Svetlo sveta

„ Vy ste svetlo sveta. Mesto, ktoré leží na vrchu, sa nedá ukryť. Ani lampu nezažíhajú a nestavajú pod nádobu, ale na svietnik, aby svietila všetkým v dome. Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je v nebesiach!“ Mt 5,14-16

Pokračujte v čítaní

Kázeň pri príležitosti inštalácie Dávida Vargaeštoka

Kázeň Juraj Brecka, seniora Ondavsko-hornádskeho seniorátu Reformovanej kresťanskej cirkvi, na inštalácii por. Mgr. Dávida Vargaeštoka za vojenského duchovného vo funkcii dekana – riaditeľa kancelárie Ústredia EPS v OS SR a OZ SR

Kázeň odznela v Reformovanom kostole v Bratislave dňa 14. 2. 2013.
Pokračujte v čítaní

Kázeň na inštalácii duchovných do ozbrojených síl

 „Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov!“ (Príslovia 14, 34)

Milí bratia a sestry!

Spravodlivosť – jeden z najdôležitejších a najčastejšie používaných termínov v Biblii. V zameraní sa na hodnotu spravodlivosti spočíva jedna z úloh duchovenskej služby v ozbrojených silách. Pozrime sa teraz v tejto súvislosti na zopár biblických miest, ktoré nám o spravodlivosti hovoria. Spravodlivosť má viacero významov.

Pokračujte v čítaní

Vďačnosť

Keď sa (Ježiš) uberal do Jeruzalema, šiel cez Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, stretlo sa s Ním desať malomocných mužov, ktorí zastali zďaleka a pozdvihli svoj hlas, volajúc: Ježiši, Majstre, zmiluj sa nad nami! Keď ich videl, povedal im: Choďte, ukážte sa kňazom! A keď šli, boli očistení. Tu jeden z nich, vidiac, že je uzdravený, vrátil sa a silným hlasom oslavoval Boha; padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval Mu; a bol to Samaritán. Ježiš odpovedal: Či neboli očistení desiati? A kde sú deviati? Nevrátili sa, aby vzdali Bohu chválu, iba tento cudzinec! I povedal mu: Vstaň a choď; tvoja viera ťa zachránila. (Lk 17, 11 – 19) 

Predchádzajúce texty z ev. Lukáša hovoria o podobenstvách, ktoré Pán Ježiš vyslovil a pomocou ktorých vyučoval počas svojho pôsobenia v Galilei. Prostredníctvom podobenstiev sa chcel Pán Ježiš priblížiť ľuďom a poučiť ohľadom ich duchovného života, medziľudských vzťahoch, viere, princípoch Božieho kráľovstva a pod.

Tu som ja, pošli mňa

V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! A On riekol: Choď a hovor tomuto ľudu: Počúvajte len, počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte len, hľaďte, ale nechápte! Zatvrď srdce tohto ľudu a jeho uši zapchaj a jeho oči zastri, aby svojimi očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, a tak, aby sa neobrátil a neuzdravil. Nato som povedal: Až dokedy, Pane? I odvetil: Pokiaľ nespustnú mestá bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým roľa nespustne na púšť. Hospodin ďaleko odvedie ľudí a mnoho bude opustených miest v krajine. A ak ostane v nej ešte desatina, i tá bude znova na spálenie ako cér a dub, z ktorých po zvalení ostane peň. Sväté semeno je jej peň.(Izaiáš 6, 1 – 13)

A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! (Iz 6, 8)

Milé sestry a bratia v Pánu,

Text šiestej kapitoly Izaiášovho proroctva, nám opisuje výzvu, resp. povolanie, ktoré počul od Hospodina prorok Izaiáš na začiatku svojej prorockej služby. Skôr než sa dostaneme k jadru textu, povedzme si krátko, kto to bol Izaiáš, v akej dobe a za akých okolností žil.

Meno Izaiáš znamená Hospodin je spásou, resp. ako sloveso: Hospodin spasí. Izaiáš syn Ámócov žil v Jeruzaleme, v Judskom kráľovstve. Podľa židovskej tradície pochádzal zo zámožného rodu a vďaka tomu mal prístup ku kráľovi a vysokým štátnym úradníkom. Nepoznáme aké bolo jeho detstvo, ani kto ho vyučoval. Podľa textov z Iz. vieme, že bol ženatý so ženou, ktorá je označená ako prorokyňa (Iz 8:3). Mal dvoch synov. Jeden sa volal Šeár Jašub, čo znamená zvyšok sa navráti. Druhý sa volal Mahér-Šálal-Cháš-Baz čiže, rýchla korisť, náhly lup (Iz 7:3, Iz 8:3). V týchto menách spolu s menom samotného Izaiáša, je symbol Izaiášovho proroctva.

Choďte teda a čiňte mi učeníkmi

A tí, čo sa rozpŕchli, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo. Filip zišiel do samarského mesta a zvestoval im Krista. Zástupy s jednomyseľnou pozornosťou sledovali, čo hovoril Filip, keď počuli a videli znamenia, ktoré robil. Lebo z mnohých posadnutých vychádzali nečistí duchovia a kričali silným hlasom; aj mnohí porazení a chromí boli uzdravení. A bola v tom meste veľká radosť. V meste však už predtým žil istý muž menom Šimon, ktorý svojou mágiou uvádzal do úžasu obyvateľov Samárie. Hovoril o sebe, že je niekto veľký. A všetci, od najmenšieho až po najväčšieho, ho počúvali a hovorili: Tento muž je tá veľká moc Božia! Venovali mu veľkú pozornosť, lebo ich čarami už dlho napĺňal úžasom. Ale keď uverili Filipovi, ktorý im kázal o kráľovstve Božom a o mene Pána Ježiša, dali sa krstiť mužovia i ženy. Aj sám Šimon uveril, dal sa pokrstiť, pridŕžal sa Filipa a žasol, vidiac veľké znamenia a zázraky, ktoré sa diali. Keď apoštolovia v Jeruzaleme počuli, že Samária prijala slovo Božie, poslali k nim Petra a Jána. A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša. Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého. Keď Šimon videl, že sa Duch Svätý udeľuje kladením rúk apoštolov, priniesol im peniaze a prosil: Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky. Odpovedal mu Peter: Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, pretože si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží. Nemáš podiel ani účasť na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom. Preto sa kajaj z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca, lebo vidím, že si ako horká žlč a sputnaný neprávosťou. I odpovedal Šimon: Modlite sa za mňa k Pánovi, aby ma nestihlo niečo z toho, čo ste povedali. Keď skončili svedectvo a zvestovanie slova Pánovho, navracali sa do Jeruzalema, zvestujúc evanjelium v mnohých samarských mestečkách.(Sk 8, 1 – 13) 

A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša. Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého. (Sk 8, 15-17, 21)

Milí bratia a sestry,

Po umučení a ukameňovaní diakona Štefana, nastalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme. Všetci sa rozutekali po okolitých krajoch okrem apoštolov, ktorí ostali v Jeruzaleme (Sk 8:1). Texty ktorým sa dnes budeme venovať, zaznamenávajú veľmi dôležitý historický okamih. Ide o začiatok svetového rozšírenia cirkvi. Môžeme povedať, že Pán Boh využíva prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme na rozšírenie evanjelia a tým aj cirkvi do sveta. Tí ktorých rozohnali, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo evanjelia. Do tohto okamžiku viedli evanjelizáciu apoštoli, teraz sa evanjelizácie ujímajú aj ostaní veriaci, tí ktorí uverili v Jeruzaleme. Na osobnej úrovni šíria evanjelium. Títo ľudia oslovení a zmenení evanjeliom za neutiahli, nezľakli, ale svoj útek využívajú na to, aby evanjelium Pána Ježiša Krista rozšírili všade tam, kde sa nachádzajú. Slova Gamaliela, váženého učiteľa zákona, ktoré vyriekol ešte predtým pred židovskou radou, sa začínajú potvrdzovať pozitívne pre cirkev a apoštolov Sk 5: 38-39 „… ak je z ľudí táto rada, alebo toto dielo, rozpadne sa; ak je však z Boha, nebudete môcť ich zahubiť.“ Napriek prenasledovaniu sa evanjelium začalo úspešne šíriť.

Rozlúčka s bratom farárom Jurajom Lőrincom

Ale naša otčina je v nebesiach, odtiaľ očakávame aj Spasiteľa, Pána Ježiša Krista. (Filipským 1 20)

Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry, vážené smútočne zhromaždenie!

Zhromaždili sme sa tu, aby sme sa dôstojne rozlúčili s Jurajom Lorincom, ref. farárom, ktorý sa narodil 20.4.1931 a Pán života a smrti ho odvolal spomedzi nás 7.9.2010. Z Božej milosti tak mohol prežiť 79 rokov, 4 mesiace a 18 dní.

Pokračujte v čítaní