Bratia a sestry v Pánovi

Jedná kniha má názov : „Dnes si tu a zajtra už nie.“ Tento názov vypovedá o mnohom a skrýva v sebe mnoho pravdy. Pred dvoma týždňami dostal môj život nové smerovanie, veľa sa toho zmenilo. Moja babka s ktorou som mala veľmi blízky vzťah zomrela a pár dní nato som sa dozvedela, že jedenému kamarátovi zistili zákernú chorobu – rakovinu. Žijeme si svoj každodenný život, nepozastavujeme sa nad ničím, a ak aj chceme v ňom niečo zmeniť povieme si to má čas. Až keď sa niečo stane, prihodí sa nám niečo smutné, bolestivé zraňujúce, keď stratíme milovanú osobu, alebo zistíme, že niekto nám blízky musí zápasiť s chorobou o svoj život, zisťujeme akí sme zrazu zraniteľní.

Keď stratíme milovaného človeka rozmýšľame zrazu o tom, čo všetko sme ešte nestihli a mohli sme stihnúť, čo sme nespravili a nezmenili, čo sme odložili na neskôr a pod. Je nám to ľúto a chceli by sme to zmeniť, ale už sa to nedá. Až vtedy pociťujeme význam tých slov „dnes si tu a zajtra už nie“.
My všetci sme zažili takú stratu a ešte ich aj zažijeme. Všetci sa trápime otázkami čo mohlo byť inak, čo sme mohli zmeniť a nezmenili, napraviť a nenapravili…… Každý jeden z nás má vymeraný čas pred Bohom. Je to čas Jeho milosti voči nám, čas hľadania Pána Boha a dovoľovania sa Ho.
Čas pôstu nás má viac ako inokedy smerovať k tomu, aby sme prehodnotili svoje životy, zmenili to, čo je zlé a vzdiaľuje nás od Pána Boha. Je to čas, v ktorom máme nasledovať svojho milujúceho Otca, je to čas obrátenia sa, čas náprav, prehodnotenia svojich vzťahov a postojov.

Je to čas v ktorom si máme dať záležať na tom, ako vyzeráme. Nie zvonku, ale zvnútra. Na to, aby sme vedeli, čo so sebou, k akej zmene chceme dospieť, je nevyhnutné, aby sme poznali svoj terajší stav, aby sme reagovali na Božiu otázku, ktorá znie stratenému človeku dodnes: Kde si? Kde teda som? Ako som spokojný s tým, čo hovorím, ako konám? Kde je prameň mojich problémov, nepokojov? Kam idem? Nech by sme sa na tieto otázky snažili odpovedať akokoľvek poctivo, ešte stále sme nepreklenuli riziko, že to, aký obraz máme sami o sebe, nemusí byť pravda.

A napokon si máme uvedomiť, že ten čas je ešte stále tu pre nás – teraz! Nie potom, neskôr – keď už môže byť neskoro pre hocikoho z nás.
U proroka Izaiáša čítame: „Hľadajte Hospodina, kým sa dáva nájsť, vzývajte Ho, kým je blízko! Zamyslíme sa teraz trocha nad slovami proroka Izaiáša. Čo to znamená, hľadať Hospodina, kým sa dáva nájsť? A vzývať Ho kým je blízko? Ako je to teda? Je Hospodin blízko, že na Neho môžeme zavolať, alebo je ďaleko, vysoko v nebi, kam sa zo zeme nedovoláme?

Väčšina ľudí, medzi ktorými žijeme by asi súhlasila s tým druhým. Boh je ďaleko. Možno bol kedysi blízko. Možno niekedy v dobách naších predkov alebo našeho detstva. Ale tie doby sú už preč. V konečnom dôsledku to aj Izaiáš vedel, že to nebude navždy, keď povedal: „Volajte k Nemu dokiaľ je blízko.“ Toto „dokiaľ“ je už preč, skončilo. Už sa Ho nedovoláme. Už nie je blízko. Nechápeme Jeho cesty v prítomnosti a už vôbec nie Jeho úmysly a smerovania do budúcnosti. On je predsa tam na nebi a my sme tu na zemi, načo potom máme k Nemu volať, má to vôbec niejaký zmysel? Nejako tak zmýšľa nie -jeden náš súčastník.

Takéto zmýšľanie je mylné. Pretože nie Boh je ďaleko, nie On sa od nás vzdiaľuje, ale sme to my sami, ktorí vytvárame bariéru medzi Nim a nami.
Tou bariérou je náš vlastný hriech, ktorý sa prehlbuje tým viac, čím viac sa vzdiaľujeme od Boha, od Jeho úmyslov s Nami.

Bratia a sestry v Pánovi o vzdialenosti sa však dozvedáme aj niečo iné. V 103. žalme čítame: „Veď ako vysoko je nebo nad zemou, tak mocná je Jeho milosť nad tými, čo sa Ho boja. Ako ďaleko je východ od západu, tak vzďaľuje od nás naše prestúpenia.“ (Žalm 103, 11 -12)

Tou najväčšou vzdialenosťou na ktorú biblický autori dokázali myslieť, vzdialenosť medzi nebom a zemou, je zároveň mierou Božej milosti. Ako je nebo nad zemou, tak vysoké je nad nami Božie zľutovanie. Hospodin skutočne nie je ako my. Jeho myslenie je iné ako je naše, Jeho cesty sú rozdielne od tých naších. Jeho jednanie nie je jednaním naším. Našťastie pre nás.

Chyby na tom druhom vieme veľmi ľahko nájsť, na staré krivdy nezabúdame, aj do odpúšťania sme niekedy veľmi pomalý, je pre nás ľahšie zapamätať si negatívne veci na člověku, ako tie pozitívne. Občas dokážeme byť pekne tvrdý, sme rýchli v posudzovaní druhých, nemeriame rovnakou mierou, vyberáme si kto je nám viac sympatickejší, kto menej, koho máme milovať a koho nenávidieť, ono by sa toho dalo vymenovať ešte omnoho viac. Ten zoznam by nebol naozaj pekný. Nemáme byť na čo hrdý.

Vďaka Ti Pane Bože, že Ty taký nie si. Vďaka Ti Pane Bože, že Tvoje úmysly s nami, nie sú našími úmyslami, naším jednaním, naším postojom. A Vďaka Ti Pane, že aj napriek mnohé naše pády a poklesky, to s nami ešte nevzdávaš. Ale máš s nami trpezlivosť a deň čo deň nám preukazuješ svoju nesmiernu lásku. Vďaka Ti, že si nám ju najviac preukázal na Golgotskom kríži, kde obeťou Tvojho Syna boli na drevo kríža pribité aj moje hriechy, hriechy celého Tvojho stvorenia.

Pripomíname si to, alebo je to pre nás už len otrepaná fráza? Otrepaná fráza to v žiadnom prípade nie je, tak ako nie je otrepaná ani dĺžka Božej milosti.
„Hľadaj Hospodina dokiaľ sa ti dáva nájsť a volaj na Neho dokiaľ je blízko.“ Nečakaj, až sa od Neho natoľko vzdiališ, že pre Teba bude príliš ťažké vrátiť sa. Mohlo by sa stať, že potom už bude naozaj neskoro. Tak ako v tom podobenstve o ktorom sme si čítali v evanjelijnej zvesti z Lk evanj. 12, 16 -22 o bohatom človeku, ktorý si zhromaždoval majetok, a chcel si to všetko užiť, ale skôr než to stihol zomrel. Boh nazval tohto človeka : „Bláznom“ „ Blázon tejto noci požiadajú tvoj život od Teba, a čo si pripravil komu zostane? Tak bude s tým, kto si zhromažduje poklady, a nie je bohatý v Bohu.“
Už sme sa zamýšľali nad tým, aký život žijeme? Aký raz predstúpime pred Pána Boha? Rozmýšľali sme o krehkosti nášho života? Život je dar, Boží dar. Žijeme svoj život vo vzťahu k Bohu? Hľadáme Ho ? Voláme na Neho?

Boh sa od nás nevzďaľuje, naopak prihovára sa k nám skrze svoje Slovo, oslovuje naše svedomie. Pozýva nás, aby sme aj v tomto pôstnom období nezostali nečinný, ale aby sme využili čas Jeho milosti a prehodnotili svoje životy.

Aby sme Ho pozvali do svojich sŕdc, aby v nich prebýval. A napokon ponúka nám svoje odpustenie, aby nás uzdravilo tam, kde to potrebujeme.
Hľadajte Hospodina, dokiaľ nie je neskoro! Amen