Zaspievam pieseň o svojom milom, pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žírnom kopci. Prekopal ju, zbavil kamenia, vysadil ju ušľachtilou révou, vystaval vežu uprostred nej, aj lis vytesal v nej, potom čakal, že donesie hrozno. A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia judskí, rozsúďte, prosím, medzi mnou a medzi mojou vinicou! Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno? Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju, zborím jej múr a pošliapu ju. Prípravím jej rýchly koniec: nebude zrezaná ani okopaná, prerastie bodľačím a tŕním. Oblakom však prikážem, aby ju neskrápali dažďom. Lebo vinicou Hospodina mocností je dom Izraela a mužovia judskí sú jeho pôvabnou výsadbou. On čakal na právo, a tu, hľa, prelievanie krvi, na spravodlivosť, a tu, hľa, volanie o pomoc.(Izaiáš 5, 1 – 7)

Ja som vinný kmeň a vy ste ratolesti. (Ján 15, 5)

Azda k najkrajším podobenstvám Starého zákona patrí Pieseň o vinici. Vinica je totiž podobenstvom Božieho ľudu.

Je dosť pravdepodobné že išlo o svadobnú pieseň. Svadby vtedy vyzerali tak, že ženíchov priateľ – dnes by sme povedali družba, odprevádzal nevestu do ženíchovho domu a okolo neho išli svadobčania. Cestou všetci spievali, družba plnil úlohu predspeváka. Svadba už vtedy patrila do božskej oblasti. Ženích v tej chvíli hral úlohu kráľa, či princa, a nevesta bola princezná.

Toto napodobňovanie ženícha a nevesty malo sakrálny a profánny význam.Teda u pohanov predstavoval ženích väčšinou vegetačné božstvo, ktoré zaručovalo plodnosť. Nevesta zase predstavovala nejaké úrodné pole alebo vinicu, ktorá vydá úrodu, teda bude rodiť potomstvo.

Prorok Izaiáš práve takúto pieseň využil pre svoje proroctvo. V tejto piesni je Hospodinova starostlivosť o ľud znázornená prácou starostlivého vinára. Pre založenie vinice vybral vinár miesto na úrodnej pôde. Sám vykonal všetky potrebné práce: zoral a skypril pôdu, vybral kamenie, a okolo vinice postavil plot. Vysadil ušľachtilú odrodu. Mimoriadna starostlivosť s ktorou sa vinár venoval všetkej svojej práci, ho oprávňovala k nádeji na skvelú úrodu.

Keď Izaiáš sa blížil k spievaniu druhej polovice tejto piesne a poslucháči očakávali záverečné požehnanie, ktoré z toho opisu vinice by, malo vyplývať, prorok miesto slov „Nech vydá veľkú úrodu!“ povie. „Priniesla kyslé plody.“ Vinica vydala nezrelé, odporné trpké, chutnajúce plody.
Hospodin ústami proroka vyzýva poslucháčov, aby sami vyjadrili svoj úsudok a ujasnili si, kde je vina. „ Pozrite sa a povedzte vy svedkovia, čo som ešte zanedbal?

Oni sa rozhliadajú a nenachádzajú nič, čo zanedbal. Preto mlčia. Lenže, keď sa v izraelskom procese svedok alebo jedna z dvoch proti sebe stojacich strán odmlčí, znamená to, že priznáva vinu, že nemá ďalšie argumenty. V tomto okamžiku sa zo svedkov stávajú obžalovaný.

Vina je zjavná. Nasleduje trest. Všetko, čo vinár pre vinicu spravil zase zničí. Zbaví ju ohradenia, ktoré chránilo pozemok pred divokými zvieratami i dobytkom. Už nebude okopávaná a prerezávaná. Naviac Hospodin zakáže mrakom na oblohe kropiť vinicu dažďom, takže spaľujúce slnce dovŕši skazu.
Toto podobenstvo nám chce ukázať, že Hospodinovou vinicou je Izrael, ktorému Hospodin dal úrodnú zem Kanaánsku, a všetkými prostriedkami sa snažil, aby Izrael bol ľudom podľa Jeho vôle.

Júdejci, čiže poslucháči, mali byť onou ušľachtilou révou, ktorej pestovanie Hospodina tešilo. Ovocím Jeho lásky malo byť právo a spravodlivosť, ale namiesto toho počul len krik utláčaných, ktorí k Nemu volali o pomoc.

Hospodin od svojej vinice očakával radosť nového veku. Tento nový vek mal charakterizovať predovšetkým nové vzťahy. Tam, kde sú ľudia k sebe láskavý a ústretový, kde si neubližujú, tam už nový vek nejako začína, aj keď zatiaľ nie v plnosti..
Pôvodnou úlohou Izraela bolo prekvasiť svet vierou v Hospodina, vierou, ktorá zaväzuje k láske, speje k láske a šíri lásku.

Skutočnosť však bola iná: ľud oddelený od ostatných národov s takým výsostným poslaním pestoval ďalej sebectvo, mocenské chúťky, závisť a ziskuchtivosť.
Toto všetko vtedy bolo nasiaknuté v živote Izraelského ľudu. A samozrejme dôsledkom toho všetkého okamžite strácal svoju misijnú účinnosť – ako soľ, keď nie je slaná.

Pohania, ktorí žili v blízkosti Izraelského národa, toto všetko videli a hovorili si : „Ten Hospodin to musí byť ale pekný Boh, keď im schvaľuje toto všetko, čo konajú.“ Dôsledkom toho všetkého niet divu, že Hospodin zasiahol.
Úlohou vinice je, aby rodila hrozno z ktorého bude víno. Úlohou Izraela je, aby rodil nových ľudí poznamenaných radosťou nového veku.

Milí bratia a milé sestry.
Táto pieseň, toto podobenstvo sa vzťahuje aj na nás, aj k nám sa dnes prihovára a chce nám povedať, že aj my patríme do Jeho vinice aj my sme zahrnutý Božou starostlivosťou, láskou, milosrdenstvom a opaterou.

Vinným kmeňom vo vinici je Ježiš Kristus, On nesie ratolesti. Tie vyrastajú z kmeňa. V ňom majú svoj pôvod a svoj zrod a z neho žijú. Kmeň nesie ratolesti, ktorých poslanie je nie v ich samotnej existencii, ale v tom, aby prinášali ovocie.

Boh je vinohradník, ktorý sa stará o svoju vinicu, On je záhradník, ktorý ošetruje vetvy, aby prinášali ovocie. Každá vetva potrebuje osobnú starostlivosť. Na jednej strane treba prerezávať plodné vetvy, aby lepšie rodili, na strane druhej treba orezávať tie vetvy, ktoré vyschli. Ratolesti, ktoré nenesú ovocie odrezáva a ktoré nesú tie čistí, aby viac ovocia prinášali. Odrezaná alebo odlomená haluz nemôže žiť, také sa zozbierajú a uvrhnú do ohňa.

Vetvy sú tí, ktorí nasledujú Krista. Vetvy, ktoré prinášajú ovocie, sú veriaci, ktorí žijú v jednote s Ježišom, a preto prinášajú veľa ovocia. Vetvy, ktoré nedávajú ovocie, to sú ľudia, ktorí učinili povrchné rozhodnutie pre Krista, a neskôr sa od Neho odvrátili. A napokon sú aj také vetvy, ktoré neprinášajú ovocie, to sú kresťania, ktorí sú už takmer mŕtvi – a také vetvy budú odseknuté a odhodené preč.Podmienkou k prinášaniu ovocia je zostať pri kmeni, čiže pri Kristu. Ovocie je výsledkom spojenia s kmeňom.

Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama od seba, ak nezostane na viniči, tak ani vy, ak nezostanete vo mne, vraví Pán. Nikto nedokáže prinášať ovocie bez toho, žeby bol napojený na Krista – kmeň. Prinášať ovocie znamená zostať v blízkosti Spasiteľa, zostávať v Ňom v pravom viniči. Zostaňte vo mne, a ja vo vás. Nielen na chvíľku, nielen občas, ale neustále byť s Ním zrastený. Bez Neho nič nezmôžeme.

Podobne ako sa živý vinní kmeň rozozná podľa toho, že prináša ovocie, tak sa i viera ukazuje ako živá tým, že prináša plody. Neprinášať plody je znamením toho, že viera uschla.

A čo je tým ovocím? Je to modlitba, radosť a láska. Pokoj, trpezlivosť, prívetivosť, láskavosť, dôvera, pokora a zdržanlivosť. Ak chceme, aby náš život niesol ovocie Ducha, musíme uznať, že tieto charakterové vlastnosti nájdeme v Kristovi. Jediná cesta, ako si tie vlastnosti vypestovať, je spojiť svoj život s Ježišom. Život v Kristovi znamená: Veriť v Božieho Syna, prijať Ho za svojho Spasiteľa a Pána, robiť to, čo hovorí Boh, vytrvať vo viere a mať spoločenstvo s ostatnými veriacimi. Mnohí ľudia sa usilujú konať dobro, byť čestný a robiť, čo je správne. Ježiš však hovorí, že skutočne dobrý život môžeme žiť iba vtedy, ak zostaneme v Jeho blízkosti. Ako vetvy pripojené ku kmeňu. Bez Neho neprinesie naše úsilie žiadný úžitok.
Hospodin očakával od Izraelského národa, že bude šíriť vieru, ktorá zaväzuje k láske, speje k láske a šíri lásku.

Pravým ovocím je láska. „Ako si mňa zamiloval Otec, tak som si a ja vás zamiloval.“ To znamená, že sme neprestajne v teple Kristovej lásky. V Kristovej láske zostávame, keď preukazujeme lásku iným. Ježiš to vysvetlil takto: „Ak budete zachovávať moje prikázania, zostanete v mojej láske…. To je moje prikázanie, aby ste sa milovali navzájom tak, ako som vás miloval ja. Nikto nemá väčšej lásky ako ten, čo svoj život kladie za svojich priateľov.“ Keď poslúchame Jeho prikázanie a slúžime iným, ctime teplo Kristovej lásky. Naša láska k Bohu sa prejavuje láskou k iným.

Kto sa vo svojom jednaní nechá viesť týmto základným prikázaním lásky, zakúsí radosť. Skutočná radosť pramení z trvalého spojenia s Ježišom Kristom. Jeho zasľúbením je, že Jeho radosť bude vo veriacich a že ich radosť bude dokonalá.

Túto radosť, môžeme zakúsiť aj dnes tu pri tomto prestretom stole, ku ktorému pristupujeme ako spoločenstvo veriacich, ktorí sme zakorenený v Kristovej láske. Tento prestretý stôl nám znova symbolizuje Jeho milosť a lásku, ktorá je ponuknutá každému jednému z nás.Láska a dar milosti sú ovocím nového života, ktorý dáva a živí Ježiš. Amen