Reformovaná kresťanská cirkev na Slovensku mala v Košiciach v roku 1945 po oslobodení len jeden zbor, v ktorom úradná reč i kázanie slova Božieho bolo po maďarsky.Keďže Košice boli na Slovensku, vtedajší dozorujúci farár-senior Ján Tomašuľa zorganizoval a založil v Košiciach slovenský zbor. Kurátorom sa stal Juraj Jenčík, jedným s presbytérov ešte žijúci Ernest Turnský. Po obžalovaní Jána Tomašuľu a súdnych ťahaniciach, tento zbor zanikol. Rozpadom slovenského zboru kalvíni hlásiaci sa k slovenskej národnosti naďalej navštevovali spoločný chrám Boží, platili dane, podieľali sa na oferách i prácach na oprave cirkevných zariadení.

Členovia zboru takto za vyše polstoročia splynuli v jeden zbor, ktorý sa zvykol nazývať aj zmiešaný. V tomto zbore jedna štvrtina presbyterov bola volená z nich, včítane jedného zástupcu kurátora. Od prvej voľby týchto slovenských presbyterov jedným z nich bol aj
Ernest Turnský, ktorý tak zastával túto funkciu 56 rokov. Odkazuje nám všetkým, aby sme sa milovali a slúžili viac Bohu, ako veciam svetským, pominuteľným.

Prvým slovenským kaplanom v zmiešanom zbore bol Jaroslav Széles, rodák z Malčic, ktorý tu nastupil 15.9.1997. Poslednými presbytérmi zmiešaného zboru vo volebnom období do 03/2002 boli : Ing. Juraj Miľak, Štefan Köver, Mária Gazdová, Michal Mesároš, Ján Korpa, Jozef Eštok, Ing. Július Molnár, Tibor Széles, Vladimír Strýčko a Tibor Sabovik, ktorý bol zástupcom slovenskej časti zboru.

V zmiešanom zbore po oslobodení postupne slúžili farári čiastočne po slovensky. Poslední boli: Urban Karol, Abari Štefan, Pall István, Lasló Bela, Ján Knežo a od roku 1964 Varga Béla, ktorý tu došiel z Krišovskej Lieskovej. Jemu na slovenských službách Božích vypomáhal asi deväť rokov Ján Pallay farár z Barce. Zbor sa rozrastal, aj konfirmandov, mladých i dospelých pribúdalo. Slovákov bolo vyše dvesto, čo bola asi jedna tretina zboru.

Ku koncu deväťdesiatych rokov sa stále silnejšie ozývali hlasy veriacich, aby sme aj my slovenskí veriaci v Košiciach si žiadali od vedenia cirkvi súhlas na založenie samostatného slovenského zboru s plateným duchovným. Presbyteri čujúc hlas väčšiny v zbore, zasadli aj s generálnym kurátorom MVDr. Jánom Kadukom a na spoločnej schôdzke sme sa v roku 1997 rozhodli, že budeme oficiálne požadovať nový zbor a systemizované miesto farára. Práve koncom tohto roku sa chystal do dôchodku aj pán farár Varga, ktorý tu odslúžil úctyhodných 33 rokov.

Do zboru od 1. novembra 1997 bol oficiálne pridelený administrátor Zoltán Orémus. V zbore vypomáhala aj kaplánka Alžbeta Maková, väčšinou na maďarských službách Božích až do 10.1.1999.

V maďarskej časti zboru pôsobila Mgr. Erika Domonkošová, ale po čase bola zvolená do slovenského zboru a tu slúži ako druhá farárka na polovičný úväzok.

Do diania v zbore zasahovala aj skupina „93“ pod vedením Mira Halása z Košíc, syna to Juraja Halása z Bežoviec. Burcovali tiež za založenie slovenského zboru, no na iných základoch.

Začiatkom roka 1998 sa opravila fara na Kováčskej 15 za vyše pól milióna korún a neskôr aj orgán v kostole. Za dobu po roku 1945 sa niekoľkokrát opravoval kostol zvnútra, zvonku, strecha, zvony, lavice, okná, plynofikácia, dvor a pod. a to všetko spoločnými silami všetkých členov navštevujúcich tento stánok Boží.

Bratia Slováci nielen manuálne pomáhali zveľaďovať tento zmiešaný zbor, ale aj svojimi finančnými prostriedkami vypomáhali svojim duchovným.

Bolo dobrým zvykom najmä na Vianoce prispieť našim služobníkom finančným darom.

Pri tejto Bohumilej činnosti sme nezabudli na započaté dielo obnoviť či založiť nový Reformovaný kresťanský zbor v Košiciach s liturgickým jazykom slovenským. Po mnohých jednaniach doma i z vedením cirkvi sa s pomocou Božou podarilo obnoviť slovenský zbor v Košiciach.