Spevníkové piesne

Bratia a sestry, v čase obmedzenia verejných služieb Božích sme pre vás pripravili nahrávky piesní zo Spevníka reformovaných kresťanov.

Hrá a spieva Ján Janovčík, kantor z Vajkoviec a seniorátny kurátor  Ondavsko – hornádskeho seniorátu a jeho dcéra Barbara Išky.

Utrpenie Ježiša Krista (389-396)

Utrpenie a smrť na kríži (401-411)

Vzkriesenie Ježiša Krista (413-426)

Príhovor seniora k 20. výročiu založenia OH seniorátu

Bratia a sestry!

Spomínate si na svoje 20. narodeniny ? Teraz je náš seniorát v tomto bode. O 4 dni, v stredu 13.novembra 2013 to bude presne 20 rokov ako bol ustanovený Ondavsko – hornádsky seniorát. Ustanovujúce seniorátne valné zhromaždenie 9. seniorátu – t.j. 2. seniorátu s rokovaním jazykom slovenským sa konalo 13. novembra 1993 v Sečovciach. Toto zasadnutie schválilo vytvorenie deviateho seniorátu, v poradí druhého seniorátu s rokovacím jazykom slovenským. Zároveň sa vtedy schválil názov Ondavsko – hornádsky seniorát. Pokračujte v čítaní

Dejiny Reformovaného zboru v Ždani do roku 1945

Nápis teda dokladá existenciu kostola v uvedenom roku. Táto hodnovernosť bola doložená v roku 1912 počas rekonštrukcie kostola. Pod podlahou kostola bola nájdená kostra ženy so svetlými vlasmi a modrá stuha s našitými zlatými ozdobami. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo už o spomínanú Katarínu Török de Sendro. Pokračujte v čítaní

260. výročie vydania dvoch spevníkov v zemplínskom nárečí

 

Manželia Kónyovci vo svoje publikácii Kalvínska Reformácia na Východnom Slovensku na str. 180 konštatujú: „Vydanie piatich bohoslužobných kníh vo východoslovenskom nárečí malo pre slovenských kalvínov v predtisskom dištrikte nesmierny význam. V nasledujúcom období, v druhej polovici 18. storočia, im pomáhali nielen pri službách Božích, vyučovaní, katechizácii, ale aj pri zachovaní vlastnej viery na periférii rozšírenia kalvinizmu, v každodennej konfrontácii s pokračujúcou rekatolizáciou.“

Viac informácii o pozadí vydania týchto publikácii

Nekrvavá rekatolizácia, ktorá prebiehala v 18. storočí po Satmarskom mieri ( 1711), značne ohrozovala slovenských reformovaných (nezabúdajme, že slovenčina ako kodifikovaný jazyk stále neexistovala, slovenskí reformovaní v tej dobe hovorili zemplínskym nárečím). Predtisský dištrikt vnímal tento problém a snažil sa slovenským zborom pomôcť (viac o tom Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str. 175 – 180). Predtisský dištrikt (superintendencia) pozostával zo štyroch seniorátov: Boršodský, Abovský, Zemplínsky a Užský. Od ostatných dištriktov sa líšil tým, že takmer dve storočia nemal na svojom čele vrcholného predstaviteľa (biskupa, resp. superintendenta). Až na príkaz panovníka z donútenia si zvolili v roku 1734 prvého superintendenta. V polovici 18. storočia sa vedenie Predtisského dištriktu začalo veľmi poctivo zaoberať hľadaním spôsobu ako pomôcť slovenským reformovaným. Najvýraznejšia zásluha superintendenta Martina Csájiho pre zachovanie slovenských zborov spočívala v zabezpečení vydania piatich duchovných publikácií pre slovenských (zemplínskych) reformovaných v rokoch 1750 – 1758. Na prvý pohľad to vyzerá ako samozrejmosť, uvedomme si však, že spisovná slovenčina bola kodifikovaná až o storočie neskôr. V evanjelickej cirkvi sa pre potreby Slovákov používala česká literatúra. Predtisský dištrikt sa pod vedením Martina Csájiho rozhodol vydať základnú duchovnú literatúru v materinskom jazyku vtedajších slovenských reformovaných – v zemplínčine, hoci oficiálne zemplínčina ako jazyk vlastne vôbec neexistovala. Predtisský dištrikt teda už storočie pred štúrovcami vydáva dôležité publikácie, ktoré neoceniteľným spôsobom pomohli uchovať jazyk aj vieru slovenským reformovaným. Zemplínčina sa doteraz používa a aj v súčasnosti mnohí slovenskí reformovaní (aj s vysokoškolským vzdelaním) na východe Slovenska rozprávajú v domácnosti, resp. v súkromí zemplínskym nárečím. Je to nárečie, ku ktorému majú mnohí reformovaní stále vrúci vzťah. O čo viac to muselo byť v polovici 18. storočia, keď spisovná slovenčina ani neexistovala. Slovenskí – zemplínski reformovaní tak dostali do rúk publikácie, ktoré boli napísané v nárečí ich srdca. Martinovi Csájimu pomohli pri vykonaní tejto záslužnej práce traja autori: malčický reformovaný farár Juraj Jesenius, bánovský farár Andrej Spáczay a zemepán z Rakovca Andrej Rákoczi. Títo traja šlachetní muži vykonali preklad dôležitej duchovnej literatúry z maďarčiny do zemplínčiny. Keďže však zemplínsky pravopis neexistoval, uvedené publikácie boli napísané maďarským pravopisom.

Pre ukážku verš z Kol 3, 16 vyzeral nasledovne: „Utstze a napominajtze se szpoletsnye Soltarami Spevami a Pesnyemi duchovnimi, sz milostzu spévajútz u sértzu szvojem Pánu.“

Celkovo vydal Predtisský dištrikt v Debrecíne 5 nasledovných publikácií:

Mali katechizmus (1750)
Hlasz pobosnoho spéványa (1752) – spevník
Svetoho Dávida kralya a proroka szto i pedzesátz soltári (1752) – spevník
Radosztz sértza pobosnoho (1758) – modlitebná kniha
Agenda (1758) – poriadok vysluhovanie sviatostí, pohrebov, krstu a sobášov

Tlač uvedených publikácii bola objednaná Predtisským dištriktom, mesto Debrecín na vlastné náklady vytlačilo Mali katechizmus a Hlasz pobosnoho spéványa. Modlitebná kniha bola vydaná z výnosu zbierky veriacich najmä zemanov zo slovenských zborov.

 

Článok bol prevzatý z oficiálnej stránky našej cirkvi
www.reformata.sk

Pohľad na viac ako 400-ročné spolužitie v našej cirkvi

 

Začiatok manželstva

Ako sa vlastne Slováci a Maďari ocitli spolu v jednej reformovanej cirkvi? Šírenie švajčiarskeho (kalvínskeho) smeru reformácie sa na území Uhorska označuje ako druhá reformácia. Za prvú sa považuje nemecká – luterská reformácia, ktorá sa na území Uhorska šírila najmä po bitke pri Moháči v roku 1526, ktorá veľmi oslabila katolícku cirkev. Luterská reformácia v Uhorsku sa najprv šírila medzi nemeckým obyvateľstvom: „Myšlienky Lutherovej reformácie v Uhorsku ako prví hromadne prijímali nemeckí mešťania Budína a ďalších slobodných kráľovských a kráľovských banských miest, vrátane sedmohradských a spišských Sasov.“ (Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str. 12). Od polovice 16. storočia sa však v Uhorsku začínajú presadzovať myšlienky druhej reformácie. Presadzujú sa však najmä medzi tými, ktorí už prijali prvú reformáciu. Druhá (švajčiarska) reformácia zasiahla slovenské obyvateľstvo (hovoriace zemplínskym nárečím) na južnom území súčasného východného Slovenska. Z hľadiska organizácie reformovanej cirkvi išlo o územie Predtisského dištriktu (t. j. územia na západ od rieky Tisa). Duchovným centrom tohto dištriktu bol Blatný Potok (Sarospatak). Z tohto mesta sa šírila švajčiarska reformácia aj na miesta, kde žilo slovenské obyvateľstvo. Neskôr sa významným centrom kalvínskej reformácie stali aj Košice, ale „… oveľa viac práce pri šírení švajčiarskeho učenia v druhej polovici 16. storočia v oblasti Predtisia vykonali kazatelia pôsobiaci v Blatnom Potoku v Zemplínskej stolici.“ (Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str 31). Na východ od rieky Tisa sa v druhej polovici 16. storočia sformoval Zatisský dištrikt, s duchovným centrom v Debrecíne. Tento dištrikt patril medzi počtom najväčší ako aj najkompaktnejší reformovaný dištrikt. Jeho centrum Debrecín však bolo pomerne blízko územiu dnešného východného Slovenska, takže to tiež vplývalo na šírenie švajčiarskej reformácie medzi slovenským obyvateľstvom na území dnešného východného Slovenska. Na základe toho možno povedať, že k Slovákom (zemplínskeho nárečia) sa nedostalo reformované učenie priamo zo Ženevy, ale sprostredkovane z Blatného Potoka a Debrecína. To je prvá základná vec, na ktorú netreba zabúdať. Reformované učenie sa dostalo k našim predkom od Maďarov. Konkrétne myšlienky 2. Helvetského vierovyznania a Heidelberského katechizmu sa k našim slovenským predkom dostali prostredníctvom Maďarov.

Spolužitie do konca 18. storočia

Slovenskí reformovaní sa pod ochranou a pomocou cirkvi, ktorá bola väčšinovo maďarská, udržali aj počas neľahkého obdobia krvavej i nekrvavej reformácie. Aj pre nich boli veľkou pomocou povstania sedmohradských kniežat proti Habsburgovcom, ktoré zmiernili aspoň čiastočne dosahy protireformácie. Pri správe o posviacke kostola v Bánovciach nad Ondavou uverejnenej v Reformovanom kalendári 2011 čítame: „Obdobie, v ktorom náš kraj ovládali sedmohradské kniežatá: Gabriel Bethlen a Juraj Rákoczy, bolo obdobím veľkého rozmachu kalvinizmu v našom kraji. Duchovným strediskom bola Potocká škola, z ktorej do našich zborov prichádzali horliví kazatelia slova Božieho.“ ( str.238)

Nekrvavá rekatolizácia, ktorá prebiehala v 18. storočí po Satmarskom mieri ( 1711), značne ohrozovala slovenských reformovaných (nezabúdajme, že slovenčina ako kodifikovaný jazyk stále neexistovala, slovenskí reformovaní v tej dobe hovorili zemplínskym nárečím). Predtisský dištrikt vnímal tento problém a snažil sa slovenským zborom pomôcť (viac o tom Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str. 175 – 180). Predtisský dištrikt (superintendencia) pozostával zo štyroch seniorátov: Boršodský, Abovský, Zemplínsky a Užský. Od ostatných dištriktov sa líšil tým, že takmer dve storočia nemal na svojom čele vrcholného predstaviteľa (biskupa, resp. superintendenta). Až na príkaz panovníka z donútenia si zvolili v roku 1734 prvého superintendenta. V polovici 18. storočia sa vedenie Predtisského dištriktu začalo veľmi poctivo zaoberať hľadaním spôsobu ako pomôcť slovenským reformovaným. Ako prvoradé sa považovalo zabezpečiť teologické vzdelanie pre farárov, ktorí by ovládali slovenský jazyk (jeho zemplínske nárečie). Vrchný kurátor dištriku Abrahám Vay zariadil v roku 1740, aby na kolégiu (t. j. teológii) v Blatnom Potoku mohli študovať aj chlapci z chudobnejších slovenských zborov. Dohodlo sa vytvorenie základiny, ktorá umožňovala podporu štúdia týchto chlapcov za tej podmienky, že po skončení štúdia príjmu službu v slovenských zboroch. Stávalo sa totiž, že absolventi štúdií išli radšej do bohatších maďarských zborov. Na vytvorení tejto základiny sa podieľal samotný Abrahám Vay aj niekoľko ďalších zemanov. Už v tom istom roku na základe výnosov danej základiny začali študovať prví traja študenti.

Aj superintendent (funkcia podobná biskupovi) Martin Csáji vnímal chudobu slovenských zborov ako veľký problém. V roku 1758 vyhlásil v celom dištrikte na podnet slovenských farárov zbierku pre najchudobnejšie slovenské zbory. Najvýraznejšia zásluha superintendenta Martina Csájiho pre zachovanie slovenských zborov však spočívala v zabezpečení vydania piatich duchovných publikácií pre slovenských (zemplínskych) reformovaných v rokoch 1750 – 1758. Na prvý pohľad to vyzerá ako samozrejmosť, uvedomme si však, že spisovná slovenčina bola kodifikovaná až o storočie neskôr. V evanjelickej cirkvi sa pre potreby Slovákov používala česká literatúra. Predtisský dištrikt sa pod vedením Martina Csájiho rozhodol vydať základnú duchovnú literatúru v materinskom jazyku vtedajších slovenských reformovaných – v zemplínčine, hoci oficiálne zemplínčina ako jazyk vlastne vôbec neexistovala. Predtisský dištrikt teda už storočie pred štúrovcami vydáva dôležité publikácie, ktoré neoceniteľným spôsobom pomohli uchovať jazyk aj vieru slovenským reformovaným. Zemplínčina sa doteraz používa a aj v súčasnosti mnohí slovenskí reformovaní (aj s vysokoškolským vzdelaním) na východe Slovenska rozprávajú v domácnosti, resp. v súkromí zemplínskym nárečím. Je to nárečie, ku ktorému majú mnohí reformovaní stále vrúci vzťah. O čo viac to muselo byť v polovici 18. storočia, keď spisovná slovenčina ani neexistovala. Slovenskí – zemplínski reformovaní tak dostali do rúk publikácie, ktoré boli napísané v nárečí ich srdca. Martinovi Csájimu pomohli pri vykonaní tejto záslužnej práce traja autori: malčický reformovaný farár Juraj Jesenius, bánovský farár Andrej Spáczay a zemepán z Rakovca Andrej Rákoczi. Títo traja šlachetní muži vykonali preklad dôležitej duchovnej literatúry z maďarčiny do zemplínčiny. Keďže však zemplínsky pravopis neexistoval, uvedené publikácie boli napísané maďarským pravopisom.

Pre ukážku verš z Kol 3, 16 vyzeral nasledovne: „Utstze a napominajtze se szpoletsnye Soltarami Spevami a Pesnyemi duchovnimi, sz milostzu spévajútz u sértzu szvojem Pánu.“

Celkovo vydal Predtisský dištrikt v Debrecíne 5 nasledovných publikácií:

  • Mali katechizmus (1750)
  • Hlasz pobosnoho spéványa (1752) – spevník
  • Svetoho Dávida kralya a proroka szto i pedzesátz soltári (1752) – spevník
  • Radosztz sértza pobosnoho (1758) – modlitebná kniha
  • Agenda (1758) – poriadok vysluhovanie sviatostí, pohrebov, krstu a sobášov

Tlač uvedených publikácii bola objednaná Predtisským dištriktom, mesto Debrecín na vlastné náklady vytlačilo Mali katechizmus a Hlasz pobosnoho spéványa. Modlitebná kniha bola vydaná z výnosu zbierky veriacich najmä zemanov zo slovenských zborov.

Manželia Kónyovci vo svoje publikácii konštatujú: „Vydanie piatich bohoslužobných kníh vo východoslovenskom nárečí malo pre slovenských kalvínov v predtisskom dištrikte nesmierny význam. V nasledujúcom období, v druhej polovici 18. storočia, im pomáhali nielen pri službách Božích, vyučovaní, katechizácii, ale aj pri zachovaní vlastnej viery na periférii rozšírenia kalvinizmu, v každodennej konfrontácii s pokračujúcou rekatolizáciou.“ (Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str 180).

Spolužitie slovesnkých a maďarských reformovaných v prvých 250 rokoch bolo veľmi pekné a dodnes príkladné. K slovenským obyvateľom sa dostalo reformované učenie prostredníctvom Maďarov a Maďari pomohli aj v neľahkom období týchto rokov slovenské zbory udržať vo viere ale aj v jazyku. V tých časoch sa v prostredí reformovanej cirkvi správali Maďari k Slovákom veľmi priaznivo, veľkoryso a v duchu evanjelia. Toto je potrebné stále si pripomínať, lebo je veľmi ľahko podľahnúť všeobecným predsudkom, ktoré Slováci voči Maďarom v podvedomí majú a hovoriť o Maďaroch len zlé veci, že nás stále utláčali, resp. maďarizovali. Áno, došlo aj k omylom a chybám, ale nezabúdajme na to, čo nám Hospodin skrze Maďarov daroval.

Nešťastné 19. storočie

Toto storočie síce nevnímame na prvý pohľad – najmä v porovnaní s 20. storočím – ako tragické storočie, ale hlbší pohľad nám odkryje skutočnosť, že tragédie 20. storočia majú pôvod v prebudení nacionalizmu v 19. storočí. Vtedy sa dosť narušili vzťahy medzi národmi v Európe, čo vyústilo na začiatku 20. storočia do 1. svetovej vojny. Tá následne vyvolala aj 2. svetovú vojnu, a tá zase viedla ku studenej vojne a rozšíreniu komunizmu v Európe. V nešťastnom 19. storočí sa narušili vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi aj v Uhorsku, a aj v Reformovanej cirkvi. Je veľmi nekorektným tvrdením uvádzať, že Slováci boli Maďarmi utláčaní 1000 rokov. Pri 10. výročí vzniku Slovenskej republiky 1.1.2003 predniesol vtedajší predseda Národnej rady SR veľmi zásadný prejav o našej histórii. Okrem iného tam uviedol, že dejiny Uhorska sú aj našimi dejinami: „Druhou výraznou črtou zapísanou do tváre budúceho Slovenska bol vznik Uhorska v roku 1000. Slovensko sa stalo súčasťou kráľovstva, ktoré deväťsto rokov tvorilo dejiny strednej Európy. Prorocky znejú slová zakladateľa Uhorska svätého Štefana, ktorý v závete vyzýval svojho syna k rešpektovaniu jazykovej a etnickej rôznosti obyvateľov svojho kráľovstva. Takmer osemsto rokov jeho nasledovníci toto prorocké odporúčanie rešpektovali a aj preto bolo Slovensko osemsto rokov nie objektom, ale subjektom uhorských dejín. Práve vďaka tomu sa do tváre našej krajiny vpísala bohatá skúsenosť všetkých dôležitých udalostí, ktoré hýbali Európou.

Na tvári Slovenska aj preto vyrástli stredoveké mestá, ktoré sa neskôr stali centrami obchodu a kultúry… Nebojme sa priznať k tomu, na čo môžeme byť oprávnene hrdí. Boli sme súčasťou ríše, ktorej vládli takí významní panovníci ako svätý Štefan, Karol Róbert, Matej Korvín či Mária Terézia. Boli to aj naši králi a panovníci a Slovensku sa pod ich vládou darilo. Nezbavujme sa ich, nenechajme si ich vziať. Silnými ideami a činmi sú zapísaní do našej histórie. Neobchádzajme, neretušujme túto črtu. Hlásme sa preto hrdo k uhorským dejinám ako súčasti našich dejín.“

Prvých 800 rokov Uhorského kráľovstva nebolo poznačených národnostným útlakom. Rada kráľa Štefana o etnickej tolerancii bola rešpektovaná. Toto si uvedomoval aj samotný Ľudovít Štúr: „Podľa Štúra bola síce vekom slávy Slovanov ich Veľkomoravská ríša, ale vďaka múdremu Štefanovi, ktorý scivilizoval kmene Maďarov, sa našou dobrou vlasťou stalo aj Uhorko.“ (Týždeň, 33/ 2011 , str. 16). Štúr v spise „Starý a nový vek Slovákov“ uznával, že v minulosti sa Slovákom v Uhorsku nežilo zle, ale hovorí, že sa to začína kaziť: „I žili od toho času svorně ve vlasti této Maďaři a Slováci, oddáni verně oba obci své… S počátkem přitomného století započal se nový, strastný svět Slováku… zmocnila se pýcha Maďarů i zatemnila je.“ (Týždeň, 33/ 2011 , str. 16).

Prečo sa to vlastne v tom 19. storočí tak pokazilo. Po francúzkej revolúcii sa dostala na program dňa myšlienka národného štátu v celej Európe. Tomuto trendu sa prispôsobili aj Maďari v Uhorsku a zatúžili premeniť Uhorsko na Maďarský národný štát, aby v ňom bol iba jeden národ. Na jednej strane sa táto túžba prejavila bojom proti silnejšiemu – Habsburgovcom, ktorí od stredoveku vládli nad Uhorským kráľovstvom. V ňom až do konca 18. storočia bola úradným jazykom nie maďarčina ale latinčina, okrem toho veľký vplyv mala v Uhorsku aj nemčina. Maďarská revolúcia – povstanie proti Habsburgovcom – síce bola porazená, ale nakoniec predsa Habsburgovci ustúpili a po vyrovnaní v roku 1867 získali Maďari v Uhorsku takmer neobmedzenú moc, ktorú začali využívať na pomaďarčovanie ostatných národov, žijúcich v Uhorsku. Konali by však Slováci, ak by boli na ich mieste ináč? Kritické bolo najmä obdobie 1867 – 1918, týchto 50 rokov prebiehala v Uhorsku maďarizácia. Reformovaná cirkev v Uhorsku v tom čase získala veľmi silné postavenie. Postavila sa totiž jasne na stranu revolúcie, vyhlásenie zvrhnutia Habsburgovcov sa dokonca udialo v apríli 1849 na sneme, ktorý prebiehal v priestoroch veľkého reformovaného kostola v Debrecíne. Hoci bola Reformovaná cirkev v Uhorsku aj v druhej polovici 19. storočia menšinová, kvôli svojej podpore Maďarskej revolúcie mala veľmi prestížne postavenie. Z cirkvi, ktorá bola v 18. storočí utláčaná, sa stala najmä po vyrovnaní v roku 1867 cirkev rešpektovaná. A žiaľ cirkev, ktorá dokázala vytrvať v prenasledovaní, podľahla vábeniu sveta a nepostavila sa proti maďarizácii, ale ju začala aj vo svojom prostredí realizovať. Je však potrebné uznať, že aj v 19. storočí boli vydané dva spevníky v zemplínskom nárečí. V roku 1824 to bolo druhé vydanie spevníkov vydaných v roku 1752. Toto druhé vydanie sa v spomínanom roku 1824 realizovalo v Blatnom Potoku. „Ďalší spevník v zemplínskom nárečí vyšiel v roku 1864. Z poverenia predtiského dištriktu Reformovanej cirkvi v Uhorsku ho pripravil Pavol Császár, farár v Sečovciach.“ (Spevník reformovaných kresťanov 2008,str. 10). Ďalšie vydanie spevníka v zemplínskom nárečí sa realizovalo až v roku 1923, keď bol vydaný Slovenszki spevnik. Vznikla tam tak cca 60 ročná medzera, ktorá sa kryje s obdobím najtvrdešej maďarizácie. Ale aj pritom je potrebné si uvedomiť, že hoci oficiálnym trendom cirkvi bola maďarizácia, predsa mnohí duchovní v konkrétnych zboroch sa ju snažili zmierňovať a naďalej slúžili v zboroch po slovensky. Pre ukážku uvádzam časť z článku o Ľudovítovi Nytraim (1878 – 1962), ktorý bol napísal Juraj Halás a bol uverejnený v Kalendári reformovaných kresťanov v roku 1998 (str.73). V roku 1907 sa konalo seniorálne valné zhromaždenie Hornozemplínskeho seniorátu v Satorajuhely, ktoré pokarhalo tušického farára Lajosa Nitraya, za to, že nekázal v tušickom zbore v určené nedele podľa dištriktuálneho nariadenia po maďarsky. Nitray sa bránil tým, že keď vyhlásil maďarské služby Božie, nikto neprišiel do kostola. Seniorálne valné zhromaždenie ho aj tak pokarhalo. Ale po vynesení uznesenia sa prihlásil o slovo vtedajší biskup predtisského dištriktu, ujhejský farár Fejes, ktorý povedal: „Veľadôstojné valné zhromaždenie. Zlámali ste tu palicu nad mojím duchovným druhom… Ale dovoľujem si spýtať sa Vás: Prečo ide tušicko – novoveský človek alebo horovský človek do svojho tušického chrámu Božieho každú nedeľu a sviatok? Ja sa domnievam, že preto, aby od svojho duchovného otca počul dve – tri potešujúce slová založené na učení svätého evanjelia, aby mohol odovzdanejšie niesť kríž života a smelšie bojovať s ťažkosťami, ktoré mu život prináša do cesty. Keď tomuto túžiacemu človeku duchovný pokrm neposkytneme my, nedivme sa, že pôjde do iného kostola, kde i keď nebude mu hlásané čisté slovo Božie, bude spokojný, lebo tomu bude vo svojej reči rozumieť. Keby sme na toto pre záujmy tohto sveta zabudli, pamätajme na to, že zo dňa na deň a z roka na rok nás bude menej a nakoniec sa ako rozviazaný snop rozpadneme. Preto spoľahnime sa my len na duchovnopastiersku múdrosť pána farára, aby on sám určil, kedy a v akej reči má odbavovať v Tušiciach služby Božie.“

Prítomný farár Jozef Rácz (od roku 1899 do roku 1910 slúžil v maďarských zboroch, od roku 1910 bol farárom v slovenskom zbore vo Veľkých Revištiach, neskôr aj prvým seniorom slovenského Užsko-laboreckého seniorátu) uvádza: „Po tejto Fejesovej reči prítomní žalobcovia Nitrayiho ostali zahanbení so sklonenými hlavami. Nikto sa neopovážil ani slova povedať. A ja som vtedy pocítil túžbu stať sa podobným služobníkom pravdy a spravodlivosti ako bol Nyitray. Na prvom mieste má byť záujem Kristov a jeho cirkvi. A to svetské je podradnejšie.“ V spomínanom článku sa ešte uvádza, že Jozef Rácz sa práve kvôli udalostiam na danom valnom zhromaždení v roku 1907 rozhodol stať sa duchovným správcom slovenského zboru.

Aj z tohto príbehu vidno, že boli ľudia ako spomínaný Ľudovít Nitray, ktorí napriek tlakom slúžili zborom po slovensky, a nakoniec aj vtedajší biskup Fejes sa postavil na stranu Nitraya a zahanbil jeho žalobcov. Čiže cirkev ani v časoch najtvrdšej maďarizácie nezabudla celkom na svoje poslanie a našli sa takí duchovní maďarskej národnosti, ktorí odmietli oficiálnu líniu cirkvi a pomohli uchovať slovenské zbory aj v neľahkom období maďarizácie. Aj počas najtuhšej maďarizácie bolo možné v zboroch kázať po slovensky. Potvrdzujú to niektoré údaje z Refomovaných kalendárov z posledných cca 15 rokov.

  • Malčice – počas celého 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia sa v zbore kázalo po slovensky aj po maďarsky, potom už len po slovensky (Ref. kalendár 2011, str. 242).
  • Palín – 20.8.1897 sa konala posviacka nového kostola, na posviacke zaznela aj kázeň v slovenčine (Kalendár ref. kresťanov 1996, str. 77).
    • – od roku 1856 sa kázalo striedavo maďarsky a slovensky, od roku 1908 (tento rok stále patrí do obdobia maďarizácie) sa kázalo v pomere 2 ku 1 v prospech slovenských služieb Božích (Kalendár ref. kresťanov v roku 2000, str. 88).
  • Lúčky – prinajmenšom od roku 1864 sa v zbore kázalo až do pádu monarchie po slovensky (Kalendár ref. kresťanov v roku 2000, str. 86).

V rokoch 1882 – 1940 slúžil v zbore Štefan Szakal: Pôvodca druhej modlitebnej knihy pre reformovaných Slovákov a spolutvorca posledného spevníka, ktorý bol vydaný v zemplínskom nárečí. Roku 1901 vyšla modlitebná kniha v jeho preklade i jeho nákladom. Skoro celý život oddane slúžil slovenským veriacim, pritom nezaprel svoju príslušnosť k maďarskému ľudu. Neohrozene sa zastával záujmov slovenských veriacich aj vtedy, keď ho niektorí jeho spoluslužobníci nazývali „slovenským kráľom“. (Kalendár ref. kresťanov v roku 2000, str. 117).

Ďalej je však potrebné poznamenať, že práve na prelome 19. a 20. storočia, keď maďarizácia vrcholila, sa postavilo v slovenských zboroch mnoho kostolov, fár, či cirkevných škôl. Bolo to obdobie hospodárskeho rozmachu aj v slovenských zboroch. Súviselo to s postupným hospodárskym oživením Rakúsko-Uhorska, keď niekoľko desaťročí stability prinieslo aj takýto úžitok.

Spolužitie v posledných 100 rokoch

V istom zmysle patrí prvých 14 rokov 20. storočia do 19. storočia. V roku 1914 však začala Prvá svetová vojna, ktorá nakoniec vyústila do rozpadu Uhorska na niekoľko štátov. Slovenské zbory sa tak ocitli v Československu. Situácia sa vymenila, za slovenskými zbormi stálo štátne zriadenie, maďarské zbory sa ocitli zrazu v inej krajine, kde boli menšinou. Od vzniku Československa v 1918 nemožno na príklad v zbore, kde slúžim, t. j. v Tušiciach hovoriť o maďarizácii. Rovnako aj ďalšie slovenské zbory už nezažívali maďarizáciu. Tento problém sa obnovil akurát v niekoľkých zboroch, ktoré v rokoch 1938 – 1945 pripadli Horthyovskému Maďarsku. Ale aj tu môžeme uviesť príklad farára Štefana Abaryho, ktorý pôsobil v Bežovciach práve v tom období, keď Bežovce pripadli do Maďarska. Hoci bol Maďarom, o zbor aj v tej neľahkej dobe – možno povedať v dobe 2. maďarizácie – sa staral tak, že zbor v Bežovciach aj dlhé roky po jeho odchode na neho s vďakou spomínal. Okrem obdobia, keď časť slovenských zborov sa na pár rokov dostalo do Maďarska, k maďarizácii už nedochádzalo. Maďarské zbory, ktoré však ostali na území Slovenského štátu, tiež pociťovali isté krivdy, niektorým duchovným (napr. Alexandrovi Böszörmenyimu, farárovi v Humennom) bola odobratá kongrua (t.j. štátny plat).

Problémom posledných 100 rokoch nášho spolužitia je skôr ako maďarizácia spôsob, akým sa maďarská väčšina našej cirkvi bránila a bráni asimilácii. Pri snahách o udržanie maďarských zborov sa táto obrana viedla niekedy aj na úkor evanjelia. Posledných 100 rokov je stále poznačených nešťastným 19. storočím, medzi Slovákmi a Maďarmi bolo viackrát veľké napätie, ktoré striedavo pretrvávalo aj počas diktatúry. Udalosti 20. storočia boli dosť podrobne opísané v rôznych publikáciách, v Reformovaných kalendároch, v Duchovnej obnove. Každá strana by vedela opísať svoje krivdy.

Zásadný rozdiel však bol, že v 19. storočí boli maďarskí reformovaní v silnej pozícii, v 20. storočí sa najmä kvôli Trianonu dostali do pozície, keď sa musia brániť. Napriek všetkým snahám, korektným aj nekorektným, sa však v 20. storočí rozbehol proces, keď pomer maďarských reformovaných voči slovenským súvisle klesá. V súčasnosti patria do slovenských seniorátov aj mnohé zbory, ktoré po 1. svetovej vojne boli jednoznačne maďarské. Keď v roku 1993 vznikol Ondavsko-hornádsky seniorát, pozostával z 21 zborov, teraz ma 30, pričom synoda schválila už prestup ďalších 3 zborov. To znamená, že počet zborov sa za prvých 18 rokov existencie seniorátu zvýšil o celú polovicu. Toto zvýšenie sa udialo kvôli prirodzenej asimilácii maďarských, resp. zmiešaných zborov na slovenské. V posledných 100 rokoch tak prebieha nie maďarizácia, ale skôr demaďarizácia, keď sa postupne zbory premieňajú z maďarských na slovenské. A to napriek všetkým krivdám, ktoré slovenskí veriaci za posledných 100 rokov prežívali. K tým krivdám patrí najmä odmietnutie zriadenia slovenského seniorátu v predvojnovej ČSR, odsúdenie Predsedu Organizačného výboru a Generálneho seniora Jána Tomašuľu po nástupe totality, odmietnutie iniciatívy slovenských duchovných z roku 1968. Na druhej strane po nežnej revolúcii cirkev vyhovela požiadavkám slovenských reformovaných a v roku 1993 vznikli dva slovenské senioráty, ktoré dávajú slovenským zborom veľký priestor na budovanie a rozvoj. Slovenské zbory si volia zástupcov na každom stupni cirkevnej správy. A to je veľký pokrok oproti situácii tesne po konci 1. svetovej vojny.

Nemožno zabudnúť ani na veľký prínos Jána Vaszilya, ktorý misijnou prácou v rokoch 1946 – 1951 v Trhovišti a v Bánovciach nad Ondavou podnietil mnohých mladých mužov aj zo slovenských zborov pre duchovenskú službu. Prebudenecké hnutie, ktoré začalo v maďarskej časti cirkvi, sa prenieslo v povojnových rokoch najmä cez osobu Jana Vaszilya aj do slovenských zborov. Bolo veľkým prínosom pred nastupujúcim časom totality, keď napriek totalitnému tlaku sa aj kvôli misijnému úsiliu Jána Vasilya našlo dosť takých, čo prijali povolenie pre farársku službu a tak pomohli uchovať naše zbory v totalitných časoch. Generácia duchovných ovplyvnených Jánom Vaszilyom vychovala aj ďalšiu generáciu duchovných, ktorá v súčasnosti slúži v našich zboroch.

Záver:

Aké teda bolo spolužitie Slovákov a Maďarov v reformovanej cirkvi za posledných 400, resp. 450 rokov? Ak použijeme obraz manželstva, tak ako to vyzerá? Som presvedčený, že v žiadnom prípade nemožno povedať, že tých 400 rokov manželstva v podstate nič neprinieslo. Slovenskí veriaci od svojich maďarských bratov dostali dosť veľa. Reformované učenie, pomoc v ťažkej dobe protireformácie, náboženskú literatúru v materinskom nárečí už zhruba 100 rokov pred štúrovcami. 19. storočie však prinieslo jazvu do našich vzťahov. Cirkev sa pridala k maďarizácii, ale aj vtedy sa v slovenských zboroch kázalo naďalej po slovensky, resp. po zemplínsky. Hoci cirkev ako celok zlyhala, mnohí jednotlivci maďarskej národnosti jednali aj za cenu straty prestíže v duchu evanjelia a pomohli napriek oficiálnej politike cirkvi udržať slovenské – zemplínske zbory pri živote až do konca monarchie. Posledných 100 rokov sa napriek výnimke – v podobe čiastočnej 2. maďarizácie v rokoch 1939 – 1945, v zboroch, ktoré sa dostali do Hortyovského Maďarska – vyznačuje postupnou asimiláciou maďarských zborov na slovenské. Slovenskí veriaci dostali postupne to, čo žiadali už za 1. ČSR, svoje senioráty a zastúpenie na každom stupni cirkevnej správy. Napriek tomu, že spolužitie sa nejakým spôsobom ustálilo, ku skutočnému a hlbokému zmiereniu medzi našimi dvoma národnosťami v našej cirkvi žiaľ stále nedošlo. Udalosti okolo pripojenia našej cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi to len potvrdili. Teraz je naše manželstvo v hlbokej kríze. Nie je to možno najväčšia kríza, ale odohráva sa v čase slobody. Kríza z roku 1968 sa kvôli totalite nemohla skončiť rozchodom, teraz je však reálna možnosť, že sa naše manželstvo rozpadne. Ak by sa Pán Boh nad nami zmiloval a odpustil nám (obom stranám), mohlo by to skončiť aj hlbokým zmierením. Lebo daná situácia už neumožňuje len nejaké povrchné riešenie. Len zásadné. Rozchod alebo hlboké zmierenie, ku ktorému dôjde iba vtedy, ak sa obe strany stíšia pred Pánom Bohom a v Jeho svetle uvidia svoje chyby, ako aj chyby svojich predkov. Navzájom si tieto chyby priznajú a budú hľadať pochopenie pre situáciu toho druhého. Z tých dvoch zásadných riešení je rozchod tá ľahšia možnosť. Hlboké zmierenie je omnoho ťažšie a vyzerá to teraz priam ako nemožné. Ale: „Či je niečo nemožné u Hospodina?“ (1. Mojž 18,14). Prosme Ho o to, aby sa táto priam nemožná vec udiala.

Seniorská správa 2010

Správa o činnosti Ondavsko-hornádskeho seniorátu v roku 2010

A. Vedenie seniorského úradu

Činnosť predsedníctva seniorátu

V období od 7. februára 2010 do 26. marca 2010 prebehlo 16 vizitácií. Senior sa zúčastnil na 15-tich, seniorátny kurátor na 10-tich. Seniorátny kurátor je zároveň aj členom synody, a tak sa v minulom roku zúčastnil na dvoch zasadnutiach synody. Zúčastnil sa aj zasadnutia kuratória podporného fondu a spolu so seniorom aj troch stretnutí predsedníctva synody s predsedníctvami seniorátov.

Realizovanie zmien v administráciách a službe kaplánov

  1. Dňa 2. mája 2010 sa v Trstenom pri Hornáde konali slávnostné služby Božie, kde sa zbor poďakoval študentke teológie Alexandre Makovej za službu slova, ktorú v zbore vykonávala od novembra 2009. Zároveň do kaplánskej služby v zbore vymenoval a uviedol kaplána Dušana Brnu, ktorého Synodná rada svojím uznesením č. 40/2010 s účinnosťou od 1. mája 2010 kvalifikovala za seniorátneho kaplána Ondavsko-hornádskeho seniorátu. Medzi zborom a kaplánom bola uzavretá dohoda o vzájomných záväzkoch, ktorú overil senior.
  2. Dňa 29. augusta 2010 sa vzdal administrácie zboru vo Svinici Jaroslav Széles, úrad v ten istý deň prevzal senior, ktorý po dohode zo zborom poveril kaplánskou službou v zbore s účinnosťou od 1. 10. 2010 kaplána Miroslava Vargu, na základe uznesenia Synodnej rady ZST – 86/2010, ktorým bol Miroslav Varga s účinnosťou od 1. 10. 2010 vymenovaný za seniorátneho kaplána Ondavsko-hornádskeho seniorátu. Aj v tomto prípade bola medzi zborom a kaplánom bola uzavretá dohoda o vzájomných záväzkoch, ktorú overil senior. Dňa 17. 10. 2010 sa v zboroch Nižná Kamenica a Svinica konali slávnostné služby Božie, kde sa zbory poďakovali farárovi Jaroslavovi Szélesovi za službu, senior zároveň v oboch zboroch uviedol do služby kaplána Miroslava Vargu.
  3. Dňa 25. novembra 2010 sa v Bysteri konala schôdza, kde sestra farárka Tabačková, kvôli nástupu do Ekumenickej pastoračnej služby, odovzdala úrad. Administráciou zboru poveril senior duchovného susedného zboru vo Vajkovciach, Mariána Hamariho, zástupcu biskupa.

Zasadnutia seniorátneho valného zhromaždenia

V roku 2010 sa konali dve zasadnutia seniorátneho valného zhromaždenia.

Riadne zasadnutie – Horovce 30. mája 2010

  • schválenie výročnej správy seniora za rok 2009 ako aj správy o hospodárení;
  • zriadenie 3 seniorátnych dobrovoľných zbierkových fondov:
  1. Fond Nílskej Misie,
  2. Diakonický fond,
  3. Fond na podporu vzdelávania;
  • doplnenie členov Misijného referátu OH seniorátu o Janu Tabačkovú, Martinu Onoferovú, Pavla Gurbaľa a Dušana Brnu;
  • schválenie žiadosti zboru Byster o predefinovanie diaspory Košické Olšany na dcérocirkevný zbor.

Mimoriadne zasadnutie – Tušice 21. novembra 2010

  • schválenie poradia cirkevných zborov na podporu Stavebného fondu v poradí, ako to navrhla Seniorátna Rada:
    1. Rozhanovce,
    2. Skaroš,
    3. Trstenné pri Hornáde;
  • schvaľuje zriadenie duchovenskej stanice pre misijno-diakonickú prácu;
  • zvolenie farára Jaroslava Szélesa do funkcie seniorátneho sudcu a člena seniorátnej rady;
  • schvaľuje novelizáciu smernice o účtovníctve.

Zasadnutia seniorátnej rady

V roku 2010 sa uskutočnili dve zasadnutia seniorátnej rady:

22. februára 2010 Tušice

  • zlúčenie niekoľkých seniorátnych platieb do jedného seniorátneho príspevku vo výške 0,30 eur na voliča;
  • návrh na zriadenie 3 dobrovoľných seniorátnych zbierkových fondov;
  • zriadenie www stránky seniorátu a vydávanie informačného listu, ktorý by v podobe občasníka informoval o živote seniorátu.

25. októbra 2010 Tušice

  • rozdelenie zbierky do seniorátneho diakonického fondu;
  • návrh poradia žiadostí o podporu zo stavebného fondu Všeobecného fondu;
  • návrh na novelu smernice o účtovníctve;
  • návrh na zoznam udržateľných duchovneských staníc na území seniorátu;
  • návrh na zriadenie seniorátnej diakonickej stanice.

Schôdze duchovných

V roku 2010 sa konali tri seniorátne schôdze duchovných.

26. januára 2010 Tušice
25. apríla 2010 Tušice
8. novembra 2010 Košice

Na pôde seniorátu sa konala aj schôdza duchovných oboch seniorátov, ktorú dňa 29. marca 2010 v Sečovciach viedol zástupca biskupa Marián Hamari.

 

Misijno-diakonická činnosť seniorátu

Práca v misijnej oblasti bola rozdelená medzi viacerých spolupracovníkov. Predsedníctvo seniorátu si zobralo na starosť organizáciu akcií pre dospelých, misijná referentka M. Sláviková a členky misinej komisie Jana Tabačková a Martina Onoferová prácu s deťmi, člen misijnej komisie Pavol Gurbaľ mal na starosti organizáciu spoločných mládeží pre zbory z okolia Košíc. Pri viacerých misijných aktivitách vypomohla aj levítka Marika Geciová, ktorá pracuje pre RE-MI-DIU.

  1. práca s dospelými

    a) Stretnutia spevokolov

    10. januára 2010 sa vo Vajkovciach konalo povianočné stretnutie spevokolov. Ako hostia vystúpili spevokol z Budímíra a spevokol Maďarského reformovaného zboru v Košiciach. Slovom Božím sa prihovoril evanjelický farár s Budimíra br. Dudáš. Zbierka zo stretnutia vo výšku 120 eur bola odoslaná na seniorát.

    18. apríla 2010 v Bohdanovciach sme sa stretli na veľkonočnom stretnutí spevokolov, hosťom bol spevokol zo Slanca, slovom Božím poslúžila s. farárka Maková a s. farárka Domonkošová. Zbierka zo stretnutia vo výške 165 eur bola odoslaná na seniorát.

    b) Seniorátne biblické hodiny

    Od marca sa pod vedením sestry farárky Hisemovej rozbehli seniorátne biblické hodiny v Trebišove, ktoré sa konajú raz mesačne. Celkovo sa v roku 2010 konalo 10 biblických hodín s priemernou účasťou asi 30 veriacich, preberal sa list Filipským. Od októbra sa seniorátne biblické hodiny rozbehli aj v Košiciach, pod vedením sestry farárky Domonkošovej.
    Zmyslom senioratných biblických hodín je spoločne sa modliť za duchovné obživenie našich zborov, prehlbovať spoločenstvo medzi zbormi a spoločne študovať Písmo.

    c) Presbyterská konferencia

    Presbyteri nášho seniorátu sa stretli na konferencii 9. mája, ktorá sa konala v Bysteri. Prednášku mal brat zástupca biskupa na tému Presbyterský sľub, v druhej časti senior predstavil návrh na zriadenie seniorátnych zbierkových fondov.

  2. Práca s deťmi a mládežou

    a) Stretnutia detí a konfirmandov

    V priebehu roka sa pod vedením sestry farárky Tabačkovej konali štyri stretnutia detí. V Košiciach 6. februára, v Bysteri 10. apríla a 27. júna, vo Svinici 9. októbra.
    Sestra farárka Sláviková, misijná referentka, pred nástupom na materskú dovolenku pripravila stretnutie detí v Tušiciach 28. februára. Takmer na všetkých týchto podujatiach sa podieľala aj sestra kaplánka Martina Onoferová.
    V Košiciach v priestoroch Ev. gymnázia sa 1. mája 2011 konalo stretnutie konfirmandov. Jesenné stretnutie konfirmandov sa konalo na jednom mieste a v jednom čase spolu so stretnutím detí vo Svinici 9. októbra. Seniorát hradil, resp. zabezpečil autobusovú dopravu na stretnutiach detí v Bysteri, Svinici a Tušiciach.

    b) Seniorátna mládež

    Podobne ako v roku 2009, tak aj v roku 2010 sa pravidelne raz za mesiac (okrem letných prázdnin) stretávali mládeže z okolia Košíc na spoločnej seniorátnej mládeži.
    Mládeže boli aj v spomenutom roku putovné, postupne navštívili zbory Byster, Čaňa, Košice a Vajkovce, kde sa pri výklade slova vystriedalo viacero rečníkov. (Podrobný rozpis je v tabuľke.)

    Dátum stretnutia Miesto stretnutia Rečník Téma Približný počet prítomných
    8. 1. Čaňa Juraj Brecko Pred chúťkami mladosti utekaj 30
    26. 2. Čaňa Marika Géciová Život vo svetle 35
    26. 3. Byster Miťo Bodnár O kríži 40
    23. 4. Vajkovce Pavol Gurbaľ Boh nie je prijímačom osôb 20
    28. 5. Košice Jaroslav Széles Telesný a duchovný kresťan 35-40
    25. 6. Byster Janka Tabačková Podobenstvo o márnotratnom synovi 20
    17. 9. Košice Jaroslav Géci 30
    22. 10. Čaňa Ján Semjan Eliáš na hore Karmel 20
    26. 11. Vajkovce Martin Mražík Sloboda a hranice 25
    17. 12. Košice Imrich Géci 50

    Mládeže poslúžili na obohatenie nielen zborom, ktoré sme navštívili, ale aj všetkým tým, ktorí sa na nich zúčastnili, čo okrem mládežníkov zo spomenutých zborov boli aj ďalší – napr. z Kuzmíc, Skároša, Svinice. Niekoľkokrát sme mali možnosť prežívať spoločenstvo aj s mládežníkmi z Michalovského seniorátu.
    Do organizácie mládeží sa zapojilo viacero mládežníkov z Vyšného Čaju a Košíc, s ktorými aktívna spolupráca pokračuje aj v roku 2011.

    c) Stretnutie mládeže

    7.11. 2010 sa konalo seniorátne stretnutie mládeže v Trebišove, ktoré organizačne pripravila M. Onoferová, slovom Božím poslúžil kaplán S. Knežo.

  3. Tlačová činnosť

    V roku 2010 bol vydané jedno číslo seniorátneho informačného listu, kde sa nachádzala správa o živote seniorátu v roku 2008, ktorá bola schválená na Sen. valnom zhromaždení 21. 11. 2009 v Tušiciach (správa o živote seniorátu za rok 2009 vyšla v Reformovanom kalendári 2011).

    Od apríla 2010 začala fungovať internetová stránka seniorátu www.oh-seniorat.sk, kde bolo v priebehu roka umiestnených množstvo informácii, fotografií a dokonca aj niekoľko zvukových záznamov. Stránku bezplatne spravuje už spomínaný člen misijnej komisie Pavol Gurbaľ.

  4. Diakonická činnosť

    Seniorátne valné zhromaždenie nášho seniorátu zriadilo tri seniorátne dobrovoľné zbierkové fondy. Pri zbierke do seniorátneho diakonického fondu, ktorá prebiehala počas večere Pánovej na nový chlieb v roku 2010, sa nazbierala suma 1170,6 eur.
    Na seniorský úrad prišli návrhy na poskytnutie sociálnej pomoci zo zborov Košice, Nižný Žipov, Čeľovce, Byster, Kazimír a Trebišov. Navrhnutých bolo 11 sirôt, 2 vážne choré deti, 2 deti z rodiny, kde je vážne chorý otec, a jedno dieťa s problémovej rodiny. V poslednom menovanom prípade seniorátna rada poskytla podporu 50 eur. Pre ostatných 15 detí bolo pre každé dieťa pridelená suma 75 eur. Celkovo seniorát poukázal na sociálnu pomoc pre týchto 16 detí sumu 1175 eur. Zbierka do diakonického fondu priniesla 1170,6 eur. Celá nazbieraná suma do posledného centu sa teda poskytla na sociálnu pomoc, seniorát zo svojej pokladne doložil sumu 4,40 Eur.

  5. Podpora duchovenskej činnosti v zboroch

    Seniorát prispieva v období december 2010 – apríl 2011 sumou 35 eur mesačne na štipendium na štúdium teológie Alexandre Makovej, ktorá v danom čase bez cirkevného platu slúžila v zbore Trstené.
    Seniorát v prvej polovici roka 2011 prispieval sumou 10 eur mesačne na cestovné náklady seniorátnej kaplánke pri vedení biblických hodín v zboroch Brezina a Kazimír.

B. Správa o živote zborov seniorátu v roku 2010

Vizitácie, kde sa hodnotil život zborov v roku 2010, prebehli v čase od 6. februára 2011 – 25. marca 2011.

1 ) Bohdanovce – Nižná Hutka, Rákoš

Termín :  24. marca 2011 v Nižnej Hutke

Vizitačná delegácia: J. Brecko, G.Hertnekiová , M.Vargas

Slúžiaci duchovný  v roku 2010 :  Simona Abošiová
Kurátori: Ladislav Póč , Ján Lučkay, Ján Miko
Kantor: Ondrej Gažo

Bohdanovce: Náboženstvo vyučuje s. farárka na ZŠ Bohdanovce v 4. skupinách, biblickú hodinu pre mládež mal na starosti Jaroslav Géci a Pavol Gurbaľ, detskú besiedku sestra farárka.
Nižná Hutka: 1 skupina náboženstva na pôde zboru – s. farárka, detská besiedka A. Hertnekyová.
Rákoš: deti navštevujú náboženstvo na ZŠ Bohdanovce, detskú besiedku 1- krát do týždňa vyučuje s. farárka.

Ďalšie aktivity:
3-krát stretnutie detí zo všetkých 3 zborov.
2-krát stretnutie chorých zo všetkých 3 zborov.
1-krát tvorivé dielne pre dievčatá v Bohdanovciach.
Spoločný výlet do Sarospataku so zborom Bánovce nad Ondavou (poznávací a rekreačný).
Rekonštrukcia strechy kostola v Bohdanovciach.
Deň matiek a štedrovečerná slávnosť.
Seniorátne poveľkonočné stretnutie spevokolov – zbierka z neho darovaná seniorátu.

2 ) Brezina – Kazimír a Lastovce

Termín:  11. marca 2011 v Lastovciach

Vizitačná delegácia: A. Maková, J. Janovčík, S. Abošiová

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Martina Onoferová – kaplán, Juraj Brecko – administrátor

Kurátori: Helena Guľášová, Jolana Zambová, Ladislav Záboly

Kantor: Martina Onoferová

 

Brezina: Náboženstvo vyučovala s. kaplánka od septembra na ZŠ Kuzmice v 1 skupine, predtým na ZŠ Brezina. Biblické hodiny u chorej sestry v jej domácnosti.
Kazímír: Sestra kaplánka vyučovala náboženstvo na pôde zboru, s. farárka Gyorkiová na ZŠ Michaľany.
Lastovce: Sestra kaplánka vyučovala náboženstvo na pôde ZŠ Lastovce, s. fararka Gyorkiová na ZŠ Michaľany.

 

Ďalšie aktivity:
Spoločné služby Božie pre všetky 3 zbory v Kazimíri.
Detské služby Božie pre všetky 3 zbory v Kazimíri.
Deň matiek a štedrovečerná slávnosť.

 

3) Byster – Košické Olšany

Termín:  20. marca 2011 v Bysteri

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík , J.Semjan

Slúžiaci duchovný  v roku 2010: Jana Tabačková, od 25. 11. 2010 je administrátorom M. Hamari

Kurátor:   Tibor Bajus

Kantor:    Slavomír Kaduk

 

Náboženstvo vyučuje setra farárka v dvoch skupinách na pôde zboru. Detskú besiedku vedie Iveta Ballová. Raz do mesiaca majú v nedeľu doobeda tzv. rodinné služby Božie, kde sú aktívnejším spôsobom zapojení aj tí najmenší.

 

Ďalšie aktivity:
Presbyterská konferencia.
2-krát seniorátne stretnutie detí.
Súťaže na deň detí.
Deň matiek a štedrovečerná slávnosť.
Zborový spevokol v počte 20 členov vedie Slavomír Kaduk.

4 ) Čaňa

Termín:  11. februára 2011 v Čani

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , S. Knežo

Slúžiaci duchovný  v roku 2010: Ján Semjan

Kurátor:   Ondrej Kaduk

Kantor: Lýdia Horovčáková

 

Náboženstvo vyučuje katechétka Oľga Janošíková v 4 skupinách na ZŠ Čaňa. Detskú besiedku rozdelenú do dvoch skupín viedli Aurélia Semjanová a Oľga Janošíková.

 

Ďalšie aktivity:
Letný biblický tábor v Inovciach.
Zborový spevokol vedie brat farár.
Nepravidelné stretnutia mládeže zo zborov Čaňa, Ždaňa a Skároš.
Pastoračné návštevy vykonáva br. farár spolu s presbytermi.

5 ) Košice – Slovenský zbor – diaspora Hrašovík

Termín:  16. februára 2011 v Košiciach

Vizitačná delegácia: M. Hamari , J. Janovčík, M. Varga

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Jaroslav Széles, Erika Domonkošová, Dušan Brna (do 30.4.2010)

Kurátor:   Jolana Čopová

Kantor: Gabriel Szakál

 

Náboženstvo vyučoval brat farár s br. kaplánom a Mgr. Mária Kaduková na troch ZŠ (Belehradská, Požiarnická, Novomeského) celkovo v troch skupinách. Detskú besiedku viedli Lenka Terpová a Marika Kaduková, ale aj br. kaplán. Biblickú hodinu pre mládež br. farár a br. kaplán za pomoci už spomenutých spolupracovníčkok z detskej besiedky. Zborový spevokol pomenovaný po našom reformátorovi Jánovi Kalvínovi v počte 13 členov vedie Gabriel Sakal. Zbor má veľmi kvalitnú a pútavú internetovú stránku, okrem toho vydáva 4-krát ročne zborový časopis. S. Domonkošová pravidelne vykonáva služby Božie v nemocnici v Šaci. Okrem 13 konfirmandov v bežnom veku sa v zbore konfirmovalo aj 7 dospelých konfirmandov.

 

Ďalšie aktivity:
– AMT, Ekumenický pašiový sprievod;
– evanjelizácia L. Hotvátha zo Sedmohradska;
– stretnutie krstených detí a ich rodičov;
– Deň matiek, Deň otcov, štedrovečerná slávnosť;
– stretnutie s maďarským ref. košickým zborom;
– viacero stretnutí spoločnej mládeže z okolia Košíc;
– vianočné balíčky pre 20 detí v detských domovoch;
– návšteva D. Hudákovej a A. Makovej;
– evanjelizačné a modlitebné dni pod vedením M. Hamariho.

6 ) Hrčeľ – Kysta

Termín: 25. marca 2011 v Kyste

Vizitačná delegácia: M. Hamari , B. Mura, M. Onoferová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Samuel Knežo – kaplán, Juraj Brecko – administrátor

Kurátor: Rudolf Balogh, Milan Baňačkai

Kantor: nie je, spev vedie brat kaplán

 

Náboženstvo vyučovala na ZŠ v Novosade s. f. Maková, na pôde zboru v Kyste vyučoval náboženstvo br. kaplán, chodilo tam aj jedno dieťa z Hrčeľa.

 

Ďalšie aktivity:
– prednáška administrátora pre presbyterov o Francúzskej refomácii;
– výmena kazateľnice a lavice pre duchovného v Hrčeli;
– vybudovanie sociálneho zariadenia pri kostole v Hrčeli;
– výmena kazateľnice, schodov na chór, osadenie lavíc na chóre v kostole v Kyste.

7 ) Milhostov

Termín:  27. február 2011

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík., S. Abošiová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Marianna Sláviková (ako laický kazateľ v čase MD slúžil MUDr. Ľ. Slávik)

Kurátor:   Mária Záhorská

Kantor:    Bartolomej Vinc

Náboženstvo na ZŠ Vojčice vedie s. farárka v jednej skupine. Mládež chodieva na biblickú hodinu do Sečoviec a aj na stretnutia do telocvične.

 

Ďalšie aktivity:
– rozbehnutie práce v detskom domove v Milhostove,
– rozdávanie darčekov pre deti v rámci projektu Vianočné dieťa;
– vianočná hra na Štedrý večer – otvorená verejnosti, zúčastnili sa aj deti z detských domovov v Milhostove a Trebišove;
– SDM (ako hosť primátor Trebišova).

8 ) Nižný Žipov – Čeľovce (Egreš)

Termín:  20. februára 2011 v Nižnom Žipove

Vizitačná delegácia: J. Széles, J. Janovčík, E. Domonkošová

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Anna Hisemová

Kurátori: Ján Kaduk, Imrich Sokoli

Kantor: nie je, spev vedie p. farárka.

Nižný Žipov
Náboženstvo s. farárka vyučuje na pôde zboru, s. farárka počas roka zvykne navštíviť každú rodinu (21 návštev v roku 2010). Na druhej strane na Štedrý večer sa veriaci zišli po službách Božích na fare, aby duchovnými piesňami a spoločným hodom lásky z darov stola oslávili pamiatku narodenie Pána. Ekumenická krížová cesta, Ekumenické služby Božie.

 

Čeľovce
Náboženstvo vyučovala s. farárka na ZŠ Zemplínska Teplica. Ekumenický modlitebný týždeň.

5-krát vystúpenie deti (polr. a konc. skúšanie, Vianoce, Veľká Noc, Sv. sviatky) – v oboch zboroch.

9 ) Novosad, Kožuchov, Zemplínske Jastrabie

Termín:  24. februára 2011 v Novosade

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Alžbeta Maková

Kurátori: František Zamba, Gejza Kover, Helena Zambová

Kantor: Lýdia Maková, Lenka Dučová, Denisa Kačová

 

Sestra farárka vyučovala náboženstvo na ZŠ v Novosade v dvoch skupinách. Detskú besiedku viedla Lenka Višňovská. V Kožuchove sa vyučovalo náboženstvo v jednej skupine na pôde zboru, deti zo Z. Jastrabia navštevujú náboženstvo na ZŠ v Novosade.

 

Ďalšie aktivity:
– AMT, EMT, SDM;
– Deň matiek a Štedrovečerná slávnosť;
– MDD, návšteva kina s konfirmandmi;
– letný tábor pre deti, letný tábor pre dorast – obe na fare v Novosade.

10 ) Sečovce

Termín:  13. marec 2010

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík, A. Hisemová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Marianna Sláviková (ako laický kazateľ v čase MD slúžil MUDr. Ľ. Slávik).

Kurátor:   Gejza Hallér

Kantor:    Ružena Gazdová, Dávid Brinda

 

Náboženstvo na ZŠ Sečovce vedie s. farárka v 2 skupinách, počas MD ju zastupovala Mgr. Mária Brecková.

V zbore majú 6 biblických hodín: dôchodcovia (utorok), stredná generácia (nedeľa), tridsiatnici (štvrtok), mamičky s deťmi (streda), mládež (piatok) a presbyteri (raz mesačne). Pri vedení biblických hodín pomáhajú s. farárke jej manžel Ľubomír Slávik, s. Emília Kovaľová a Zuzana Sabová. Pri vedení detskej besiedky sa pravidelne strieda 6 sestier a 1 mládežník.

Ďalšie aktivity:
– športový klub detí a mládeže v telocvični ZŠ, viedol ho br. Macho;
– vianočná hra, hrala sa dvakrát, otvorená aj verejnosti;
– projekt Vianočné dieťa, v rámci ktorého sa dali balíky aj deťom z detského domova v Sečovciach, Milhostove a Trebišove;
– tri turnusy detských a dorasteneckých táborov, na ktorých sa zúčastnili aj deti z mnohých iných zborov. V tejto súvislosti sa v zbore konalo niekoľko tzv. víkendoviek pre mládež;
– Zbor navštívili zástupcovia Nílskej misie, AMT, SDM;
– Silvester 2010;
– 1x mesačne v zbore kázal kazateľ CB z Prešova Daniel Jurčo.

 

11 ) Skároš

Termín:  16. marec 2011

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík, M. Varga

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Ján Semjan

Kurátor:   Július Kováč

Kantor:    Ján Semjan

 

Náboženstvo sa vyučuje v dvoch skupinách, jedna na ZŠ v Ždani, kde vyučuje s. Irena Bittóová, a jedná v kostole, kde vyučuje s. Oľga Janošíkova, detskú besiedku vedu sestry Kováčové.

 

Ďalšie aktivity:
– spevokol v počte 10 členov (vedie br. farár);
– AMT, EMT a SDM;
– deti a mládež sa zúčastnili letného tábora v Inovciach, ktorý organizoval zbor z Čane.
– nepravidelné stretávanie mládežníkov zo Skároša, Čane a Ždane.

12 ) Svinica  – Nižná Kamenica

Termín: 6. februára 2011 vo Svinici

Vizitačná delegácia: M.Hamari, V. Végh , S. Knežo

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  1. 1. – 29. 8. 2010 Jaroslav Széles , od 30. 8. 2010 je administrátorom senior J. Brecko, od 1. 10. 2010 je kaplánom v zbore Miroslav Varga.

Kurátori: do 25. 7. 2010 Vojtech Molnár – od 25. 7. 2010 Marek Molnár, Ondrej Gondoľa

Kantor: Stanislav Kasinec (Svinica), Miroslav Varga (Nižná Kamenica)

 

Náboženstvo sa vyučuje na ZŠ Bidovce, výučbu zabezpečuje cirk. zbor Bidovce. Na pôde zboru vyučuje br. kaplán detskú besiedku. V Nižnej Kamenici sa v advente rozbehli biblické hodiny, raz za 2 týždne.

 

Ďalšie aktivity:
– poďakovanie odstupujúcemu kurátorovi a presbyterom a uvedenie nového kurátora a presbyterov;
– slávnostné služby Božie v oboch zboroch – rozlúčka s br. Szélesom a uvedenie kaplána br. Vargu.
– kreatívna sobota – stretnutia detí s mamičkami – výroba rôznych predmetov z prírodnych predmetov;
– Dni kultúrneho dedičstva – st. kostol;
– podujatie v rámci Reformačných dni, ktoré viedol br. zast. biskupa M. Hamari – st. kostol;
– seniorátne stretnutie detí a konfirmandov;
– vystúpenia detí: Veľký piatok, Deň otcov, Deň matiek, uvedenie kurátora, uvedenie kaplána, Štedrý večer;
– EMT v Nižnej Kamenici.

13 ) Trebišov

Termín:  20. februára 2011 v Trebišove

Vizitačná delegácia: M.Sláviková, B.Múra, D.Brna

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Janette Knežová, v čase MD zastupoval kaplán Samuel Knežo

Kurátori: Tibor Varga

Kantor: Oktávia Marcinčáková

 

Sestra farárka vyučovala náboženstvo na pôde zboru (16 detí).

 

Ďalšie aktivity:
– stretnutia mladších žien;
– detské služby Božie;
– AMT, EMT, SDM;
– konfirmačná príprava prebieha 3 roky;
– raz mesačne sa v zbore koná seniorátna biblická hodina.

 

14 ) Trstené pri Hornáde

Termín:  4. marca 2011

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík, M. Onoferová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Ján Semjan administrátor, do 30. 4. 2011 Alexandra Makova – kandidátka na duchovného, od 1. 5. 2011 Dušan Brna, kaplán, v čase PN zastupoval Samuel Knežo

Kurátor:   Danica Šeňová

Kantor:    Danica Šeňová

 

Náboženstvo vyučuje na ZŠ v Trstenom pri Hornáde Dušan Brna, počas PN ho zastupovala kaplánka Martina Onoferová. Na pôde vyučovala náboženstvo aj sestra kurátorka.

 

Ďalšie aktivity:
– uvedenie kaplána do zboru;
– Štedrovečerná slávnosť.

 

15 ) Tušice  – Horovce

Termín:  6. marca 2011 v Horovciach

Vizitačná delegácia: J. Semjan, J. Kováč, A. Hisemová

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Juraj Brecko

Kurátori: Bohuš Jakuboc, Mária Rusinkovičová

Kantor: Jarmila Šimková

 

Tušice
Náboženstvo sa vyučuje na ZŠ Tušická Nová Ves, dve skupiny vyučuje duchovný, jednu skupinu Lenka Brecková. Detská besiedku prebieha v dvoch skupinách, prvú vedie Valéria Vaľovská. a Mária Gajdoščíková, druhú vedie duchovný . V zbore je 5 biblických hodín: staršie ženy, mladšie ženy, zborová a pre mládež.
Duchovnému pri ich vedení pomáhajú Anna Jančová, Lenka Brecková, Jana Čačková, Jarmila Šimková. Posledne menovaná vedie aj zborový spevokol.

 

Ďalšie aktivity:
Misijná komisia pripravila nasledovné podujatia
– stretnutia starších pri Večeri Pána;
– detský a mládežnícky tábor v Hermanovciach;
– spoločné stretnutie skupín biblických hodín mládeže, mladších a starších žien;
– stretnutia: vdov, rodín, pracujúcich žien;
– 2 x – víkendovka pre mládež a 1-krát mládežnícke služby Božie;
– premietanie filmu Skúška ohňom;
– zriadenie zborovej knižnice;
– koncert J. Zmožka – výťažok na povodeň do N. Myšle;
– spoločná biblická hodina v Horovciach;
– pravidelná mesačná podpora misionára Martina Mrážika;
– SDM, Deň matiek a Štedrovečerná slávnosť.


Horovce

Deti z Horoviec navštevujú náboženstvo na ZŠ TNV.
– dokončenie rekonštrukcie miestnosti pri kostole nájomcom (OÚ Horovce);
– 30 . mája 2010 Výročné seniorátne valné zhromaždenie – v novozrekonštruovanej miestnosti, pohostenie ako dar pre seniorát;
– prednáška manželov Csontosových o Andrassyovcoch (pomohli pri stavbe ref. školy v Horovciach);
– 1-krát stretnutie starších.

 

16 ) Vajkovce –- Rozhanovce – Beniakovce

Termín:  13. februára 2011 vo Vajkovciach

Vizitačná delegácia: J. Széles, G. Hertnekiová, E. Domonkošová

Slúžiaci duchoný  v roku 2010:  Marián Hamari

Kurátori: Rudolf Fazekaš, E. Hrehorová, Ľ. Halás

Kantor: Ján Janovčík, Denisa Hrehorová

 

Náboženstvo vyučuje br. farár na ZŠ v Budímíri. Výučba na ZŠ v Rozhanovciach a Beniakovciach skončila pre nízky počet žiakov. Výchova vo viere pre staršie deti je spojená s konfirmačnou prípravou a pre deti zo všetkých 3 zborov prebieha v zborových priestoroch vo Vajkovciach. Detskú besiedku vo Vajkovciach vedie s. Gabriela Papcúnová. V Beniakovciach je detská besiedka spoločná s ECAV.

 

Ďalšie aktivity:
– spevokol pracuje pod vedením Jána Janovčíka;
– AMT;
– Deň matiek a štedrovečerná slávnosť;
– stretnutie kresťanských rodín;
– stretnutia seniorátnej mládeže;
– reformačný modlitebný týždeň;
– akcia „ Biblia pre každého“ – predaj 30 ks ekum. prekladu Biblie vďaka podpore zboru PCUSA v Alme;
– seniorátne stretnutie spevokolov – zbierka darovaná seniorátu.

 

17 ) Ždaňa

Termín:  13. marec 2011

Vizitačná delegácia: J. Brecko, G. Hertnekiová, M. Onoferová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Ján Semjan

Kurátor: Vojtech Végh

Kantor:  Ján Semjan

 

Náboženstvo na ZŠ v Ždani vyučovala s. Irena Bittóová v 2 skupinách, v 1 skupine aj na pôde zboru. Okrem toho s. Bittóová vedie aj detskú besiedku.

 

Ďalšie aktivity:
– spevokol vedie brat farár;
– nepravidelne sa konali aj stretnutia mládežníkov zo Ždane, Čane a Skároša;
– deti a mládež zo zboru sa zúčastnili letného tábora v Inovciach, ktorý organizoval zbor Čaňa;
– v zbore prebiehali dokončovacie práce na oprave fary.

 

Pripomienky zborov zachytené vo vizitačných zápisniciach v období 6. 2. 2011 – 25. 3. 2011

 

Bohdanovce, Skároš, Tušice, Čaňa – pohrebný spevník
– tlmočené zástupcovi biskupa

 

Byster – realizácia zbierky pre Haiti cez diakonickú organizáciu v Maďarsku
– zbierka na pôvodne už realizovaná cez RE-MI-DIU, pri pomoci do vzdialenejších krajín sa využívajú organizácie a kontakty Ref. cirkvi v Maďarsku.

Sečovce – spokojnosť s prístupom k informáciám cez www. stránku seniorátu.

Ždaňa

  1. Reformovaný kalendár – termín vydania a zloženie 2. časti
    – riešené na správnej rade RE-MI-DIE a na schôdzi duchovných.
  2. Lokalizácia akcií RE-MI-DIE najmä na území Mich. seniorátu:
    – riešené na správnej rade RE-MI-DIE, otázka cenovej ponuky, v prípade porovnateľnej ceny sa KRM bude konať na území nášho seniorátu.
  3. vydanie Heidelberského katechizmu a 2. Helvétskeho vierovyznania; vydanie životopisu J. Kalvína a knihy ‚Pane, vzývaj ma‘; návrh na získanie DVD o Kalvínovi od STV.
    – tlmočené kancelárii synody
  4. vzdelanie katechétov v slovenskom jazyku:
    – ťažko riešiteľná otázka, keďže je problém zabezpečiť vysokoškolské vzdelanie reformovanej náboženskej výchovy v slovenskom jazyku na východe Slovenska.
  5. súhlas s vytvorením duchovenskej stanice Ždaňa – Skároš – Trstené. Kladne sa vyjadril aj zbor Trstené pri Hornáde, zbor Skároš sa zatiaľ nevyjadril.
    – je potrebné aj vyčkať na zákon o zboroch, ktorý je v pripomienkovom konaní, prístupný je aj na stránke.
  6. jednotná liturgia v našich zboroch, najmä pri večeri Pánovej
    – diskutovalo sa o tom aj na minuloročnom SVZ, nebolo prijaté žiadne uznesenie. K téme bude zvolaná seniorátna schôdza duchovných, kde sa veci vydiskutujú. A na základe toho sa napíše žiadosť na synodnú radu, aby sa k danému problému vyjadrila. Na stránke seniorátu sú k dizpozícii východiská k vytvoreniu jednotnej liturgie, ktorá by mala platiť v reformovaných cirkvách v Karpatskej kotline.

Čaňa – učebnice na náboženstvo a konfirmačnú prípravu, oficiálne učebné osnovy
– oficiálne učebné osnovy sa majú schváliť na najbližšej synode, následne bude možné podľa nich pripraviť nové učebnice. RE-MI-DIA však vydala od roku 2008 už 3 neoficiálne učebné texty, ktoré sú pomocou pri výučbe náboženstva. Na konfirmačnú prípravu sa dajú dobré použiť aj publikácie Cesta Božieho ľudu, ktoré ešte pred rokmi vydalo Združenie ref. duchovných. Isteže je však dobré, ak by sa zhotovila konfirmačná príručka, ktorá by primeraným spôsobom podala konfirmandom látku súčasného malého katechizmu.

Trebišov – vďačnosť Pánu Bohu za splatenie pôžičky, vďačnosť za prácu v senioráte a pokoj vo vzťahoch.


Milhostov
– spokojnosť s vedením cirkvi.


Horovce
– poďakovanie za prácu duchovnému.


Kožuchov
– otázka nutnosti zavádzať na každý rok nový peňažný denník podľa sestry sen. účtovníčky a sestry vedúcej reviz. komisie to nie ju nutné.

 

Štatistické údaje Ondavsko-hornádskeho seniorátu za rok 2010 ppt_icon .ppt dokument

C. Biblická úvaha

Počuli sme veľa čísel, faktov, skúsme sa nad nimi teraz zamyslieť vo svetle Písma. Najprv si prečítajme jedno podobenstvo nášho Pána: „Čo myslíte? Keby niekto mal sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť – veru vám hovorím – väčšmi sa jej raduje ako oným deväťdesiatim deviatim, ktoré nezablúdili. Tak nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo aj len jeden z týchto maličkých.“ (Mt 18, 12 – 14). Pred niekoľkými týždňami som sa rozprával s p. Kolesárovou, farárkou v cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a.v. v Petržalke a riaditeľkou pobočky Nílskej misie v SR. Spomenul som jej, že v našom senioráte máme na službách Božích približne tretinovú účasť počas bežnej nedele. Nato reagovala tým, že tretinová účasť v bežnú nedeľu na službách Božích je veľmi pekná z pohľadu štatistík v ich cirkvi. Nasledovanie Pána Ježiša Krista je omnoho viac ako bežnú nedeľu pravidelne navštíviť služby Božie, predsa to o niečom vypovedá, ak jednu z najzákladnejších povinností kresťana plní len tretina našich členov. V podobenstve o stratenej ovci sme počuli, že už keď sa stratí iba jeden, je potrebné ísť ho hľadať. O koľko viac starostí by si robil pastier, ak by v košiari mal len jednu tretinu svojho stáda. Počuli sme veľa dobrého, vykonáva sa množstvo aktivít, ale situácia je smutná, priam na zaplakanie (hoci naivne sa možno utešovať, že to nie je až také zlé), a to aj v mojom zbore, ktorý vizitátori oficiálne pochválili.

 

Čo s tým môžeme robiť? Vidím tri prostriedky, ktoré by nám mohli pomôcť.

Apoštol Pavol píše mladému Timoteovi: „Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske [v duchu], vo viere a v mravnej čistote. Kým neprídem, buď usilovný v predčitovaní (Písma), napomínaní a vyučovaní. Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a bol ti daný prorockým slovom, keď zbor starších kládol ruky na teba.“ (1Tim 1, 12 – 13). Nedávno pri preberaní tohto textu na biblickej hodine som si uvedomil jedno. Vo svojej ľudskej slabosti, nedokonalosti sa síce snažím zachovávať Pavlove rady Timoteovi, jednu z nich som však dosť zanedbal. Timoteus sa nemal len snažiť vyučovať, a snažiť sa o príkladný život, ale mal byť usilovný aj pri napomínaní. A napomínanie je prvá vec, ktorú tu chcem spomenúť ako cestu, ktorá nám pomôže:

  1. Napomínanie
    V prostredí našej cirkvi nie je zvykom napomínať. Učiť sa môže, kazateľ v kázni môže všeobecne hovoriť o tom, čo mu by sa človek mal vyhnúť a čo by do svojho života mal dať, ale povedať to už osobne konkrétnemu človeku je omnoho ťažšie. Pri mladších som možno trochu viac smelší, ale dospelých v našom zbore som za takmer 10 rokov napomenul nanajvýš 3 či 4-krát. Napomínanie spojené s úprimnosťou a láskavosťou je cesta ako hľadať stratené ovce. Pán Ježiš hneď po podobenstve o stratenej ovci povedal tieto slová: „Keby tvoj brat zhrešil [proti tebe], choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata; ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby všetko bolo zistené svedectvom dvoch alebo troch svedkov. Ak ich neposlúchne, povedz to cirkevnému zboru; ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník.“ (Mt 18,15 – 18). Pán Ježiš nám teda v týchto slovách predkladá postup cirkevnej disciplíny, teda postupného napomínania. A týmto naznačuje ako hľadať stratené ovečky. Zatiaľ to v našej cirkvi nepraktizujeme, ale na druhej strane sa množia prípady, keď presbyterstvo ľudí, ktorí neplatia daň, chce vylúčiť nielen zo zoznamu voličov, ale aj zo zoznamu členov. To je de facto vylúčenie zo zboru, ako najťažší trest v rámci zborovej cirkevnej disciplíny. Ale ak niekto cirkevnú daň platí a nechodí pritom do kostola alebo žije vo voľnom zväzku, necháme ho bez napomenutia. Ukážme ľuďom, že nám nejde o ich peniaze ale o nich. Aby to nebolo tak, že potrebujeme od nich len cirkevnú daň a môžu si žiť ako chcú. Ale keď daň nezaplatia, tak ich medzi sebou nechceme.

    Za ľuďmi je potrebné ísť, treba ich napomínať. Najaktuálnejšie sú nasledovné oblasti napomínania:

    a) Návšteva služieb Božích
    Veľká časť našich zborov nie je počas služieb Božích v bežnú nedeľu v kostole, a to platí aj keď odpočítame chorých či starých. Je dôležité ľudí, ktorí nechodia do kostola, osloviť. Pozvať ich, povzbudiť ich, dať im najavo, že nám chýbajú, a takýmto spôsobom ich bratsky napomenúť. Je dobré, ak presbyteri dostanú na zodpovednosť tých členov zboru, ktorých poznajú, ku ktorým majú bližší vzťah, aby takto ľudí oslovil niekto, s kým majú aspoň nejaký vzťah. V rozhovoroch s ľuďmi som už dvakrát počul jednu zaujímavú skutočnosť. Ľudia, ktorí dlhé roky na služby Božie nechodievali, a potom začali do kostola chodievať, mi povedali, že v čase, keď už uvažovali o tom, že do kostola začnú chodiť, mali zábrany kvôli tomu, lebo sa báli, čo na to povedia ľudia. Teda, čo povedia ľudia, že po takom dlhom čase opäť chodia do kostola. O čo ľahšie by sa im vrátilo do spoločenstva, ak by ich niekto, koho poznajú, pravidelne pozýval do kostola. Pri pozývaní je teda určiť zodpovednosť za ľudí nie podľa abecedy alebo čísla domu, ale podľa osobného kontaktu.

    b) Manželstvo
    Štatistika nám prezrádza, že na 6 čistých manželstiev pripadá 16 zmiešaných. Je to nepriaznivý pomer, odraz toho, že naši mladí sa málo stretávajú. Zmiešané manželstvá sa nedajú úplne vylúčiť, ale predsa je to príliš veľký nepomer. Tu je potrebné si uvedomiť aj skutočnosť, ktorá sa skrýva za číslami, ktoré v štatistike nezazneli. Koľko našich mladých uzavrelo sobáš v inej cirkvi? Najsmutnejšie je však to, že mnoho mladých aj v našej cirkvi malo v už minulom roku, ak nie ešte skôr uzavrieť sobáš, ale neuzavrelo. Spolužitie bez manželstva sa ,žiaľ, aj medzi našimi členmi dosť rozmáha.

    Samozrejme sú aj iné oblasti, v ktorých je potrebné napomínať sa, spomenul som len dve najaktuálnejšie. Nezabúdajme nato, že napomenutie sa má niesť v povzbudzujúcom nie odsudzujúcom duchu. A nie je to úloha len pre duchovného, ale pre aj pre presbyterov, teda duchovní v spolupráci s presbytermi by sa mali spoločne odhodlať k napomínaniu. Apoštol Pavol, keď sa lúčil so staršími v Efeze, pripomína im: „Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás.“ (Sk 20, 31).

  2. Spoločenstvo
    Pavol povzbudzuje Kološanov: „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate…“ (Kol 3,16).
    Je dôležité v našich zboroch napĺňať túto výzvu aj častým zhromažďovaním sa k počúvaniu Slova. Štatistika nám prezrádza, že popoludňajšie služby Božie sú len v siedmich zboroch, potešujúce je, že služby Božie v bežnom týždni má 14 zborov. Zvyčajne tam, kde sú poobedňajšie služby Božie, tam nemajú služby Božie v bežnom týždni. Pre úplnosť môžeme konštatovať, že okrem hlavných dopoludňajších nedeľných služieb Božích má 5 zborov služby Božie len poobede, 12 zborov len týždni, dva zbory aj v nedeľu poobede aj bežnom týždni. V zásade je potrebné snažiť sa o to, aby aspoň v matkocirkevnom zbore boli pre dospelých v bežnom týždni vrátane nedele tri oficiálne príležitosti, keď sa môžu zhromaždiť ku Božiemu slovu.

    Varianty:
      a) služby Božie nedeľa 2-krát + biblická hodina
      b) služby Božie nedeľa 1-krát, v týždni 1 krát + biblická hodina
      c) služby Božie nedeľa 2-krát, v týždni 1-krát

    V pôste, advente a v kajúcom týždni by stretávanie malo byť ešte častejšie.

    Chcem povzbudiť ku rozvoju biblických hodín – či už pre dospelých, deti, mládež . Prinášajú veľké požehnanie, lepšie budovanie spoločenstva ako služby Božie, kde je obmedzená možnosť vzájomnej komunikácie. Veľkú pozornosť je potrebné venovať deťom a mládeži . Je potrebné využívať možnosť vyučovať náboženstvo na škole, ale aj na pôde zboru. Založiť a udržiavať detskú besiedku. Do detí, dorastu a mládeže je potrebné investovať čas. Ak zbor nedokáže zorganizovať tábor, tak sa pokúsiť hoci o menšie výlety, tráviť s nimi čas, ísť s nimi na akcie, ktoré pripravuje seniorát, alebo RE-MI-DIA.

  3. Misia
    Rok 2010 bol rokom misie. S misiou však nemožno prestať. Je to jedna z hlavných úloh, ktorú dáva cirkvi náš Pána Ježiš. Misijnú myšlienku vidíme jasne vyznačenú v úvode Heidelberského katechizmu, ktorý sa pýta:

    „Koľko veci máš spoznať…?“ Nejde teda o to, len zďaleka vedieť o tých troch veciach, ktoré nás privedú k tomu najväčšiemu potešeniu v živote i pri smrti, ale je potrebné osobne spoznať svoj hriech, vykúpenie a spoznať, aký vďačný život máme žiť pre nášho Pána Ježiša.

    Osobne som tieto tri veci spoznal, až keď som mal 19 rokov, aj predtým som do kostola chodieval, ale tie tri veci som spoznal až vtedy. Toto spoznanie, túto zmenu môžeme pomenovať viacerými výrazmi: osobná viera, znovuzrodenie, obrátenie, prijatie Pána Ježiša Krista. Potrebujeme, aby túto skutočnosť prežili členovia našich zborov. Potrebujeme prebudenie. Ale prebudenie dáva Pán. Preto sa stíšme v našich zboroch ku modlitbám, nech sa vytvárajú hoci aj malé modlitebné skupinky, ktoré budú Pána prosiť o milosť, o odpustenie, o prebudenie. A raz za mesiac sa k takýmto modlitbám stretnime aj spoločne v Trebišove a Košiciach na seniorátnych biblických hodinách.

Záver
Situácia je na zaplakanie, ale predsa sa vykonalo mnoho práce, chcel by som poďakovať každému, kto čo i len malým dielom prispel ku práci, ktorá sa vykonala na Božiu slávu v našich zboroch i v senioráte.
Najväčšia vďaka však patrí nášmu Bohu, ktorý má s nami trpezlivosť a pomáhal nám aj v minulom roku.
Buďme Mu aj my verní, ešte viac Ho hľadajme a snažme sa kráčať po ceste, ktorú nám vyznačil vo svojom slove.

Amen.