Konferencia Misie na Níle

Milí bratia a sestry

Náš seniorát dlhodobo spolupracuje s Nílskou misiiou.

V sobotu 10.marca 2018 sa koná neďaleko v Prešove konferencia Nílskej misie. Program je podnetný. V prílohe je aj pozvánka so všetkými potrebnými údajmi. Prihlásiť je potrebné do 26.februára.

S pozdravom
J.Brecko

Plagát Konferencia Nílskej misie

Prihláška na Konferenciu Nílskej misie

 

Misia na  Níle u nás

Misia na  Níle u nás

Tri zbory Ondavsko–hornádskeho seniorátu v čase od 21. do 23. januára prijali návštevu Misie na Níle.

Tieto návštevy sa konávajú pravidelne, aby touto formou nás ostatných hostia mohli oboznámiť o priamych aktivitách misionárov v ďalekých afrických krajinách.

Tentokrát to bola sestra Mária Énekešová, ktorá bola určitý čas priamo účastná tejto misie. Navštívila zbor v Košiciach, v Sečovciach a nakoniec aj zbor vo Vyšnom Čaji. Prítomných oboznámila o vzniku a pôvode Misie na Níle, ktorá má korene v evanjelickej cirkvi, a jej centrum je vo Švajčiarsku. Pokračujte v čítaní

Ďalšie akcie na január

Milí bratia a sestry

1) Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice pozýva na 24. ekumenickú bohoslužbu, ktorá sa uskutoční 22. januára 2018 o 18:00 v Historickej radnici na Hlavnej 59 v Košiciach. 

2) Upresňujem čas stretnutí s Nílskou misiou:

  • Košice – nedeľa 21.1. o 17:00 hod
  • Sečovce – pondelok 22.1. o 17:00 hod
  • Vyšný Čaj –  utorok 23.1. o 18:00 hod

3) Prvá seniorátna biblická hodina v roku 2018 sa bude konať v piatok 19.1 o 18.00 v Zborovom dome v Trebišove. Výklad bude mať br. Kovaľ. Dochádza  k zmene zo stredy na piatok. Zbierka zo seniorátnej biblickej hodiny bude  naďalej slúžiť na podporu Domu Dobrého pastiera v Pribeníku.

S pozdravom
Juraj Brecko

Misia na Níle

Pozdravujem vás, sestry a bratia, verím, že názov môjho príspevku nieje pre vás niečo nové. Iste už o tejto misii mnohí viete. Podnetom tohto príspevku bola návšteva sestiery Beatrice Hauzer a jej spoločníčky Romany z nílskej misie v našom zbore, ktorá sa uskutočnila 19. marca tohto roku, teda 2014. Pokračujte v čítaní

Na návšteve u reformovaných na Ukrajine

Spolu so sestrami z nášho zboru sme v dňoch 6. – 8.11 2012 boli na Ukrajine na návšteve v zbore Csongor (ukrajinsky Čomonín). Jedna z našich sestier (Ibolya Varjassyová) totiž z Ukrajiny priamo pochádza, a jej brat Sandor Pocsai st. v tomto zbore Csongor ako duchovný donedávna slúžil. Csongor je cca 40 km od hraničného priechodu Veľké Slemence. Cirkev tu bola od roku 1945 (Podarpatská Rus bola vtedy pričlenená k Sovietskému zväzu) dosť tvrdo prenasledovaná, omnoho viac ako u nás, ale vydržala a získala aj vďaka dlhému utrpeniu vyznávačsky charakter. Podkarpatská reformovaná cirkev (110 zborov a 70 duchovných) je od štátu finančne úplne nezávislá, zbory dokážu hradiť nielen prevádzku farských budov, ale aj dokážu kryť mzdu pre duchovného. Okrem toho robia a financujú aj ďalšie veci na poli diakonie a misie.

Pokračujte v čítaní

Seniorátne zbierkové fondy

Na základe rozhodnutí seniorálnych valných zhromaždení sú v našom senioráte zriadené dobrovoľné zbierkové fondy, ktoré slúžia na plnenie misijných a diakonických cieľov nášho seniorátu.

Ide o nasledovné fondy:

  1. Fond Nílskej misie – (kostolná pokladníčka z Trojičnej nedele)
  2. Diakonický fond – (kostolná pokladnička pri VP na Nový chlieb)
  3. Fond na podporu vzdelávania – (kostolná pokladníčka na 2. deň Vianočný)

Pokračujte v čítaní

Navštevovanie členov zboru

Musí sa prijať nový a uznávaný pohľad na starú prax: presbyterské návštevy v domácnostiach danej farnosti: navštevovanie domov. Skúsenosť už dávno ukázala, že návštevy rodín budujú silné zbory. Takéto návštevy by sa mali uskutočňovať pravidelne, pokrývajúc zbor každý rok, ak je to možné.

Život v Muhoroni prichádza a odchádza

Sedím si ráno v katolíckom kostole a zrazu sa začnú všetci ľudia zdvíhať a ísť dopredu. Nie som katolíčka, ale mníška ma povzbudila, aby som išla aj ja, tak uvidím, čo sa bude vpredu diať. Išlo sa postupne v niekoľkých radoch za sebou. Keď predo mnou bolo už len pár ľudí, pochopila som, o čo ide. Ľudia išli dopredu, aby vhodili nejaký peniaz do pokladničky. Lenže ja som mala vreck úlplne prázdne! Buď sa tesne pred podkladničkou naprázdno otočím, alebo sa budem tváriť, že niečo vhadzujem. Vybrala som s i tú druhú možnosť. Prišlo mi to také úsmevné, že som sa s tým musela podeliť.
Dnes je opäť jeden horúci deň. Práve sa mi tri teľatá naterigali pred dvere (So zvieratami sa rozprávam po slovensky.).

Kostol začínal o siedmej ráno. Bol plný. Po dvoch hodinách som odišla. Spevácky zbor pekne spieval. Ľudia nespievali skoro vôbec. Na kríži visel ukrižovaný Kristus. Namiesto európskeho blonďáka s modrými očami tu bol černoch. (V izbe mám dva obrazy zo života Ježiša a aj všetci učeníci sú černosi)
Keďže omša prebiehala v svahilčine, rozumela som výrazy typu „Boh je kráľ.“, „postavme sa“, „modlime sa“.
Bolo mi smutno, pretože mi chýbalo niečo, čomu by som rozumela.

Pokračujte v čítaní

Život v meste ako na dedine

Oficiálne sa nachádzam v mestečku. Muhoroni je však jedna veľká rodina. V obchodoch sa môže človek zadĺžiť. Som Mária alebo sestra. Trošku to majú ešte deti popletené, lebo začali všetkých bielych, ktorí sem prišli po mne volať Mária. Riaditeľ v škole si ešte stále myslí, že som mníška a ja som mu to ešte stále nevysvetlila. Snáď tu nie je jedno dieťa, ktoré by nepoznalo „varila myšička kašičku“ či rozprávku O Červenej čiapočke.

Pokračujte v čítaní

29. november 2009

„Predstavte si, že sa prechádzate v temnej miestnosti. Predpažíte radšej ruky, aby ste nenarazili do nejakého kusu nábytku alebo nepotkli sa na rohožke. Kráčame veľmi pomaly. Veľmi sa to podobá tomu, k čomu nás Boh vyzýva na ceste viery. Nie je to ľahké, pretože by sme si priali, aby cesta pred nami bola osvetlená. Chceme vedieť, kam ideme, ako a prečo. Viera je ale istotou v neistote. Naša dôvera v Boha nespočíva v našej chytrosti. Nejde tu o náš dôvtip, naše plánovanie, našu osobnosť, postavenie, peniaze.“

Tak týmto textom ma ovalil Richard Rohr (R.Rohr: Radikalni milost), keď som sem prišla. Zastavil ma a povzbudil zároveň. Cítim, že tu kráčam pomaly, ale učím sa predpažovať ruky a kráčať tak pomalšie, akoby som si želala. Rohr ma tu sprevádza a mnohé, ako keby písal rovno pre mňa na objednávku. Tak sa učím akceptovať neistotu a nebyť príliš chytrá (iba trochu chytrá).

Pokračujte v čítaní