Evanjelizačné bohoslužby v Košiciach

Už po tretikrát mal možnosť navštíviť Košice a takto aj seniorát farár Miklós Bódiš zo Sedmohradska so svojou manželkou, aby vykonal evanjelizačné bohoslužby, ktoré sa začali 3. decembra a končili v piatok 6. decembra 2019 v Košiciach.

Po privítaní hostí duchovným zboru Jaroslavom Szélesom, mala úvodný pozdrav manželka brata Bódisa, Slovom z 1. Knihy Mojiš. z 32. kap. 2 a 3 verš. Zároveň, so zborom prítomných predspievala a naučila novú pieseň.

Brat Bódis začal svoj úvod o aktuálnom čase pred Vianocami čiže o Advente.                                                 

Každé bohoslužby a preto aj tieto evanjelizačné sú preto, aby boli príležitosťou na prípravu nevesty pred príchodom Pána. Otázkou je: si pripravený na odchod? Keď sa Pán zjaví, budú pripravení a budú aj nepripravení. Apoštol Pavol v Liste k Rimanom píše: Keď žijem, žijem Pánovi, keď zomieram patrím Pánovi.“

Toľko v skratke z prvej časti kázne brata farára, keď už naväzoval na hlavnú časť. Na tému prvého dňa evanjelizácie.  Ku ktorému tábora patríš?

V nebi bude chodiť v bielom ten, kto tu na zemi chodil v bielom. Už tu sme mali a máme príležitosť dostať biele rúcho. Otázkou je: Pre koho si žil? Pre seba, pre rodinu, pre Boha?  Ježiš uvádza v Biblii na príkladoch dvoch ľudí. Dvoch bratov, dvoch synov, dve loďky. O dvoch stromoch – podľa ich ovocia – dobrom a zlom strome. Nie nadarmo som vymenoval v príkladoch dvojice, lebo táto evanjelizácia o tom hovorí, že sú dva tábory. Do ktorého tábora patríš ty? To je otázka dnešnej témy.

 Ja som od mala žil v reformovanej rodine. Rodičia ma viedli vo viere, navštevoval som náboženstvo, konfirmačnú prípravu, konfirmácia, mládežnícke biblické hodiny. V 16 – tich som sa rozhodol pre službu farára. Bol som dobrý farár, každý bol spokojný. A tu sa môže stať, že sa kazateľ ukolíše v spokojnosti svojej práce. Ale tituly, múdrosť či iné prednosti Ti nepomôžu ku spáse. 

Treba si uvedomiť kto komu bude slúžiť. Boh mne, či ja Bohu a to aj za každú cenu. 

Vie niekto z Vás koľko hodín mal k dispozícii Izraelský národ, aby prešli cez Jordán? Nepíše sa to v Písme.  Šesť hodín. Od deviatej do tretej hodiny popoludní bol Ježiš na kríži s vystretými rukami kým nadišiel koniec.  Toľko času mali Izraelci, aby prešli Jordánom suchou nohou. Aj teraz sú vystreté Ježišove ruky. Možno len šesť hodín. Treba sa rozhodnúť kam sa zaradíš.

Keď Ti dám dnes, alebo v piatok otázku – budeš vedieť do ktorého tábora patríš?“

Kto verí v Neho nezahynie. Preto je tu teraz príležitosť Adventných aj evanjelizačných bohoslužieb, aby si mal možnosť sa rozhodnúť.

Týmito slovami končil svoju kázeň brat Bódis v prvý večer evanjelizačných bohoslužieb.


Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *