V južnej časti Košíc, pri letisku leží jedno z najstarších osídlených miest- Barca. Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1215 pod menom Barasta, či Barca. S Barcou sa spája aj šľachtický rod Barczayovcov, ktorý bol pomenovaný podľa nej. Tento rod zažíval od 16. storočia neutíchajúce náboženské boje medzi katolíkmi a protestantmi, ktoré vyvolávali aj boje o kostoly. V roku 1570 prestúpili k reformovanej – kalvínskej viere bratia Juraj a Stanislav Barczayovci, ktorí ako zemepáni požadovali to isté aj od svojich poddaných.

Do tohto roku sa datuje aj vznik reformovaného matkocirkevného zboru Barca. Reformovaní veriaci vzali do užívania pôvodný katolícky kostol ( katolíci chodili do obce Valaliky) a v ich rukách bol až do roku 1696, čiže 126 rokov. Príchod Jezuitov za protireformácie pocítili aj reformovaní v Barci. Košický regent jezuitského rádu páter Pethő vtedy za asistencie 500 husárov odňal v roku 1696 reformovaný starý kostol i faru a odovzdal ich do rúk rímsko- katolíckej cirkvi. Reformovaným násilne vzali aj zborové materiály a archív ( pravdepodobne boli odvezené do Jasova).
Reformovaní sa potom schádzali v Barczayovskej kúrií, kde sa konali služby Božie a vysluhovala Večera Pánova.

Barczayovský rodinný zvon z roku 1736, ktorý sa nachádza v reformovanej Šebastovskej zvonici a kalich z roku 1732, ktorý doteraz slúži sviatostným účelom, sú dobrým svedectvom, že  Barczayovci ani v čase najtvrdšej protireformácie nezradili reformovanú vieru. K Barczayovcom ešte jedna poznámka: V roku 1606 košickí reformovaní chodili do Barce k Večeri Pánovej a od roku 1663 do roku 1886, teda 223 rokov v Barci bývajúci Barczayovci boli hlavnými kurátormi košického zboru.

Cisár Jozef II. Vydal 13. 10. 1781 tolerančný patent, ktorý znamenal koniec protireformácie. Reformovaný zbor v Barci bol slabý, zranený, ale žil. Za veľkej pomoci Barczayovcov zbor začal stavať druhý kostol ( dali pozemok i finančný obnos), ktorá bol postavený 30. 8. 1795. Kostol bol postavený v klasicistickom štýle. Zbor sa zakrátko zveľadil duchovne i početne. Musel byť postavený nový chór ( 1828) a ku kostolu bola pristavaná veža ( 1899).

Tri historické zvony používané aj v súčasnosti pochádzajú zo zvonárskej dielne Františka Egriho v Malých Gejovciach. Malé zvony boli odliate v roku 1923 a 1928 a veľký zvon v roku 1913. Na zvone je napísaný nápis v maďarskom jazyku : Na Božiu slávu venoval barčianskej reformovanej cirkvi Alexander Barczay. „ Na druhej starne je nápis: „ Neboj sa, len hovor a nemlč.“ Sk 18, 9.
Posledný mužský potomok rodiny Barczayovcov zomrel 18. 8. 1921. Nakoľko stavba kostola sa uskutočnila na časti kuriálnej záhrady Barczayovcov, pod kostolom bola vybudovaná krypta na pochovávanie zomrelých členov rodu.

Nová fara bola postavená s podporou rodiny Barczayovcov v roku 1905, ktorá slúži dodnes.
Podľa dostupných prameňov zbor mal od roku 1773 stále svojho farára. V zbore slúžili:

1773 – Tonka Juraj 1852 – Bernáth Jozef
1776 – Rácz Samuel 1902 – Lengyel Jozef
1779 – Papp Michal 1907 – Pásztor Štefan
1793 – Szívos Andrej 1929 – Szakall Ján
1797 – Gőnda Ján 1930 – Lengyel Andrej
1800 – Botos Ján 1949 – Maťašík Andrej
1803 – Sebők Samuel 1954 – László Vojtech
1806 – Szabó Ladislav 1962 – Knežo Ján
1810 – Lengyel Štefan 1964 – Horovčák Pavol
1824 – Nyerges František 1966 – Pallay Ján
1825 – Sutka Ján 2001 – Baláž Pavol
1826 – Halgató Jozef

Zbor teraz tvoria veriaci reformovaného vyznania z troch mestských častí:
Košice – Barca, Košice – Krásna, Košice – Šebastovce.