„A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“

Kol 3:17

„Nuž Bohu ďakujme chválospevmi vrúcnymi“ je obľúbenou piesňou na celom svete. Poznáte ale jej príbeh?

V Spevníku reformovaných kresťanov ju nájdeme medzi piesňami O Božej starostlivosti s číslom 314. Jej autor Martin Rinkart (1586-1649) bol mužom neobmedzenej dôvery, chvály a vďaky Bohu aj napriek tomu, že jeho oči hľadeli na mnoho zúfalstva, bolesti, smútku a smrti. Táto pieseň vzišla z jeho pokorného srdca, mysle a z trosiek jeho rodného mesta Eilenburg v Nemecku, kde Rinkart slúžil ako evanjelický farár počas Tridsaťročnej vojny.

Toto opevnené mesto sa stalo útočiskom mnohých utečencov. Tí hľadali pomoc a úkryt pred švédskou armádou, ktorá drancovala krajinu a šírila skazu. Následne obkľúčila a zovrela mesto Eilenburg. Za jeho bránami sa šíril mor, hladomor a strach.

Farári vynakladali všetku svoju silu na hlásanie evanjelia, starostlivosť o chorých, umierajúcich a pochovávanie mŕtvych. Jeden po druhom zomierali aj oni, až počas vrcholenia silného moru v roku 1637 bol Rinkart jediným žijúcim farárom v Eilenburgu. V niektoré dni vykonal až 50 pohrebov. V tom roku to bolo viac ako 4000 pohrebov, vrátane pohrebu jeho manželky.

Rinkart pomáhal ako mohol a rozdával nielen seba, ale aj svoje skromné zásoby obilia. Jeho dvere boli vždy obklopené chudobnými a hladujúcimi, ktorí ho považovali za svoje útočisko. Sám mal veľké ťažkosti s nasýtením a zaodením svojich detí, preto bol nútený dať svoj niekoľkoročný príjem do zálohy.

Po tomto utrpení Švédi požadovali od mesta nemalé výkupné. Rinkart sa odvážil vyjednávať s nepriateľom a prosil generála o milosť – bol však odmietnutý. Padol na kolená a modlil sa k Bohu tak dojímavo, že švédsky generál omnoho znížil svoju požiadavku. Čoskoro došlo, aj vďaka Rinkartovej odvahe a viere, k ukončeniu nepriateľstva a obdobie utrpenia sa skončilo.

Martin Rinkart, služobník s nezlomným duchom, ktorý vedel, že niet uzdravenia bez vďakyvzdania Bohu, nám zanechal tento krásny chválospev, ku ktorému hudbu v roku 1647 skomponoval Johann Cruger.

„Všetci teraz ďakujme nášmu Bohu, srdcom, rukami a hlasmi,
Ktorý urobil úžasné veci, v ktorom sa tento svet teší.“