Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:05 pm

Nepríjemná úloha

Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa. Nato Jonáš vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša, odišiel do Jafy, kde našiel loď smerujúcu do Taršíša, zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimi spred Hospodina do Taršíša. Ale Hospodin spustil veľký vietor na more, takže sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha, pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode, ľahol si a tvrdo zaspal. Pristúpil k nemu veliteľ posádky a povedal: Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahynieme. Vraveli si jeden druhému: Nože, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho stihlo toto nešťastie. Potom losovali a lós padol na Jonáša. Pýtali sa ho teda: Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Aké je tvoje povolanie a odkiaľ si? Kde je tvoja vlasť a z akého národa pochádzaš? On im odpovedal: Som Hebrejec a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem. Vtedy sa tí mužovia náramne preľakli a povedali mu: Čo si to urobil? Tí mužovia totiž vedeli, že uteká pred Hospodinom, lebo im to povedal. Potom mu riekli: Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi. On im odpovedal: Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami. Tí mužovia však veslovali, aby sa vrátili na suchú zem, ale nemohli, lebo more sa proti ním čoraz väčšmi búrilo. Potom volali na Hospodina: Ach, Hospodine, nedaj nám zahynúť pre život tohto muža a neuvaľ na nás nevinne preliatu krv. Lebo Ty, Hospodine, si urobil, ako sa ti páčilo. Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a ono prestalo zúriť. Tu mužov zachvátil nesmierny strach pred Hospodinom, i obetovali Mu obeť a zaviazali sa sľubmi. (Jonáš 1, 1 – 16)

Bratia a sestry. Každý z vás už určite počul príbeh o Jonášovi. Obzvlášť u detí je tento príbeh Jonáša a veľkej ryby veľmi obľúbený. Prečo je tento príbeh taký známy a obľúbený najmä u detí je práve pre jeho pútavý a jednoduchý dej.

Nato, aby sme lepšie pochopili hĺbku tejto zvesti je dobré pozrieť sa preskúmať tento príbeh zblízka. V prvom rade je dobre všimnúť si postavu a charakter proroka Jonáša. Ale tiež ďalšie postavy a súvislosti, ktoré zohrali v tomto príbehu svoju úlohu.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:06 pm

Dúfanie v Boha

Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí, obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu.
Lebo Pán nezavrhne na veky, ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske. (Žalospevy 3,22–26, 31-32)

Milí bratia a sestry. Keď sa dnes obhliadneme okolo seba, nevidíme len svet plný lásky, pokoja a mieru. Ale naopak. Dá sa povedať, že skoro všade na každom kroku sa stretávame s utrpením, trápením, nespokojnosťou, starosťami, s prírodnými katastrofami. Z televízie, z novín počúvame správy o vojnách a nepokojoch vo svete . A takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:08 pm

Obraz Boha v človeku

Milí mladí priatelia,

bratia a sestry v Pánovi, chcela by som začať príbehom.

V lete 2006 som sa zúčastnila zborovej praxe v zahraničí. Počas tejto praxe som bývala v rôznych rodinách. Môj kamarát Randy, u ktorých som tiež bývala si rád uťahoval z ľudí. Žiaľ nie všetci túto jeho vlastnosť chápali a príjmali pozitívne. Ja si tiež rada občas uťahujem z kdekoho a tak sa stalo, že Randy vo mne našiel dobrého súpera, ktorí mu tie jeho narážky dokázal dosť dobre vracať späť. Možno preto sa z nás aj stali takí dobrí priatelia.
Randy bol veriaci človek, ale jeho viera bola skôr taká pasívna, ale aj napriek tomu mal veľa otázok o Bohu. No, a keďže som u nich strávila dva týždne, Randy nezaháľal a zasypával ma teologickými otázkami.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:09 pm

Ako sa máme chovať pri modlitbe

Milí Bratia a milé sestry Písmo sväté, ktoré poslúži ako základ nášho duchovného rozjímania a ktoré by som rád vysvetlil za pomoci Ducha Svätého je napísané liste Rimanom v 8. kapitole od 24 po 28. verš:

Lebo sme spasení v nádeji. Ale nádej, ktorá sa vidí, nie je nádejou, lebo na to, čo niekto vidí, prečo by sa na to aj nadejal? Ale ak sa nadejeme na to, čoho nevidíme, vtedy očakávame v trpezlivosti. A tak podobne i Duch spolu pomáha našim slabostiam. Lebo to, čo by sme sa mali modliť, ako sa patrí, nevieme: ale sám Duch sa prihovára za nás nevysloviteľnými vzdychaniami. A ten, ktorý zpytuje srdcia, vie, čo je myseľ Ducha, že sa podľa Boha prihovára za svätých. A vieme, že tým, ktorí milujú Boha, všetko spolu pôsobí na dobré, tým, ktorí sú povolaní podľa preduloženia.

 Vedeli ste o tom, že dnešná nedeľa sa v prvotnej cirkvi volala ROGÁTE a to znamená žiadajte a proste. Názov tejto nedele nám pripomína naliehavú potrebu modlitby v kresťanskom živote. Na túto potrebu nás upozorňuje Písmo sväté na mnohých miestach. Napríklad v 2. kapitole v skutkoch apoštolských, kde máme opis Jeruzalemského cirkevného zboru a nachádzame tam záznam, že „títo veriaci zotrvávali na modlitbách“. Apoštol Pavol vo svojom liste Rímskym kresťanom, aby boli „stáli na modlitbách“ aj Peter sa obracia na kresťanov žijúcich v diaspore „buďte na modlitbách bedliví“. Na význam a požehnanie modlitby nám poukazuje aj Jakub: Mnoho môže modlitba spravodlivo opravdová. Bratia a sestry minulý týždeň som vás v príhovore poprosil aj teraz to zopakujem, aby sme ste sa za mňa modlili a chcem vás uistiť, že aj ja sa za vás modlím. Spomenuli sme učeníkov a apoštolov Pána Ježiša a tak teraz si pripomeňme Pán Ježiša ktorý ich učil a ktorý chce aj nás dnes učiť.

Pán Ježiš Kristus prízvukoval nutnosť modlitby pre každého, kto chce byť jeho nasledovníkom, ale aj svojím vlastným príkladom ukazoval, aké majú byť naše modlitby. A týmto smerom sa nesú aj úpravy nášho textu. Tu si môžeme položiť otázku:

 Ako sa máme chovať pri modlitbe?
Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:11 pm

Ako dokážeme, že Pána Ježiša skutočne nasledujeme

Milí Bratia a milé sestry, Písmo sväté, ktoré nám poslúži ako základ nášho duchovného rozjímania ktoré by som rád vysvetlil za pomoci Ducha svätého je napísané v Lukášovom evanjeliu 10. kapitole od 38. verša po 42. verš

 A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mestečka. A istá žena menom Marta, prijala ho do svojho domu. A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo. Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla. Ale Ježiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci, a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.

Prečítaný oddiel z Božieho slova už asi všetci dobre poznáme. Je známy pretože, sme mohli v ňom počuť veľa odkazov, lebo je to oddiel z Božieho slova, ktorý sa pomerne často číta pred kvetnou nedeľou. Už aj deti v nedeľnej besiedke, alebo na hodinách náboženstva vedia text zopakovať vlastnými slovami s aplikáciou na dnes. Mňa tento text oslovil otázkou, ktorá bude základom v našom spoločnom uvažovaní:

Ako dokážeme, že Pána Ježiša Krista skutočne nasledujeme?

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 5 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 1:40 pm

O tom, ako Jane nestretla Tarzana…

Matatu má kapacitu pre 14 pasažierov a tak sa nás vezie dvadsaťjeden dospelých, tri deti a jedno kura. Živé. Cesta do Kisumu je plná výmoľov. Nadhadzuje nás. Žena zvláda držať jednou rukou spiace dieťa, druhou vynervované kurča. To kotkodáka z adrenalínu, čo mu prináša cesta. Muž spokojne spí, opiera si svoje veľké brucho o moje a hlavu má zloženú na mojej ruke. „Opri sa o mňa, bude ti dobre…“pomyslím si. Obed, tuktuk, bodaboda a ďalšie matatu. Pozorujem sprievodcu, ako hádže policajtovi na zem peniaze. Tomu viac netreba. Niekde na ceste do Kakamegy nás však zastavuje ďalší policajt. „Prečo madam nemá bezpečnostný pás? Zatýkam túto madam.“ Nechápavo skúmam jeho výraz tváre a rozmýšľam, či to myslí vážne, či je opitý, alebo či si zo mňa robí dobrý deň. Matatu je narvaté a nikto vrátane šoféra nemá bezpečnostný pás. Policajt vôbec nevyzerá, že žartuje, ale kým sa spamätám zo šoku sprievodca mi prehodí okolo ramena pás a ja sa tvárim, že si ho zapínam do neexistujúcej čiernej diery. Sedím v šoku, zaskočená, že ma chceli tak nečakane prvý raz v živote zatknúť. V tej chvíli sa asi zíde niečo tvrdé. Sused to vycíti a ponúka mi arašidy. Decentne odmietam, ale jeho pohľad a vyčítavá otázka ma včas prebudia. Spolu si pochutnávame na čerstvých pražených orieškoch.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 5 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 1:32 pm

Malá ranná úvaha o parochializme

Afriku si môžete zamilovať alebo ju dokonca aj znenávidieť.
Zistíte veľmi rýchlo, či sem patríte alebo nie.Ak si počítate dni, koľko vám ešte zostáva do odletu, s najväčšou pravdepodobnosťou ste sa ocitli v tej druhej skupine. Afrika vám rozhodne neučarovala.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 5 júla, 2010 od and , zmenené 18 januára, 2014 o 1:26 pm

Život v meste ako na dedine

Oficiálne sa nachádzam v mestečku. Muhoroni je však jedna veľká rodina. V obchodoch sa môže človek zadĺžiť. Som Mária alebo sestra. Trošku to majú ešte deti popletené, lebo začali všetkých bielych, ktorí sem prišli po mne volať Mária. Riaditeľ v škole si ešte stále myslí, že som mníška a ja som mu to ešte stále nevysvetlila. Snáď tu nie je jedno dieťa, ktoré by nepoznalo „varila myšička kašičku“ či rozprávku O Červenej čiapočke.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 5 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 1:18 pm

Realita jedného dňa a detailné asociácie iných dní

Vraj to bude hodinka chôdze.O Oduwo som ešte nikdy predtým nepočula. Minulý týždeň som mala rozcvičku, keď nám jedna návšteva zabrala štyri hodiny. Najprv ma motorkár vysadil na prázdnom mieste a išiel po Solomona, ktorého nechal niekde uprostred poľa. Predstava samej seba, ako sedím sama na skale uprostred ničoho, ma rozosmiala. V zápätí prišlo malé dieťa a dostalo záchvat plaču. Predpokladám, že z toho istého obrazu. Putovali sme pomedzi krásne kopce, tlačili pred sebou pokazenú motorku. V jednej z chatrčí sme stretli Baracka Obamu. Musím ho pochváliť- chatrč veľmi dobre strategicky umiestnená na kopci a maskovaná húštinou. Trošku ma zaskočil jeho mlado vyzerajúci zjav. Cestou mi Solomon dával ochutnať rôzne listy, „buriny“ a potom ovocie, ktoré pripomínalo marakuju, ale chutilo ako hruška. Veľa ľudí sme počas tej našej túry (tak sme si dovolili nazvať naše 4hodinové putovanie) nestretli, ale našťastie na konci sme dorazili, tam, kam sme chceli.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 5 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 12:59 pm

Škola je škola skoro zadarmo

Trieda, ste šťastní? Áno. Mária vás bude učiť. Ste šťastní? Áno. Povedala mi, že sa chce s vami kamarátiť.(Nepovedala som.) Ste šťastní? Áno.
Zoberie vás na Slovensko.(Ano?)Ste šťastní? Áno.
Veru, šťastná to trieda, keď je v nej toľko šťastných detí…

Pokračujte v čítaní →