Konferencia Misie na Níle

Milí bratia a sestry

Náš seniorát dlhodobo spolupracuje s Nílskou misiiou.

V sobotu 10.marca 2018 sa koná neďaleko v Prešove konferencia Nílskej misie. Program je podnetný. V prílohe je aj pozvánka so všetkými potrebnými údajmi. Prihlásiť je potrebné do 26.februára.

S pozdravom
J.Brecko

Plagát Konferencia Nílskej misie

Prihláška na Konferenciu Nílskej misie

 

Misia na  Níle u nás

Misia na  Níle u nás

Tri zbory Ondavsko–hornádskeho seniorátu v čase od 21. do 23. januára prijali návštevu Misie na Níle.

Tieto návštevy sa konávajú pravidelne, aby touto formou nás ostatných hostia mohli oboznámiť o priamych aktivitách misionárov v ďalekých afrických krajinách.

Tentokrát to bola sestra Mária Énekešová, ktorá bola určitý čas priamo účastná tejto misie. Navštívila zbor v Košiciach, v Sečovciach a nakoniec aj zbor vo Vyšnom Čaji. Prítomných oboznámila o vzniku a pôvode Misie na Níle, ktorá má korene v evanjelickej cirkvi, a jej centrum je vo Švajčiarsku. Pokračujte v čítaní

Ďalšie akcie na január

Milí bratia a sestry

1) Ekumenické spoločenstvo cirkví a náboženských spoločností na území mesta Košice pozýva na 24. ekumenickú bohoslužbu, ktorá sa uskutoční 22. januára 2018 o 18:00 v Historickej radnici na Hlavnej 59 v Košiciach. 

2) Upresňujem čas stretnutí s Nílskou misiou:

  • Košice – nedeľa 21.1. o 17:00 hod
  • Sečovce – pondelok 22.1. o 17:00 hod
  • Vyšný Čaj –  utorok 23.1. o 18:00 hod

3) Prvá seniorátna biblická hodina v roku 2018 sa bude konať v piatok 19.1 o 18.00 v Zborovom dome v Trebišove. Výklad bude mať br. Kovaľ. Dochádza  k zmene zo stredy na piatok. Zbierka zo seniorátnej biblickej hodiny bude  naďalej slúžiť na podporu Domu Dobrého pastiera v Pribeníku.

S pozdravom
Juraj Brecko

Misia na Níle

Pozdravujem vás, sestry a bratia, verím, že názov môjho príspevku nieje pre vás niečo nové. Iste už o tejto misii mnohí viete. Podnetom tohto príspevku bola návšteva sestiery Beatrice Hauzer a jej spoločníčky Romany z nílskej misie v našom zbore, ktorá sa uskutočnila 19. marca tohto roku, teda 2014. Pokračujte v čítaní

Na návšteve u reformovaných na Ukrajine

Spolu so sestrami z nášho zboru sme v dňoch 6. – 8.11 2012 boli na Ukrajine na návšteve v zbore Csongor (ukrajinsky Čomonín). Jedna z našich sestier (Ibolya Varjassyová) totiž z Ukrajiny priamo pochádza, a jej brat Sandor Pocsai st. v tomto zbore Csongor ako duchovný donedávna slúžil. Csongor je cca 40 km od hraničného priechodu Veľké Slemence. Cirkev tu bola od roku 1945 (Podarpatská Rus bola vtedy pričlenená k Sovietskému zväzu) dosť tvrdo prenasledovaná, omnoho viac ako u nás, ale vydržala a získala aj vďaka dlhému utrpeniu vyznávačsky charakter. Podkarpatská reformovaná cirkev (110 zborov a 70 duchovných) je od štátu finančne úplne nezávislá, zbory dokážu hradiť nielen prevádzku farských budov, ale aj dokážu kryť mzdu pre duchovného. Okrem toho robia a financujú aj ďalšie veci na poli diakonie a misie.

Pokračujte v čítaní

Seniorátne zbierkové fondy

Na základe rozhodnutí seniorálnych valných zhromaždení sú v našom senioráte zriadené dobrovoľné zbierkové fondy, ktoré slúžia na plnenie misijných a diakonických cieľov nášho seniorátu.

Ide o nasledovné fondy:

  1. Fond Nílskej misie – (kostolná pokladníčka z Trojičnej nedele)
  2. Diakonický fond – (kostolná pokladnička pri VP na Nový chlieb)
  3. Fond na podporu vzdelávania – (kostolná pokladníčka na 2. deň Vianočný)

Pokračujte v čítaní

Navštevovanie členov zboru

Musí sa prijať nový a uznávaný pohľad na starú prax: presbyterské návštevy v domácnostiach danej farnosti: navštevovanie domov. Skúsenosť už dávno ukázala, že návštevy rodín budujú silné zbory. Takéto návštevy by sa mali uskutočňovať pravidelne, pokrývajúc zbor každý rok, ak je to možné.

O tom, ako Jane nestretla Tarzana…

Matatu má kapacitu pre 14 pasažierov a tak sa nás vezie dvadsaťjeden dospelých, tri deti a jedno kura. Živé. Cesta do Kisumu je plná výmoľov. Nadhadzuje nás. Žena zvláda držať jednou rukou spiace dieťa, druhou vynervované kurča. To kotkodáka z adrenalínu, čo mu prináša cesta. Muž spokojne spí, opiera si svoje veľké brucho o moje a hlavu má zloženú na mojej ruke. „Opri sa o mňa, bude ti dobre…“pomyslím si. Obed, tuktuk, bodaboda a ďalšie matatu. Pozorujem sprievodcu, ako hádže policajtovi na zem peniaze. Tomu viac netreba. Niekde na ceste do Kakamegy nás však zastavuje ďalší policajt. „Prečo madam nemá bezpečnostný pás? Zatýkam túto madam.“ Nechápavo skúmam jeho výraz tváre a rozmýšľam, či to myslí vážne, či je opitý, alebo či si zo mňa robí dobrý deň. Matatu je narvaté a nikto vrátane šoféra nemá bezpečnostný pás. Policajt vôbec nevyzerá, že žartuje, ale kým sa spamätám zo šoku sprievodca mi prehodí okolo ramena pás a ja sa tvárim, že si ho zapínam do neexistujúcej čiernej diery. Sedím v šoku, zaskočená, že ma chceli tak nečakane prvý raz v živote zatknúť. V tej chvíli sa asi zíde niečo tvrdé. Sused to vycíti a ponúka mi arašidy. Decentne odmietam, ale jeho pohľad a vyčítavá otázka ma včas prebudia. Spolu si pochutnávame na čerstvých pražených orieškoch.

Pokračujte v čítaní

Prvé mimo Vianoce

Boli iné. Nič naokolo nepripomínalo, že sa blížia Vianoce. Slumy nie su vydekorované, žiadne koledy. Žiadne vianočné trhy. Dokonca žiaden sneh. Každý rok ľudia kritizujú konzum vianočného obdobia, vyzdobené Tesco, únavné koledy v polovici októbra. Zrazu som sedela vo svojej izbe a túžila som aspoň máličko po vyzdobenom Tescu, vianočných guliach, rozvoniavajúcich medovníčkoch. Neviem, či je to dobré alebo zlé, ale kultúra je mojou súčasťou. A tradície a zvyky sú jej súčasťou. A tak sa mi cnelo za našou kultúrou, menej sa mi cnelo za predvianočným stresom a dlhými radami v obchodoch. To som si tieto Vianoce vychutnávala.

Pokračujte v čítaní

Piatok v Kerichu

Streda aj štvrtok boli nabité dni. Domov som chodila až za tmy. Jednak, že som riešila môjho podvyživeného chlapca, ktorý opustený, hladný a pocikaný sedel v nemocničnej postieľke nepovšimnutý, a potom potrebovala som dokončiť nejaké veci v centre, skôr ako pôjdem do Nairobi.
Hlavu som mala plnú nápadov, čo by sa dalo robiť na edukáciach s mamami a ako si zorganizovať návštevy v rodinách, aby boli čo najviac nápomocné pre deti a ich mamy.

Pokračujte v čítaní