Milí Bratia a milé sestry, Písmo sväté, ktoré nám poslúži ako základ nášho duchovného rozjímania ktoré by som rád vysvetlil za pomoci Ducha svätého je napísané v Jánovom evanjeliu 12. kapitole od 23. verša po 33. verš:

Ale Ježiš im odpovedal a riekol: Prišla hodina, aby bol oslávený Syn človeka. Ameň, ameň vám hovorím, ak nezomrie pšeničné zrno, keď padne do zeme, zostane ono samotné; ale ak zomrie, donesie mnoho užitku. Kto má rád svoju dušu, ztratí ju, a kto nenávidí svoju dušu na tomto svete, zachová ju do večného života. Ak mne niekto slúži, nech mňa nasleduje; a kde som ja, tam bude aj môj služobník. A jestli mne niekto slúži, toho bude ctiť Otec. Teraz je moja duša rozrušená, a čo mám povedať: Otče, vyprosti ma z tejto hodiny? Ale veď preto som prišiel k tejto hodine. Otče, osláv svoje meno! Vtedy prišiel hlas z neba: Aj som oslávil aj zase oslávim. Vtedy zástup, ktorý tam stál a počul to, hovoril, že zahrmelo. Iní zase hovorili: Anjel mu čosi hovoril. Ježiš odpovedal a riekol: Nie pre mňa sa stal ten hlas, ale pre vás. Teraz je súd tohoto sveta; teraz bude knieža tohoto sveta von vyvrhnuté. A ja, keď budem povýšený od zeme, všetkých potiahnem k sebe. Ale to hovoril dávajúc na znanie, akou smrťou mal zomrieť.

Utrpenie. Myslím si, že niet na celej zemeguli človeka ktorý by nezažil a nepoznal čo je to utrpenie. Stretávame sa s ním v osobnom živote, alebo stačí pustiť a počuť v rádiu čo sa kde stalo. Každý človek ho nerád prijíma. A sme svedkami, že doľahne na každého viac alebo menej. Z kalicha utrpenia musí každý niečo okúsiť. Pri tomto slove nám hneď príde na um aj Jób, ktorý sa považoval utrpenie za Božie navštívenie. Alebo samotného Jeremiáša veď si ho pravidelne čítame podľa sprievodcu čitateľa biblie a vidíme ako to mal ťažké.

No dnes v pôstnom čase, vidíme pred sebou najväčšieho trpiteľa sveta, Pána Ježiša Krista!
Hľaďme na toho Muža bolesti, na nevinného Baránka Božieho a vidíme ako nám to aj podáva dnešný prečítaný text:

Pán Ježiš Kristus ochotne berie na seba utrpenie, lebo:

1. ním nám pomáha
2. ním zlo premáha

Náš text nám predstavuje Pána Ježiša po Jeho príchode do Jeruzalema: osem dní pred židovskou Veľkou nocou. Ľud bol svedkom toho, ako Pána Ježiša slávne privítal s plesaním. Okrem toho prišli teraz za Pánom Ježišom aj niektorí. Gréci, ktorí sa o Ježišovi Kristovi dozvedeli a chceli ho vidieť. Ľudsky by sme mohli povedať, že Pán Ježiš bol na vrchole slávy. Vtedy Pán Ježiš si uvedomuje niečo úplne iné. A práve v túto chvíľu živo pociťuje, že každým z okamihom sa blíži Jeho utrpenie. Pán Ježiš dobre vie, že ten istý ľud ktorý ho vítal radostným Hosana, bude onedlho kričať, Ukrižuj ho! Všetky skutočnosti mu prichádzajú na myseľ.

Či je nám divno keď náš text hovorí čo prežíval Pán Ježiš: Teraz mi je duša rozrušená. Pociťoval živo bolesť, úzkosť a strach. Preto sa chveje a prosí Pána Boha: Otče zbav ma tejto hodiny. Áno, Pán Ježiš prežíval ťažké chvíle bôľu a zármutku. A predsa, utrpenie ho nezlomilo. Ponoril sa do veľkej moci a nekonečnej lásky svojho otca, podrobil sa Jeho vôli a dal sa pod jeho službu keď povie: Veď som na to prišiel k tejto hodine. Pán Ježiš berie ochotne na seba utrpenie, lebo vie, že ním nám pomáha. Ak zrno pšeničné, ktoré padlo do zeme neodumrie, ostane samo. Ale ak odumrie, prinesie veľkú úrodu. Takto hľadí Boh – Spasiteľ na zmysel utrpenia. V tom je hlboká pravda.

Utrpenie jednotlivca je mnoho razy k dobru iných. Vieme dobre, že ľudský život je podmienený obeťou. Bez obeti niet ničoho veľkého! Pokrok, sloboda, kultúra no všetko je poznačené obeťami, ktoré donášali velikáni ducha na oltár. Cena večného života, napredovania je značená slzami, krvou a utrpením. Naše osobné utrpenie je semenom, z ktorého vyrastá bohaté ovocie nového života. Len keď zrno v zemi odumrie, donesie mnoho úžitku. Len keď človek potlačí svoje sebectvo, svoju seba lásku a ochotný obetovať, zmariť svoje ja, môže pochopiť čo je zmysel života.

Tak hľadel Pán Ježiš na svoje utrpenie, ktorý si uvedomoval, že On musí zomrieť – poraziť peklo. Vzal ho na seba, lebo ním pomáha nám. On bol ranený pre naše prestúpenie . . . a jeho ranami my sme boli uzdravení. Ak z nášho utrpenia vyrastá úžitok o to viac z utrpenia Pána Ježiša Krista syna Božieho. On je obeť zmierenia za naše hriechy a nielen za naše, ale za hriechy celého sveta. Preto sa nevzpieral utrpeniu, ale ochotne ho vzal na seba, lebo nás miloval. Samého seba zmaril, ponížil sa, podobný ľuďom sa stal – okrem hriechu.

To je nehynúci príklad pre nás. Preto pred utrpením neutekajme, neľakajme sa ho a nevzpierajme sa mu! Myslíme na Pána Ježiša a uvedomme si, že jeho utrpenie je cesta k životu: Kto miluje svoju dušu, stratí ju, a kto si nenávidí dušu na tomto svete, zachová ju pre večný život. Dovoľte mi povedať príbeh, ktorý som nedávno čítal a veľmi ma oslovil. Názov príbehu je: Poučenie od motýľa

Jeden príbeh hovorí o tom, ako sa jedného dňa v kukle, v ktorej sa vyvíjal motýľ objavil malý otvor. Človek sedel a niekoľko hodín pozoroval motýľa, ako sa usiluje pretlačiť telo cez tento malý otvor. Zdalo sa, že je stále na jednom mieste, akoby sa dostal tak ďaleko, ako mohol a že ďalej sa už dostať nemôže. Človek sa vtedy rozhodol motýľovi pomôcť, vzal nožničky a kuklu prestrihol. A tak sa motýľ z nej ľahko dostal. Mal však scvrknuté telo, bol drobný a mal zmraštené krídla. Človek pokračoval v pozorovaní, čakal že sa krídla každú chvíľu roztvoria, zväčšia a rozšíria, aby boli schopné niesť telo motýľa. Nič z toho sa nestalo!

Motýľ v skutočnosti strávil zbytok svojho života lezením so scvrknutým telom a zmraštenými krídlami. Nikdy nebol schopný lietať. Človek vo svojej láskavosti a dobrým úmyslom nepochopil, že obmedzujúca kukla a zápas s tým spojený bol nutný k tomu, aby sa motýľ dostal cez drobný otvor. Je to vlastne spôsob, akým príroda vytláča tekutinu z tela motýľa do jeho krídel, aby zosilneli a aby bol schopný lietať, až sa z kukly vyslobodí.

Niekedy sú zápasy presne tým, čo v živote potrebujeme. Pokiaľ by nám bolo umožnené ísť životom bez prekážok, tak by nám to mohlo uškodiť. Neboli by sme takí silní, ako by sme mali byť. Mohlo by sa stať, že i v jednoduchých životných skúškach by sme neobstáli a nechali by sme sa znechutiť. Nikdy by sme neboli schopní „lietať“.

Tak ži svoj život bez strachu, postav sa všetkým prekážkam a vedz, že si schopný ich prekonať, pretože Nebeský Otec na Teba dopúšťa len skúšky, ktorými Ťa túži posilniť. A ak si v domnení, že je to aj napriek všetkému nad tvoje sily, tak buď pokorný, predstúp pred neho a pros ho o pomoc, on ti s radosťou podá pomocnú ruku, veď s ním nikdy nie si sám.

Vráťme sa k textu:

Utrpenie, ktoré vzal na seba Kristus bolo takej povahy, že ním nielen pomohol nám a celému svetu, ale ním premohol zlo. V ťažkej chvíli utrpenia sa zdalo, že Ježiš podľahol, bol premožený a diabol, peklo zvíťazilo. No Pán Ježiš vedel, že teraz prišla hodina, aby oslávený bol syn človeka.

Divná to bola sláva, keď bol Pán Ježiš, zbičovaný, opľuvaný, tŕňovou korunou korunovaný – do rúk pohanov vydaný a divné vyvrcholenie slávi keď bol na smrť odsúdený ukrižovaním. Aj na kríži ho provokujú keď volajú: Iných zachraňoval, nech teraz zachráni seba.

Je to pre našu myseľ až neskutočné. Brat, sestra uvedomujeme si skutočnú podstatu čo musel Pán Ježiš vytrpieť pre našu záchranu. Uvedomujeme si, že svojimi hriechmi mu dávame klince do jeho rúk. Vyznajme našu závislosť ktorú máme k Pánu Bohu. Tak ako to urobil aj žalmista Dávid v 91. žalme v prvých 11. veršoch: Ten, kto býva v skrýši Najvyššieho, bude nocovať v tôni Všemohúceho. Poviem Hospodinovi: Moje útočište a môj hrad, môj Boh, na ktorého sa nadejem. Lebo on ťa vytrhne z osídla lovca, zo zhubnej nákazy morovej. Prikryje ťa svojimi brky, a utečieš sa pod jeho krýdla. Jeho pravda je štítom a paväzou. Nebudeš sa báť nočného strachu ani strely, ktorá letí vodne; nebudeš sa báť moru, ktorý sa vlečie v mrákote, ani nákazy, ktorá pustoší o poludní. Padne ich po tvojom boku tisíc a desať tisíc po tvojej pravici, ale k tebe sa to nepriblíži. Len svojimi očami sa podívaš na to a uvidíš odplatu bezbožných. Pretože hovoríš: Ty si, Hospodine, moje útočište, a že si Najvyššieho učinil svojím príbytkom, neprihodí sa ti nič zlého, ani sa nijaký úder nepriblíži tvojmu stanu. Lebo prikázal svojim anjelom o tebe, aby ťa ostríhali na všetkých tvojich cestách.

Celé pôstne obdobie nám stavia pred oči nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý bral na seba ochotne utrpenie z lásky k nám, aby nás najväčšieho utrpenia zbavil, totiž smrti večnej a moci diabolskej. Veď práve toto zlo svojím utrpením premohol. Vyznaj mu svoje hriechy a pros o pomoc, lebo niet iné meno na spasenie a záchranu tvojej duše. Amen