Cesta do Nairoby bola pokojná. Žiadne problémy. Listovala som si noviny, čo sme kúpili na pumpe v Kerichu. Písali v nich o (ne)bezpečnosti pred vianocami. Zlodeji číhajú na ľudí, aby mali krajšie vianoce doma. A polícia zlodejov rovno strieľa. Zlodeji nezabíjajú, ak dostanú, čo chcú. Nesmie sa im pozerať do tváre, treba im dať všetko, čo si vypýtajú, neodporovať, nevyjednávať. Nebezpečenstvo číha predovšetkým v noci. Vtedy sa zgrupujú rôzne gangy a plánujú rôzne krádeže, vlámania a únosy.

V Detskej záhrade sa cítim v bezpečí. Je tu príliš veľa ľudí. Zlodeji majú radi opustenejšie miesta, menej svedkov. Bývam tam, kde predtým, ale vtedy som tu šváby nevidela. Šváby som videla len v hre Blafuj! a to boli kreslené. Najprv som sa zhrozila, že šváby prežijú aj atómovú bombu, aj točenie sa v mikrovlnke a potom včera som kúpila taký úžasný sprej a hneď sa všetky obrátili horeznačky!

Len čo som prišla, zavesil sa na mňa húf detí! Neviem, či je to vôbec predstaviteľné. Pýtali sa, či som im doniesla ryby z Kisumu. Zrazu sa ani neviem odkiaľ vyrojilo niekoľko detí a začali vyzvedať koľko toho viem v ich jazyku luo. To som ani netušila, že ich je tu tak veľa! Rozprávali na mňa v Luo, ale vôbec som im nerozumela.

Muhoroni ma rozmaznalo. Jama v záchode krásne hlboká, stoka v nedohľadne, veľa vody a hlavne čisto. Tu ma čakal nefungujúci (ne)splachovací záchod, pokazený odtok v umývadle a neodtekajúca voda zo sprchy. A tie šváby! Tie na mňa teda čakali. Hneď mi jeden vyliezol na posteľ a kukal na mňa z mojej kabelky.

Prvý večer ma nechceli Luovia ani pustiť. Potom sa to trochu upokojilo.
Nemajú školu, takže nemajú poriadne, čo robiť. Pršalo tak všade bolo plno blata.

Malé deti boli vnútri, tak som si s nimi trochu kreslila a rozprávala rozprávku. Sú žhavé po akejkoľvek pozornosti, vrúcnosti.
Detská záhrada leží na konci Kawangware a na opačnom konci, za jednou bohatšou štvrťou Lavington je nákupný hypermarket Nakumatt. Je tam reštaurácia na úrovni, kaviareň, čistiareň oblečenia, kvetinárstvo, kino, kníhkupectvo, lekáreň, obchody pre turistov a veľa turistov. Je to plné belochov. Taxíkom je to dosť drahé, matatu nie veľmi bezpečné, tak som išla peši – samozrejme s bodyguardom. Cesta trvala asi hodinu. Kúpila som len to najnevyhnutnejšie a vybrali sme sa na trh do Kawangware. Tam som si kúpila lavór na sprchovanie a mop na umývanie. A šťastná som sa vrátila, aby som si to tu krásne vydrhla.

S chlapcami sa jednoduchšie rozpráva. Dievčatá sú touto kultúrou udupané, zakríknuté, málo odvážne, veľmi sa neozvú. Chlapci sú naopak zvedaví, kladú otázky. Trochu sa to prelomilo, lebo dievčatá si na mňa zvykajú a viac sa rozprávajú. Snažím sa si ich viac všímať.

A do toho mi Moses navrhol, či by som si nemohla s dievčatami čítať knihu o sexe, čo im dal a prípadne im odpovedať na ich otázky. Hodená rukavica.
Večer po večeri (okolo deviatej) sa zhromaždilo asi 20 starších dievčat (13-17ročné) do jednej izby, čítali si, kládli otázky, otvárali túto „zakázanú“ tému. Takto sa budeme stretávať každý večer. Myslím, že sú to témy, o ktorých sa veľmi nemajú s kým porozprávať.

No a dnes sa snažím trochu aj oddychovať – veď mám vlastne dovolenku!