálného kurátora Bartolomej Múra, presbyter v Čani. V roku 1999 bol za seniorálneho kurátora zvolený Ing. Július Kováč, kurátor zo Skároša. V seniorátnych voľbách v roku 2002 bol za seniorátneho kurátora opätovne zvolený Ing. Július Kováč, za seniorku bola zvolená Alžbeta Maková, farárka v Novosade. V roku 2008 bol za seniorátného kurátora zvolený Ing. Ján Janovčík, kantor a presbyter vo Vajkovciach. Do funkcie nastúpil od 1.1.2009. V období od 1.1.2009 do 4.4.2009 vykonávala funkciu seniora konseniorka Janette Knežová, farárka v Trebišove. Po svojom zvolení v marci 2009 sa od 4.4.2009 sa ujal úradu senior Juraj Brecko, farár z Tušíc.

Zmeny v zozname zborov Ondavsko – hornádského seniorátu

a) prestupy
V roku 1995 požiadali o prestup do Ondavsko – hornádskeho seniorátu matkcirkevné zbory Byster a Svinica, ako aj ku Svinici prislúchajúci dcérocirkevný zbor Nižná Kamenica. V oboch týchto zboroch vtedy ako duchovný slúžil farár Daniel Kostsanzsky, t.č. na dôchodku.
V roku 1997 požiadali o prestup do Ondavsko – hornádskeho seniorátu matkocirkevný zbor Bohdanovce aj zo svojimi dcérocirkvami Nižnou Hutkou a Rákošom. V týchto zboroch vtedy slúžil farár Ľudovít Kozár, ktorý umrel v roku 2007.
V roku 2008 požiadal o prestup do Ondavsko – hornádskeho seniorátu Slovenský cirkevný zbor Košice. V zbore vtedy slúžil Jaroslav Széles ako 1.duchovný, Erika Domonkošová ako 2.duchovný a Dušan Brna ako zborový kaplán.

b) vznik nových zborov
V roku 2000 vznikol matkocirkevný zbor Trebišov, v roku 2008 dcérocirkevný zbor Horovce ,ktorý patrí pod matkocirkev v Tušiciach

c) zánik zborov
Cirkevný zbor Veľké Ozorovce bol prekvalifikovaný na v roku 2004 diasporu zboru Sečovce.

K 1.1.2010 má Ondavsko – hornádsky seniorát celkovo 4107 členov, 29 cirkevných zboroch, z toho 20 matkocirkevných a 9 dcérocirkevných. V dobe svojho vzniku mal 21 cirkevných zborov, z toho 16 matkocirkevných a 5 dcérocirkevných. Terajší zoznam zborov seniorátu sa naschádza v nasledujúcej tabuľke

1 Bohdanovce
1

Nižná Hutka
2

Rákoš 3
2 Brezina 4
Kazimír 5
3 Byster 6
4 Čaňa 7
5 Hrčeľ 8
Kysta 9
6 Košice 10
7 Kožuchov 11
8 Lastovce 12
9 Milhostov 13
10 Nižný Žipov 14
Čelovce 15
11 Novosad 16
12 Sečovce 17
13 Skároš 18
14 Svinica 19
Nižná Kamenica 20
15 Trebišov 21
16 Trstené pri Hornáde 22
17 Tušice 23
Horovce 24
18 Vajkovce 25
Beniakovce 26
Rozhanovce 27
19 Zemplínske Jastrabie 28
20 Ždaňa 29

Duchovní

V dobe svojho vzniku mal seniorát osem duchovných, všetko mužov. Až na jedného (Ján Semjan ml) všetci boli v pokročilejšom veku. Dnes má seniorát 14 duchovných, z toho 6 mužov a 8 žien. V priebehu niekoľkých rokov do služby nastúpila nová generácia duchovných. Zo súčasných duchovných len Ján Semjan ml. bol v čase vzniku seniorátu v službe v tomto senioráte.

Simona Abošiová Bohdanovce
Juraj Brecko Tušice
Dušan Brna Košice
Erika Domonkošová Košice
Marián Hamari Vajkovce
Anna Hisemová Nižný Žipov
Samuel Knežo Hrčeľ
Janette Knežová Trebišov
Alžbeta Maková Novosad
Martina Onoferová Brezina
Ján Semjan ml. Čaňa
Marianna Sláviková Sečovce
Jaroslav Széles Košice
Jana Tabačková Byster

Záver

Keď si spomenieme na obavy prvého seniorátneho kurátora, ktoré vyslovil pri prvej inštalácii seniorátnych funkcionárov v roku 1994, musíme byť vďační za to, že dnes máme dostatok duchovných. Ale aj tak je stále aktuálna jeho výzva na aktívnejšie zapojenie laikov do služby v našich zboroch. Potešujúce je aj to že, za 16 rokov od vzniku seniorátu síce ubudol jeden matkocirkevný zbor, ale pribudlo 9 nových zborov ( 5 matkocirkevných a 4 dcérocirkevné). Hospodinu patrí vďaka, že sa o náš malý senoriát staral a pomáhal nám. Zároveň je to pre nás aj výzva, aby sme Hospodina nasledovali a kráčali po Jeho cestách.

„…tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc.“ ( Žalm 50,23)

Juraj Brecko
17.apríla 2010

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *