Ustarostenosť

Nato povedal učeníkom: Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život: čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete; (Lk 12, 22)

Dnešné napomenutie nášho Spasiteľa súvisí s postojom človeka k majetku: „Nato povedal učeníkom: Preto vám hovorím: Nebuďte ustarostení o svoj život: čo budete jesť, ani o telo: čo si oblečiete;“ (Lk 12,22) Kľúčové slovo dnešnej kázne je ustarostenosť. V súvislosti s majetkom sa potrebujeme vyvarovať nielen lakomstva ale aj ustarostenosti.

Predstavme si človeka, ktorý uvažuje takto: „Nechcem sa dopúšťať lakomstva, uspokojím sa s tým, čo môžem poctivo nadobudnúť. Netúžim po luxuse, ale podarí sa mi naplniť moje základné potreby a potreby mojej rodiny? Budem mať čo jesť, šaty na oblečenie, bývanie? Budem mať zamestnanie? Nebudú trpieť moje deti nedostatkom?“

Áno, aj keď sa človek vyvaruje lakomstva, stále sa môže umárať, trápiť nad tým, či bude mať všetko , čo naozaj potrebuje k normálnemu, nie luxusnému životu. Strach z toho či človek neupadne do biedy, môže veľmi znepokojiť život. Nepokoj, stres a strach nie sú dobrí spoločníci kresťanského života, ktorý by sa mal niesť v radosti z toho, že nie sme sami svoji, ale že patríme Pánovi Ježišovi. A to je predsa naše najväčšie potešenie v živote i smrti. Dnes nás Pán Ježiš varuje pred ustarostenosťou, zároveň nás nám ukazuje na cestu, ktorá vedie ku pokoju.
Zamyslime sa teda nad Jeho slovami, aj v kontexte iných biblických miest.

V prvom rade si musíme uvedomiť, že Pán Ježiš nás slovami „Nebuďte ustarostení“ nevedie ku nezodpovednosti. Slovo Božie si nikdy neprotirečí a v Biblii nájdeme mnoho výziev ku zodpovednému životu:

„Kto zhromažďuje v lete, je múdry syn, ale syn, ktorý vyspáva v žatve, robí hanbu. (Pr 10:5)
Kto si obrába pole, bude mať dosť chleba, ale kto sa zháňa po márnostiach nemá rozum.(Pr 12:11)
Lenivec v jeseni neorie. Keď potom za žatvy hľadá, niet ničoho. (Pr 20:4)

Uvedené tri verše jednoznačne zdôrazňujú potrebu zodpovednosti a starostlivosti. Je potrebné starať sa v prítomnosti o budúcnosť. V lete sa pripraviť na zimu. V jeseni urobiť všetko, aby v lete mohla byť žatva.

Nebuďte ustarostení neznamená – nestarajte sa, nemyslite na budúcnosť, buďte nezodpovední. Kresťan má byť starostlivý, má myslieť na budúcnosť, má byť zodpovedný. Ale aj v tom je potrebné nájsť zdravú mieru. Ide o to, aby sa primeraná starostlivosť nepremenila na ustarostenosť a strach z budúcnosti. Aby k takejto premene nedošlo, Pán Ježiš nám hovorí: „lebo život je viac ako pokrm, i telo je viac ako odev“ (Lk 12,23) Význam týchto slov nám pomôže pochopiť aj všeobecne známe príslovie – Nežijeme preto, aby sme jedli, jeme preto, aby sme žili.

Život je bezpochyby viac ako pokrm a odev. V ďalšom texte čítame, že život si ustarostenosťou nemôžeme predĺžiť – Lk 12, 25 – 26. Keď nám ustarostenosť nepomôže pri tom čo je viac dôležité – život, určite nám nepomôže ani pri tom, čo je menej dôležité – pokrm a odev.

Ustarostenosť nám pri získavaní pokrmu o odevu nemôže pomôcť. Pomôže nám niečo iné. Dôvera v Hospodina. Pán Ježiš uvádza dve príklady Božej starostlivosti. Lk 12,24 a Lk 12,27 – 28. Pán Boh sa stará o pokrm pre havranov, stará sa tiež o odev ľalií, ktoré sú krajšie odeté ako kráľ Šalamún v celej svojej sláve.

Veriaci v Pána Ježiša Krista sú však pre Pána Boha omnoho viac dôležití ako havrany a ľalie. Keď Pán Boh venuje takú veľkú pozornosť ľaliám, ktoré za krátky čas zvädnú, o čo viac pozornosti bude venovať učeníkom Krista. Veď Ho poslal, aby za nich zomrel. Určite sa postará o ich pokrm a odev.

Z našej strany je však potrebné, aby sme neboli ľudia malej viery. A čo môže našu vieru prehĺbiť? Slovo Božie : „ … Viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo.“ (Rim 10 ,17) Slovo Kristovo nás dnes povzbudzuje k viere v Božiu starostlivosť – Lk 12,29 – 30. Nemusíme prežiť svoje životy, tak ako pohania v ustavičnej ustarostenosti a strachu o pokrm a odev. Otec nebeský vie, že to potrebujeme. Slovo Božie nám však ukladá aj jednu úlohu : „Ale hľadajte radšej Jeho kráľovstvo, a tamto vám bude pridané.“ Lk 12,31. Veriaci človek ma hľadať Božie kráľovstvo, a to čo k životu potrebuje mu, Pán Boh pridá.

Čo to však znamená hľadať Božie kráľovstvo ? Nejde o nič iné ako poslúchať Pána Boha. Súčasťou takejto poslušnosti je vyvarovanie sa nezodpovednosti, lenivosti a ľahkomyseľnosti ako sme si ukázali v úvode tejto kázne, ale aj vyvarovanie sa lakomstvu ako sme o tom hovorili minulú nedeľu. Hľadať Božie kráľovstvo znamená aj priložiť ruku dielu, prispieť k tomu , aby Božie kráľovstvo rástlo. Každý veriaci človek je k tomu povolaný. Je potrebné vykonať mnohorakú prácu, každý keď chce,si môže nájsť svoje miesto.

Dobrým príkladom je práca pri kostole, ktorú sa nám včera podarilo ukončiť. Z uplynulých piatich sobôt sa štyrikrát konala brigáda. Som rád , že sa týchto brigád zúčastnili presbyteri ale aj nepresbyteri. Sobotňajšie predpoludnie sa dalo využiť aj inak, ale každý kto prišiel, odložil svoje veci a venoval sa tým Božím veciam, Božiemu kráľovstvu. Podľa dnešného textu, by im ten čas, ktorý bol venovaný Božím veciam nemal nakoniec chýbať, Pán Boh pomôže všetkým čo prišli, aby mohli zvládnuť aj svoje domácnosti. Podobne už štyri týždne sa stretáva v našom zbore spevokol. Aj oslava Božieho mena spevom je služba v Božom kráľovstve. A je aj mnoho ďalších spôsobov, čo môže človek v Božom kráľovstve urobiť. Dôležitá je však ochota a snaha. Dnešný text nám pripomína , že sa nemusíme báť. Keď budeme Pána Boha poslúchať, pomôže nám zvládnuť aj naše veci a starosti ako aj aktívnu službu Jemu. Dosvedčuje nám to aj svedectvo kráľa Dávida: „Mladý som bol a zostarel som, no spravodlivého nevidel som opusteného, ani jeho potomstvo žobrať chlieb.“ (Žalm 37,2) Pán Boh sa postará aj o potomstvo veriacich. Nebojme sa teda ! Dôverujme Pánu Bohu a poslúchajme Ho ! Amen.

Kázeň odznela 28.9. 2008 v Tušiciach

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *