Príhovor seniora k 20. výročiu založenia OH seniorátu

Bratia a sestry!

Spomínate si na svoje 20. narodeniny ? Teraz je náš seniorát v tomto bode. O 4 dni, v stredu 13.novembra 2013 to bude presne 20 rokov ako bol ustanovený Ondavsko – hornádsky seniorát. Ustanovujúce seniorátne valné zhromaždenie 9. seniorátu – t.j. 2. seniorátu s rokovaním jazykom slovenským sa konalo 13. novembra 1993 v Sečovciach. Toto zasadnutie schválilo vytvorenie deviateho seniorátu, v poradí druhého seniorátu s rokovacím jazykom slovenským. Zároveň sa vtedy schválil názov Ondavsko – hornádsky seniorát. Pokračujte v čítaní

Dejiny Reformovaného zboru v Ždani do roku 1945

Nápis teda dokladá existenciu kostola v uvedenom roku. Táto hodnovernosť bola doložená v roku 1912 počas rekonštrukcie kostola. Pod podlahou kostola bola nájdená kostra ženy so svetlými vlasmi a modrá stuha s našitými zlatými ozdobami. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo už o spomínanú Katarínu Török de Sendro. Pokračujte v čítaní

260. výročie vydania dvoch spevníkov v zemplínskom nárečí

 

Manželia Kónyovci vo svoje publikácii Kalvínska Reformácia na Východnom Slovensku na str. 180 konštatujú: „Vydanie piatich bohoslužobných kníh vo východoslovenskom nárečí malo pre slovenských kalvínov v predtisskom dištrikte nesmierny význam. V nasledujúcom období, v druhej polovici 18. storočia, im pomáhali nielen pri službách Božích, vyučovaní, katechizácii, ale aj pri zachovaní vlastnej viery na periférii rozšírenia kalvinizmu, v každodennej konfrontácii s pokračujúcou rekatolizáciou.“

Viac informácii o pozadí vydania týchto publikácii

Nekrvavá rekatolizácia, ktorá prebiehala v 18. storočí po Satmarskom mieri ( 1711), značne ohrozovala slovenských reformovaných (nezabúdajme, že slovenčina ako kodifikovaný jazyk stále neexistovala, slovenskí reformovaní v tej dobe hovorili zemplínskym nárečím). Predtisský dištrikt vnímal tento problém a snažil sa slovenským zborom pomôcť (viac o tom Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str. 175 – 180). Predtisský dištrikt (superintendencia) pozostával zo štyroch seniorátov: Boršodský, Abovský, Zemplínsky a Užský. Od ostatných dištriktov sa líšil tým, že takmer dve storočia nemal na svojom čele vrcholného predstaviteľa (biskupa, resp. superintendenta). Až na príkaz panovníka z donútenia si zvolili v roku 1734 prvého superintendenta. V polovici 18. storočia sa vedenie Predtisského dištriktu začalo veľmi poctivo zaoberať hľadaním spôsobu ako pomôcť slovenským reformovaným. Najvýraznejšia zásluha superintendenta Martina Csájiho pre zachovanie slovenských zborov spočívala v zabezpečení vydania piatich duchovných publikácií pre slovenských (zemplínskych) reformovaných v rokoch 1750 – 1758. Na prvý pohľad to vyzerá ako samozrejmosť, uvedomme si však, že spisovná slovenčina bola kodifikovaná až o storočie neskôr. V evanjelickej cirkvi sa pre potreby Slovákov používala česká literatúra. Predtisský dištrikt sa pod vedením Martina Csájiho rozhodol vydať základnú duchovnú literatúru v materinskom jazyku vtedajších slovenských reformovaných – v zemplínčine, hoci oficiálne zemplínčina ako jazyk vlastne vôbec neexistovala. Predtisský dištrikt teda už storočie pred štúrovcami vydáva dôležité publikácie, ktoré neoceniteľným spôsobom pomohli uchovať jazyk aj vieru slovenským reformovaným. Zemplínčina sa doteraz používa a aj v súčasnosti mnohí slovenskí reformovaní (aj s vysokoškolským vzdelaním) na východe Slovenska rozprávajú v domácnosti, resp. v súkromí zemplínskym nárečím. Je to nárečie, ku ktorému majú mnohí reformovaní stále vrúci vzťah. O čo viac to muselo byť v polovici 18. storočia, keď spisovná slovenčina ani neexistovala. Slovenskí – zemplínski reformovaní tak dostali do rúk publikácie, ktoré boli napísané v nárečí ich srdca. Martinovi Csájimu pomohli pri vykonaní tejto záslužnej práce traja autori: malčický reformovaný farár Juraj Jesenius, bánovský farár Andrej Spáczay a zemepán z Rakovca Andrej Rákoczi. Títo traja šlachetní muži vykonali preklad dôležitej duchovnej literatúry z maďarčiny do zemplínčiny. Keďže však zemplínsky pravopis neexistoval, uvedené publikácie boli napísané maďarským pravopisom.

Pre ukážku verš z Kol 3, 16 vyzeral nasledovne: „Utstze a napominajtze se szpoletsnye Soltarami Spevami a Pesnyemi duchovnimi, sz milostzu spévajútz u sértzu szvojem Pánu.“

Celkovo vydal Predtisský dištrikt v Debrecíne 5 nasledovných publikácií:

Mali katechizmus (1750)
Hlasz pobosnoho spéványa (1752) – spevník
Svetoho Dávida kralya a proroka szto i pedzesátz soltári (1752) – spevník
Radosztz sértza pobosnoho (1758) – modlitebná kniha
Agenda (1758) – poriadok vysluhovanie sviatostí, pohrebov, krstu a sobášov

Tlač uvedených publikácii bola objednaná Predtisským dištriktom, mesto Debrecín na vlastné náklady vytlačilo Mali katechizmus a Hlasz pobosnoho spéványa. Modlitebná kniha bola vydaná z výnosu zbierky veriacich najmä zemanov zo slovenských zborov.

 

Článok bol prevzatý z oficiálnej stránky našej cirkvi
www.reformata.sk

Pohľad na viac ako 400-ročné spolužitie v našej cirkvi

 

Začiatok manželstva

Ako sa vlastne Slováci a Maďari ocitli spolu v jednej reformovanej cirkvi? Šírenie švajčiarskeho (kalvínskeho) smeru reformácie sa na území Uhorska označuje ako druhá reformácia. Za prvú sa považuje nemecká – luterská reformácia, ktorá sa na území Uhorska šírila najmä po bitke pri Moháči v roku 1526, ktorá veľmi oslabila katolícku cirkev. Luterská reformácia v Uhorsku sa najprv šírila medzi nemeckým obyvateľstvom: „Myšlienky Lutherovej reformácie v Uhorsku ako prví hromadne prijímali nemeckí mešťania Budína a ďalších slobodných kráľovských a kráľovských banských miest, vrátane sedmohradských a spišských Sasov.“ (Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str. 12). Od polovice 16. storočia sa však v Uhorsku začínajú presadzovať myšlienky druhej reformácie. Presadzujú sa však najmä medzi tými, ktorí už prijali prvú reformáciu. Druhá (švajčiarska) reformácia zasiahla slovenské obyvateľstvo (hovoriace zemplínskym nárečím) na južnom území súčasného východného Slovenska. Z hľadiska organizácie reformovanej cirkvi išlo o územie Predtisského dištriktu (t. j. územia na západ od rieky Tisa). Duchovným centrom tohto dištriktu bol Blatný Potok (Sarospatak). Z tohto mesta sa šírila švajčiarska reformácia aj na miesta, kde žilo slovenské obyvateľstvo. Neskôr sa významným centrom kalvínskej reformácie stali aj Košice, ale „… oveľa viac práce pri šírení švajčiarskeho učenia v druhej polovici 16. storočia v oblasti Predtisia vykonali kazatelia pôsobiaci v Blatnom Potoku v Zemplínskej stolici.“ (Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str 31). Na východ od rieky Tisa sa v druhej polovici 16. storočia sformoval Zatisský dištrikt, s duchovným centrom v Debrecíne. Tento dištrikt patril medzi počtom najväčší ako aj najkompaktnejší reformovaný dištrikt. Jeho centrum Debrecín však bolo pomerne blízko územiu dnešného východného Slovenska, takže to tiež vplývalo na šírenie švajčiarskej reformácie medzi slovenským obyvateľstvom na území dnešného východného Slovenska. Na základe toho možno povedať, že k Slovákom (zemplínskeho nárečia) sa nedostalo reformované učenie priamo zo Ženevy, ale sprostredkovane z Blatného Potoka a Debrecína. To je prvá základná vec, na ktorú netreba zabúdať. Reformované učenie sa dostalo k našim predkom od Maďarov. Konkrétne myšlienky 2. Helvetského vierovyznania a Heidelberského katechizmu sa k našim slovenským predkom dostali prostredníctvom Maďarov.

Spolužitie do konca 18. storočia

Slovenskí reformovaní sa pod ochranou a pomocou cirkvi, ktorá bola väčšinovo maďarská, udržali aj počas neľahkého obdobia krvavej i nekrvavej reformácie. Aj pre nich boli veľkou pomocou povstania sedmohradských kniežat proti Habsburgovcom, ktoré zmiernili aspoň čiastočne dosahy protireformácie. Pri správe o posviacke kostola v Bánovciach nad Ondavou uverejnenej v Reformovanom kalendári 2011 čítame: „Obdobie, v ktorom náš kraj ovládali sedmohradské kniežatá: Gabriel Bethlen a Juraj Rákoczy, bolo obdobím veľkého rozmachu kalvinizmu v našom kraji. Duchovným strediskom bola Potocká škola, z ktorej do našich zborov prichádzali horliví kazatelia slova Božieho.“ ( str.238)

Nekrvavá rekatolizácia, ktorá prebiehala v 18. storočí po Satmarskom mieri ( 1711), značne ohrozovala slovenských reformovaných (nezabúdajme, že slovenčina ako kodifikovaný jazyk stále neexistovala, slovenskí reformovaní v tej dobe hovorili zemplínskym nárečím). Predtisský dištrikt vnímal tento problém a snažil sa slovenským zborom pomôcť (viac o tom Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str. 175 – 180). Predtisský dištrikt (superintendencia) pozostával zo štyroch seniorátov: Boršodský, Abovský, Zemplínsky a Užský. Od ostatných dištriktov sa líšil tým, že takmer dve storočia nemal na svojom čele vrcholného predstaviteľa (biskupa, resp. superintendenta). Až na príkaz panovníka z donútenia si zvolili v roku 1734 prvého superintendenta. V polovici 18. storočia sa vedenie Predtisského dištriktu začalo veľmi poctivo zaoberať hľadaním spôsobu ako pomôcť slovenským reformovaným. Ako prvoradé sa považovalo zabezpečiť teologické vzdelanie pre farárov, ktorí by ovládali slovenský jazyk (jeho zemplínske nárečie). Vrchný kurátor dištriku Abrahám Vay zariadil v roku 1740, aby na kolégiu (t. j. teológii) v Blatnom Potoku mohli študovať aj chlapci z chudobnejších slovenských zborov. Dohodlo sa vytvorenie základiny, ktorá umožňovala podporu štúdia týchto chlapcov za tej podmienky, že po skončení štúdia príjmu službu v slovenských zboroch. Stávalo sa totiž, že absolventi štúdií išli radšej do bohatších maďarských zborov. Na vytvorení tejto základiny sa podieľal samotný Abrahám Vay aj niekoľko ďalších zemanov. Už v tom istom roku na základe výnosov danej základiny začali študovať prví traja študenti.

Aj superintendent (funkcia podobná biskupovi) Martin Csáji vnímal chudobu slovenských zborov ako veľký problém. V roku 1758 vyhlásil v celom dištrikte na podnet slovenských farárov zbierku pre najchudobnejšie slovenské zbory. Najvýraznejšia zásluha superintendenta Martina Csájiho pre zachovanie slovenských zborov však spočívala v zabezpečení vydania piatich duchovných publikácií pre slovenských (zemplínskych) reformovaných v rokoch 1750 – 1758. Na prvý pohľad to vyzerá ako samozrejmosť, uvedomme si však, že spisovná slovenčina bola kodifikovaná až o storočie neskôr. V evanjelickej cirkvi sa pre potreby Slovákov používala česká literatúra. Predtisský dištrikt sa pod vedením Martina Csájiho rozhodol vydať základnú duchovnú literatúru v materinskom jazyku vtedajších slovenských reformovaných – v zemplínčine, hoci oficiálne zemplínčina ako jazyk vlastne vôbec neexistovala. Predtisský dištrikt teda už storočie pred štúrovcami vydáva dôležité publikácie, ktoré neoceniteľným spôsobom pomohli uchovať jazyk aj vieru slovenským reformovaným. Zemplínčina sa doteraz používa a aj v súčasnosti mnohí slovenskí reformovaní (aj s vysokoškolským vzdelaním) na východe Slovenska rozprávajú v domácnosti, resp. v súkromí zemplínskym nárečím. Je to nárečie, ku ktorému majú mnohí reformovaní stále vrúci vzťah. O čo viac to muselo byť v polovici 18. storočia, keď spisovná slovenčina ani neexistovala. Slovenskí – zemplínski reformovaní tak dostali do rúk publikácie, ktoré boli napísané v nárečí ich srdca. Martinovi Csájimu pomohli pri vykonaní tejto záslužnej práce traja autori: malčický reformovaný farár Juraj Jesenius, bánovský farár Andrej Spáczay a zemepán z Rakovca Andrej Rákoczi. Títo traja šlachetní muži vykonali preklad dôležitej duchovnej literatúry z maďarčiny do zemplínčiny. Keďže však zemplínsky pravopis neexistoval, uvedené publikácie boli napísané maďarským pravopisom.

Pre ukážku verš z Kol 3, 16 vyzeral nasledovne: „Utstze a napominajtze se szpoletsnye Soltarami Spevami a Pesnyemi duchovnimi, sz milostzu spévajútz u sértzu szvojem Pánu.“

Celkovo vydal Predtisský dištrikt v Debrecíne 5 nasledovných publikácií:

  • Mali katechizmus (1750)
  • Hlasz pobosnoho spéványa (1752) – spevník
  • Svetoho Dávida kralya a proroka szto i pedzesátz soltári (1752) – spevník
  • Radosztz sértza pobosnoho (1758) – modlitebná kniha
  • Agenda (1758) – poriadok vysluhovanie sviatostí, pohrebov, krstu a sobášov

Tlač uvedených publikácii bola objednaná Predtisským dištriktom, mesto Debrecín na vlastné náklady vytlačilo Mali katechizmus a Hlasz pobosnoho spéványa. Modlitebná kniha bola vydaná z výnosu zbierky veriacich najmä zemanov zo slovenských zborov.

Manželia Kónyovci vo svoje publikácii konštatujú: „Vydanie piatich bohoslužobných kníh vo východoslovenskom nárečí malo pre slovenských kalvínov v predtisskom dištrikte nesmierny význam. V nasledujúcom období, v druhej polovici 18. storočia, im pomáhali nielen pri službách Božích, vyučovaní, katechizácii, ale aj pri zachovaní vlastnej viery na periférii rozšírenia kalvinizmu, v každodennej konfrontácii s pokračujúcou rekatolizáciou.“ (Kalv. Ref. na Vých. Slovensku, str 180).

Spolužitie slovesnkých a maďarských reformovaných v prvých 250 rokoch bolo veľmi pekné a dodnes príkladné. K slovenským obyvateľom sa dostalo reformované učenie prostredníctvom Maďarov a Maďari pomohli aj v neľahkom období týchto rokov slovenské zbory udržať vo viere ale aj v jazyku. V tých časoch sa v prostredí reformovanej cirkvi správali Maďari k Slovákom veľmi priaznivo, veľkoryso a v duchu evanjelia. Toto je potrebné stále si pripomínať, lebo je veľmi ľahko podľahnúť všeobecným predsudkom, ktoré Slováci voči Maďarom v podvedomí majú a hovoriť o Maďaroch len zlé veci, že nás stále utláčali, resp. maďarizovali. Áno, došlo aj k omylom a chybám, ale nezabúdajme na to, čo nám Hospodin skrze Maďarov daroval.

Nešťastné 19. storočie

Toto storočie síce nevnímame na prvý pohľad – najmä v porovnaní s 20. storočím – ako tragické storočie, ale hlbší pohľad nám odkryje skutočnosť, že tragédie 20. storočia majú pôvod v prebudení nacionalizmu v 19. storočí. Vtedy sa dosť narušili vzťahy medzi národmi v Európe, čo vyústilo na začiatku 20. storočia do 1. svetovej vojny. Tá následne vyvolala aj 2. svetovú vojnu, a tá zase viedla ku studenej vojne a rozšíreniu komunizmu v Európe. V nešťastnom 19. storočí sa narušili vzťahy medzi Slovákmi a Maďarmi aj v Uhorsku, a aj v Reformovanej cirkvi. Je veľmi nekorektným tvrdením uvádzať, že Slováci boli Maďarmi utláčaní 1000 rokov. Pri 10. výročí vzniku Slovenskej republiky 1.1.2003 predniesol vtedajší predseda Národnej rady SR veľmi zásadný prejav o našej histórii. Okrem iného tam uviedol, že dejiny Uhorska sú aj našimi dejinami: „Druhou výraznou črtou zapísanou do tváre budúceho Slovenska bol vznik Uhorska v roku 1000. Slovensko sa stalo súčasťou kráľovstva, ktoré deväťsto rokov tvorilo dejiny strednej Európy. Prorocky znejú slová zakladateľa Uhorska svätého Štefana, ktorý v závete vyzýval svojho syna k rešpektovaniu jazykovej a etnickej rôznosti obyvateľov svojho kráľovstva. Takmer osemsto rokov jeho nasledovníci toto prorocké odporúčanie rešpektovali a aj preto bolo Slovensko osemsto rokov nie objektom, ale subjektom uhorských dejín. Práve vďaka tomu sa do tváre našej krajiny vpísala bohatá skúsenosť všetkých dôležitých udalostí, ktoré hýbali Európou.

Na tvári Slovenska aj preto vyrástli stredoveké mestá, ktoré sa neskôr stali centrami obchodu a kultúry… Nebojme sa priznať k tomu, na čo môžeme byť oprávnene hrdí. Boli sme súčasťou ríše, ktorej vládli takí významní panovníci ako svätý Štefan, Karol Róbert, Matej Korvín či Mária Terézia. Boli to aj naši králi a panovníci a Slovensku sa pod ich vládou darilo. Nezbavujme sa ich, nenechajme si ich vziať. Silnými ideami a činmi sú zapísaní do našej histórie. Neobchádzajme, neretušujme túto črtu. Hlásme sa preto hrdo k uhorským dejinám ako súčasti našich dejín.“

Prvých 800 rokov Uhorského kráľovstva nebolo poznačených národnostným útlakom. Rada kráľa Štefana o etnickej tolerancii bola rešpektovaná. Toto si uvedomoval aj samotný Ľudovít Štúr: „Podľa Štúra bola síce vekom slávy Slovanov ich Veľkomoravská ríša, ale vďaka múdremu Štefanovi, ktorý scivilizoval kmene Maďarov, sa našou dobrou vlasťou stalo aj Uhorko.“ (Týždeň, 33/ 2011 , str. 16). Štúr v spise „Starý a nový vek Slovákov“ uznával, že v minulosti sa Slovákom v Uhorsku nežilo zle, ale hovorí, že sa to začína kaziť: „I žili od toho času svorně ve vlasti této Maďaři a Slováci, oddáni verně oba obci své… S počátkem přitomného století započal se nový, strastný svět Slováku… zmocnila se pýcha Maďarů i zatemnila je.“ (Týždeň, 33/ 2011 , str. 16).

Prečo sa to vlastne v tom 19. storočí tak pokazilo. Po francúzkej revolúcii sa dostala na program dňa myšlienka národného štátu v celej Európe. Tomuto trendu sa prispôsobili aj Maďari v Uhorsku a zatúžili premeniť Uhorsko na Maďarský národný štát, aby v ňom bol iba jeden národ. Na jednej strane sa táto túžba prejavila bojom proti silnejšiemu – Habsburgovcom, ktorí od stredoveku vládli nad Uhorským kráľovstvom. V ňom až do konca 18. storočia bola úradným jazykom nie maďarčina ale latinčina, okrem toho veľký vplyv mala v Uhorsku aj nemčina. Maďarská revolúcia – povstanie proti Habsburgovcom – síce bola porazená, ale nakoniec predsa Habsburgovci ustúpili a po vyrovnaní v roku 1867 získali Maďari v Uhorsku takmer neobmedzenú moc, ktorú začali využívať na pomaďarčovanie ostatných národov, žijúcich v Uhorsku. Konali by však Slováci, ak by boli na ich mieste ináč? Kritické bolo najmä obdobie 1867 – 1918, týchto 50 rokov prebiehala v Uhorsku maďarizácia. Reformovaná cirkev v Uhorsku v tom čase získala veľmi silné postavenie. Postavila sa totiž jasne na stranu revolúcie, vyhlásenie zvrhnutia Habsburgovcov sa dokonca udialo v apríli 1849 na sneme, ktorý prebiehal v priestoroch veľkého reformovaného kostola v Debrecíne. Hoci bola Reformovaná cirkev v Uhorsku aj v druhej polovici 19. storočia menšinová, kvôli svojej podpore Maďarskej revolúcie mala veľmi prestížne postavenie. Z cirkvi, ktorá bola v 18. storočí utláčaná, sa stala najmä po vyrovnaní v roku 1867 cirkev rešpektovaná. A žiaľ cirkev, ktorá dokázala vytrvať v prenasledovaní, podľahla vábeniu sveta a nepostavila sa proti maďarizácii, ale ju začala aj vo svojom prostredí realizovať. Je však potrebné uznať, že aj v 19. storočí boli vydané dva spevníky v zemplínskom nárečí. V roku 1824 to bolo druhé vydanie spevníkov vydaných v roku 1752. Toto druhé vydanie sa v spomínanom roku 1824 realizovalo v Blatnom Potoku. „Ďalší spevník v zemplínskom nárečí vyšiel v roku 1864. Z poverenia predtiského dištriktu Reformovanej cirkvi v Uhorsku ho pripravil Pavol Császár, farár v Sečovciach.“ (Spevník reformovaných kresťanov 2008,str. 10). Ďalšie vydanie spevníka v zemplínskom nárečí sa realizovalo až v roku 1923, keď bol vydaný Slovenszki spevnik. Vznikla tam tak cca 60 ročná medzera, ktorá sa kryje s obdobím najtvrdešej maďarizácie. Ale aj pritom je potrebné si uvedomiť, že hoci oficiálnym trendom cirkvi bola maďarizácia, predsa mnohí duchovní v konkrétnych zboroch sa ju snažili zmierňovať a naďalej slúžili v zboroch po slovensky. Pre ukážku uvádzam časť z článku o Ľudovítovi Nytraim (1878 – 1962), ktorý bol napísal Juraj Halás a bol uverejnený v Kalendári reformovaných kresťanov v roku 1998 (str.73). V roku 1907 sa konalo seniorálne valné zhromaždenie Hornozemplínskeho seniorátu v Satorajuhely, ktoré pokarhalo tušického farára Lajosa Nitraya, za to, že nekázal v tušickom zbore v určené nedele podľa dištriktuálneho nariadenia po maďarsky. Nitray sa bránil tým, že keď vyhlásil maďarské služby Božie, nikto neprišiel do kostola. Seniorálne valné zhromaždenie ho aj tak pokarhalo. Ale po vynesení uznesenia sa prihlásil o slovo vtedajší biskup predtisského dištriktu, ujhejský farár Fejes, ktorý povedal: „Veľadôstojné valné zhromaždenie. Zlámali ste tu palicu nad mojím duchovným druhom… Ale dovoľujem si spýtať sa Vás: Prečo ide tušicko – novoveský človek alebo horovský človek do svojho tušického chrámu Božieho každú nedeľu a sviatok? Ja sa domnievam, že preto, aby od svojho duchovného otca počul dve – tri potešujúce slová založené na učení svätého evanjelia, aby mohol odovzdanejšie niesť kríž života a smelšie bojovať s ťažkosťami, ktoré mu život prináša do cesty. Keď tomuto túžiacemu človeku duchovný pokrm neposkytneme my, nedivme sa, že pôjde do iného kostola, kde i keď nebude mu hlásané čisté slovo Božie, bude spokojný, lebo tomu bude vo svojej reči rozumieť. Keby sme na toto pre záujmy tohto sveta zabudli, pamätajme na to, že zo dňa na deň a z roka na rok nás bude menej a nakoniec sa ako rozviazaný snop rozpadneme. Preto spoľahnime sa my len na duchovnopastiersku múdrosť pána farára, aby on sám určil, kedy a v akej reči má odbavovať v Tušiciach služby Božie.“

Prítomný farár Jozef Rácz (od roku 1899 do roku 1910 slúžil v maďarských zboroch, od roku 1910 bol farárom v slovenskom zbore vo Veľkých Revištiach, neskôr aj prvým seniorom slovenského Užsko-laboreckého seniorátu) uvádza: „Po tejto Fejesovej reči prítomní žalobcovia Nitrayiho ostali zahanbení so sklonenými hlavami. Nikto sa neopovážil ani slova povedať. A ja som vtedy pocítil túžbu stať sa podobným služobníkom pravdy a spravodlivosti ako bol Nyitray. Na prvom mieste má byť záujem Kristov a jeho cirkvi. A to svetské je podradnejšie.“ V spomínanom článku sa ešte uvádza, že Jozef Rácz sa práve kvôli udalostiam na danom valnom zhromaždení v roku 1907 rozhodol stať sa duchovným správcom slovenského zboru.

Aj z tohto príbehu vidno, že boli ľudia ako spomínaný Ľudovít Nitray, ktorí napriek tlakom slúžili zborom po slovensky, a nakoniec aj vtedajší biskup Fejes sa postavil na stranu Nitraya a zahanbil jeho žalobcov. Čiže cirkev ani v časoch najtvrdšej maďarizácie nezabudla celkom na svoje poslanie a našli sa takí duchovní maďarskej národnosti, ktorí odmietli oficiálnu líniu cirkvi a pomohli uchovať slovenské zbory aj v neľahkom období maďarizácie. Aj počas najtuhšej maďarizácie bolo možné v zboroch kázať po slovensky. Potvrdzujú to niektoré údaje z Refomovaných kalendárov z posledných cca 15 rokov.

  • Malčice – počas celého 19. storočia až do 30. rokov 20. storočia sa v zbore kázalo po slovensky aj po maďarsky, potom už len po slovensky (Ref. kalendár 2011, str. 242).
  • Palín – 20.8.1897 sa konala posviacka nového kostola, na posviacke zaznela aj kázeň v slovenčine (Kalendár ref. kresťanov 1996, str. 77).
    • – od roku 1856 sa kázalo striedavo maďarsky a slovensky, od roku 1908 (tento rok stále patrí do obdobia maďarizácie) sa kázalo v pomere 2 ku 1 v prospech slovenských služieb Božích (Kalendár ref. kresťanov v roku 2000, str. 88).
  • Lúčky – prinajmenšom od roku 1864 sa v zbore kázalo až do pádu monarchie po slovensky (Kalendár ref. kresťanov v roku 2000, str. 86).

V rokoch 1882 – 1940 slúžil v zbore Štefan Szakal: Pôvodca druhej modlitebnej knihy pre reformovaných Slovákov a spolutvorca posledného spevníka, ktorý bol vydaný v zemplínskom nárečí. Roku 1901 vyšla modlitebná kniha v jeho preklade i jeho nákladom. Skoro celý život oddane slúžil slovenským veriacim, pritom nezaprel svoju príslušnosť k maďarskému ľudu. Neohrozene sa zastával záujmov slovenských veriacich aj vtedy, keď ho niektorí jeho spoluslužobníci nazývali „slovenským kráľom“. (Kalendár ref. kresťanov v roku 2000, str. 117).

Ďalej je však potrebné poznamenať, že práve na prelome 19. a 20. storočia, keď maďarizácia vrcholila, sa postavilo v slovenských zboroch mnoho kostolov, fár, či cirkevných škôl. Bolo to obdobie hospodárskeho rozmachu aj v slovenských zboroch. Súviselo to s postupným hospodárskym oživením Rakúsko-Uhorska, keď niekoľko desaťročí stability prinieslo aj takýto úžitok.

Spolužitie v posledných 100 rokoch

V istom zmysle patrí prvých 14 rokov 20. storočia do 19. storočia. V roku 1914 však začala Prvá svetová vojna, ktorá nakoniec vyústila do rozpadu Uhorska na niekoľko štátov. Slovenské zbory sa tak ocitli v Československu. Situácia sa vymenila, za slovenskými zbormi stálo štátne zriadenie, maďarské zbory sa ocitli zrazu v inej krajine, kde boli menšinou. Od vzniku Československa v 1918 nemožno na príklad v zbore, kde slúžim, t. j. v Tušiciach hovoriť o maďarizácii. Rovnako aj ďalšie slovenské zbory už nezažívali maďarizáciu. Tento problém sa obnovil akurát v niekoľkých zboroch, ktoré v rokoch 1938 – 1945 pripadli Horthyovskému Maďarsku. Ale aj tu môžeme uviesť príklad farára Štefana Abaryho, ktorý pôsobil v Bežovciach práve v tom období, keď Bežovce pripadli do Maďarska. Hoci bol Maďarom, o zbor aj v tej neľahkej dobe – možno povedať v dobe 2. maďarizácie – sa staral tak, že zbor v Bežovciach aj dlhé roky po jeho odchode na neho s vďakou spomínal. Okrem obdobia, keď časť slovenských zborov sa na pár rokov dostalo do Maďarska, k maďarizácii už nedochádzalo. Maďarské zbory, ktoré však ostali na území Slovenského štátu, tiež pociťovali isté krivdy, niektorým duchovným (napr. Alexandrovi Böszörmenyimu, farárovi v Humennom) bola odobratá kongrua (t.j. štátny plat).

Problémom posledných 100 rokoch nášho spolužitia je skôr ako maďarizácia spôsob, akým sa maďarská väčšina našej cirkvi bránila a bráni asimilácii. Pri snahách o udržanie maďarských zborov sa táto obrana viedla niekedy aj na úkor evanjelia. Posledných 100 rokov je stále poznačených nešťastným 19. storočím, medzi Slovákmi a Maďarmi bolo viackrát veľké napätie, ktoré striedavo pretrvávalo aj počas diktatúry. Udalosti 20. storočia boli dosť podrobne opísané v rôznych publikáciách, v Reformovaných kalendároch, v Duchovnej obnove. Každá strana by vedela opísať svoje krivdy.

Zásadný rozdiel však bol, že v 19. storočí boli maďarskí reformovaní v silnej pozícii, v 20. storočí sa najmä kvôli Trianonu dostali do pozície, keď sa musia brániť. Napriek všetkým snahám, korektným aj nekorektným, sa však v 20. storočí rozbehol proces, keď pomer maďarských reformovaných voči slovenským súvisle klesá. V súčasnosti patria do slovenských seniorátov aj mnohé zbory, ktoré po 1. svetovej vojne boli jednoznačne maďarské. Keď v roku 1993 vznikol Ondavsko-hornádsky seniorát, pozostával z 21 zborov, teraz ma 30, pričom synoda schválila už prestup ďalších 3 zborov. To znamená, že počet zborov sa za prvých 18 rokov existencie seniorátu zvýšil o celú polovicu. Toto zvýšenie sa udialo kvôli prirodzenej asimilácii maďarských, resp. zmiešaných zborov na slovenské. V posledných 100 rokoch tak prebieha nie maďarizácia, ale skôr demaďarizácia, keď sa postupne zbory premieňajú z maďarských na slovenské. A to napriek všetkým krivdám, ktoré slovenskí veriaci za posledných 100 rokov prežívali. K tým krivdám patrí najmä odmietnutie zriadenia slovenského seniorátu v predvojnovej ČSR, odsúdenie Predsedu Organizačného výboru a Generálneho seniora Jána Tomašuľu po nástupe totality, odmietnutie iniciatívy slovenských duchovných z roku 1968. Na druhej strane po nežnej revolúcii cirkev vyhovela požiadavkám slovenských reformovaných a v roku 1993 vznikli dva slovenské senioráty, ktoré dávajú slovenským zborom veľký priestor na budovanie a rozvoj. Slovenské zbory si volia zástupcov na každom stupni cirkevnej správy. A to je veľký pokrok oproti situácii tesne po konci 1. svetovej vojny.

Nemožno zabudnúť ani na veľký prínos Jána Vaszilya, ktorý misijnou prácou v rokoch 1946 – 1951 v Trhovišti a v Bánovciach nad Ondavou podnietil mnohých mladých mužov aj zo slovenských zborov pre duchovenskú službu. Prebudenecké hnutie, ktoré začalo v maďarskej časti cirkvi, sa prenieslo v povojnových rokoch najmä cez osobu Jana Vaszilya aj do slovenských zborov. Bolo veľkým prínosom pred nastupujúcim časom totality, keď napriek totalitnému tlaku sa aj kvôli misijnému úsiliu Jána Vasilya našlo dosť takých, čo prijali povolenie pre farársku službu a tak pomohli uchovať naše zbory v totalitných časoch. Generácia duchovných ovplyvnených Jánom Vaszilyom vychovala aj ďalšiu generáciu duchovných, ktorá v súčasnosti slúži v našich zboroch.

Záver:

Aké teda bolo spolužitie Slovákov a Maďarov v reformovanej cirkvi za posledných 400, resp. 450 rokov? Ak použijeme obraz manželstva, tak ako to vyzerá? Som presvedčený, že v žiadnom prípade nemožno povedať, že tých 400 rokov manželstva v podstate nič neprinieslo. Slovenskí veriaci od svojich maďarských bratov dostali dosť veľa. Reformované učenie, pomoc v ťažkej dobe protireformácie, náboženskú literatúru v materinskom nárečí už zhruba 100 rokov pred štúrovcami. 19. storočie však prinieslo jazvu do našich vzťahov. Cirkev sa pridala k maďarizácii, ale aj vtedy sa v slovenských zboroch kázalo naďalej po slovensky, resp. po zemplínsky. Hoci cirkev ako celok zlyhala, mnohí jednotlivci maďarskej národnosti jednali aj za cenu straty prestíže v duchu evanjelia a pomohli napriek oficiálnej politike cirkvi udržať slovenské – zemplínske zbory pri živote až do konca monarchie. Posledných 100 rokov sa napriek výnimke – v podobe čiastočnej 2. maďarizácie v rokoch 1939 – 1945, v zboroch, ktoré sa dostali do Hortyovského Maďarska – vyznačuje postupnou asimiláciou maďarských zborov na slovenské. Slovenskí veriaci dostali postupne to, čo žiadali už za 1. ČSR, svoje senioráty a zastúpenie na každom stupni cirkevnej správy. Napriek tomu, že spolužitie sa nejakým spôsobom ustálilo, ku skutočnému a hlbokému zmiereniu medzi našimi dvoma národnosťami v našej cirkvi žiaľ stále nedošlo. Udalosti okolo pripojenia našej cirkvi k Maďarskej reformovanej cirkvi to len potvrdili. Teraz je naše manželstvo v hlbokej kríze. Nie je to možno najväčšia kríza, ale odohráva sa v čase slobody. Kríza z roku 1968 sa kvôli totalite nemohla skončiť rozchodom, teraz je však reálna možnosť, že sa naše manželstvo rozpadne. Ak by sa Pán Boh nad nami zmiloval a odpustil nám (obom stranám), mohlo by to skončiť aj hlbokým zmierením. Lebo daná situácia už neumožňuje len nejaké povrchné riešenie. Len zásadné. Rozchod alebo hlboké zmierenie, ku ktorému dôjde iba vtedy, ak sa obe strany stíšia pred Pánom Bohom a v Jeho svetle uvidia svoje chyby, ako aj chyby svojich predkov. Navzájom si tieto chyby priznajú a budú hľadať pochopenie pre situáciu toho druhého. Z tých dvoch zásadných riešení je rozchod tá ľahšia možnosť. Hlboké zmierenie je omnoho ťažšie a vyzerá to teraz priam ako nemožné. Ale: „Či je niečo nemožné u Hospodina?“ (1. Mojž 18,14). Prosme Ho o to, aby sa táto priam nemožná vec udiala.

Seniorská správa 2010

Správa o činnosti Ondavsko-hornádskeho seniorátu v roku 2010

A. Vedenie seniorského úradu

Činnosť predsedníctva seniorátu

V období od 7. februára 2010 do 26. marca 2010 prebehlo 16 vizitácií. Senior sa zúčastnil na 15-tich, seniorátny kurátor na 10-tich. Seniorátny kurátor je zároveň aj členom synody, a tak sa v minulom roku zúčastnil na dvoch zasadnutiach synody. Zúčastnil sa aj zasadnutia kuratória podporného fondu a spolu so seniorom aj troch stretnutí predsedníctva synody s predsedníctvami seniorátov.

Realizovanie zmien v administráciách a službe kaplánov

  1. Dňa 2. mája 2010 sa v Trstenom pri Hornáde konali slávnostné služby Božie, kde sa zbor poďakoval študentke teológie Alexandre Makovej za službu slova, ktorú v zbore vykonávala od novembra 2009. Zároveň do kaplánskej služby v zbore vymenoval a uviedol kaplána Dušana Brnu, ktorého Synodná rada svojím uznesením č. 40/2010 s účinnosťou od 1. mája 2010 kvalifikovala za seniorátneho kaplána Ondavsko-hornádskeho seniorátu. Medzi zborom a kaplánom bola uzavretá dohoda o vzájomných záväzkoch, ktorú overil senior.
  2. Dňa 29. augusta 2010 sa vzdal administrácie zboru vo Svinici Jaroslav Széles, úrad v ten istý deň prevzal senior, ktorý po dohode zo zborom poveril kaplánskou službou v zbore s účinnosťou od 1. 10. 2010 kaplána Miroslava Vargu, na základe uznesenia Synodnej rady ZST – 86/2010, ktorým bol Miroslav Varga s účinnosťou od 1. 10. 2010 vymenovaný za seniorátneho kaplána Ondavsko-hornádskeho seniorátu. Aj v tomto prípade bola medzi zborom a kaplánom bola uzavretá dohoda o vzájomných záväzkoch, ktorú overil senior. Dňa 17. 10. 2010 sa v zboroch Nižná Kamenica a Svinica konali slávnostné služby Božie, kde sa zbory poďakovali farárovi Jaroslavovi Szélesovi za službu, senior zároveň v oboch zboroch uviedol do služby kaplána Miroslava Vargu.
  3. Dňa 25. novembra 2010 sa v Bysteri konala schôdza, kde sestra farárka Tabačková, kvôli nástupu do Ekumenickej pastoračnej služby, odovzdala úrad. Administráciou zboru poveril senior duchovného susedného zboru vo Vajkovciach, Mariána Hamariho, zástupcu biskupa.

Zasadnutia seniorátneho valného zhromaždenia

V roku 2010 sa konali dve zasadnutia seniorátneho valného zhromaždenia.

Riadne zasadnutie – Horovce 30. mája 2010

  • schválenie výročnej správy seniora za rok 2009 ako aj správy o hospodárení;
  • zriadenie 3 seniorátnych dobrovoľných zbierkových fondov:
  1. Fond Nílskej Misie,
  2. Diakonický fond,
  3. Fond na podporu vzdelávania;
  • doplnenie členov Misijného referátu OH seniorátu o Janu Tabačkovú, Martinu Onoferovú, Pavla Gurbaľa a Dušana Brnu;
  • schválenie žiadosti zboru Byster o predefinovanie diaspory Košické Olšany na dcérocirkevný zbor.

Mimoriadne zasadnutie – Tušice 21. novembra 2010

  • schválenie poradia cirkevných zborov na podporu Stavebného fondu v poradí, ako to navrhla Seniorátna Rada:
    1. Rozhanovce,
    2. Skaroš,
    3. Trstenné pri Hornáde;
  • schvaľuje zriadenie duchovenskej stanice pre misijno-diakonickú prácu;
  • zvolenie farára Jaroslava Szélesa do funkcie seniorátneho sudcu a člena seniorátnej rady;
  • schvaľuje novelizáciu smernice o účtovníctve.

Zasadnutia seniorátnej rady

V roku 2010 sa uskutočnili dve zasadnutia seniorátnej rady:

22. februára 2010 Tušice

  • zlúčenie niekoľkých seniorátnych platieb do jedného seniorátneho príspevku vo výške 0,30 eur na voliča;
  • návrh na zriadenie 3 dobrovoľných seniorátnych zbierkových fondov;
  • zriadenie www stránky seniorátu a vydávanie informačného listu, ktorý by v podobe občasníka informoval o živote seniorátu.

25. októbra 2010 Tušice

  • rozdelenie zbierky do seniorátneho diakonického fondu;
  • návrh poradia žiadostí o podporu zo stavebného fondu Všeobecného fondu;
  • návrh na novelu smernice o účtovníctve;
  • návrh na zoznam udržateľných duchovneských staníc na území seniorátu;
  • návrh na zriadenie seniorátnej diakonickej stanice.

Schôdze duchovných

V roku 2010 sa konali tri seniorátne schôdze duchovných.

26. januára 2010 Tušice
25. apríla 2010 Tušice
8. novembra 2010 Košice

Na pôde seniorátu sa konala aj schôdza duchovných oboch seniorátov, ktorú dňa 29. marca 2010 v Sečovciach viedol zástupca biskupa Marián Hamari.

 

Misijno-diakonická činnosť seniorátu

Práca v misijnej oblasti bola rozdelená medzi viacerých spolupracovníkov. Predsedníctvo seniorátu si zobralo na starosť organizáciu akcií pre dospelých, misijná referentka M. Sláviková a členky misinej komisie Jana Tabačková a Martina Onoferová prácu s deťmi, člen misijnej komisie Pavol Gurbaľ mal na starosti organizáciu spoločných mládeží pre zbory z okolia Košíc. Pri viacerých misijných aktivitách vypomohla aj levítka Marika Geciová, ktorá pracuje pre RE-MI-DIU.

  1. práca s dospelými

    a) Stretnutia spevokolov

    10. januára 2010 sa vo Vajkovciach konalo povianočné stretnutie spevokolov. Ako hostia vystúpili spevokol z Budímíra a spevokol Maďarského reformovaného zboru v Košiciach. Slovom Božím sa prihovoril evanjelický farár s Budimíra br. Dudáš. Zbierka zo stretnutia vo výšku 120 eur bola odoslaná na seniorát.

    18. apríla 2010 v Bohdanovciach sme sa stretli na veľkonočnom stretnutí spevokolov, hosťom bol spevokol zo Slanca, slovom Božím poslúžila s. farárka Maková a s. farárka Domonkošová. Zbierka zo stretnutia vo výške 165 eur bola odoslaná na seniorát.

    b) Seniorátne biblické hodiny

    Od marca sa pod vedením sestry farárky Hisemovej rozbehli seniorátne biblické hodiny v Trebišove, ktoré sa konajú raz mesačne. Celkovo sa v roku 2010 konalo 10 biblických hodín s priemernou účasťou asi 30 veriacich, preberal sa list Filipským. Od októbra sa seniorátne biblické hodiny rozbehli aj v Košiciach, pod vedením sestry farárky Domonkošovej.
    Zmyslom senioratných biblických hodín je spoločne sa modliť za duchovné obživenie našich zborov, prehlbovať spoločenstvo medzi zbormi a spoločne študovať Písmo.

    c) Presbyterská konferencia

    Presbyteri nášho seniorátu sa stretli na konferencii 9. mája, ktorá sa konala v Bysteri. Prednášku mal brat zástupca biskupa na tému Presbyterský sľub, v druhej časti senior predstavil návrh na zriadenie seniorátnych zbierkových fondov.

  2. Práca s deťmi a mládežou

    a) Stretnutia detí a konfirmandov

    V priebehu roka sa pod vedením sestry farárky Tabačkovej konali štyri stretnutia detí. V Košiciach 6. februára, v Bysteri 10. apríla a 27. júna, vo Svinici 9. októbra.
    Sestra farárka Sláviková, misijná referentka, pred nástupom na materskú dovolenku pripravila stretnutie detí v Tušiciach 28. februára. Takmer na všetkých týchto podujatiach sa podieľala aj sestra kaplánka Martina Onoferová.
    V Košiciach v priestoroch Ev. gymnázia sa 1. mája 2011 konalo stretnutie konfirmandov. Jesenné stretnutie konfirmandov sa konalo na jednom mieste a v jednom čase spolu so stretnutím detí vo Svinici 9. októbra. Seniorát hradil, resp. zabezpečil autobusovú dopravu na stretnutiach detí v Bysteri, Svinici a Tušiciach.

    b) Seniorátna mládež

    Podobne ako v roku 2009, tak aj v roku 2010 sa pravidelne raz za mesiac (okrem letných prázdnin) stretávali mládeže z okolia Košíc na spoločnej seniorátnej mládeži.
    Mládeže boli aj v spomenutom roku putovné, postupne navštívili zbory Byster, Čaňa, Košice a Vajkovce, kde sa pri výklade slova vystriedalo viacero rečníkov. (Podrobný rozpis je v tabuľke.)

    Dátum stretnutia Miesto stretnutia Rečník Téma Približný počet prítomných
    8. 1. Čaňa Juraj Brecko Pred chúťkami mladosti utekaj 30
    26. 2. Čaňa Marika Géciová Život vo svetle 35
    26. 3. Byster Miťo Bodnár O kríži 40
    23. 4. Vajkovce Pavol Gurbaľ Boh nie je prijímačom osôb 20
    28. 5. Košice Jaroslav Széles Telesný a duchovný kresťan 35-40
    25. 6. Byster Janka Tabačková Podobenstvo o márnotratnom synovi 20
    17. 9. Košice Jaroslav Géci 30
    22. 10. Čaňa Ján Semjan Eliáš na hore Karmel 20
    26. 11. Vajkovce Martin Mražík Sloboda a hranice 25
    17. 12. Košice Imrich Géci 50

    Mládeže poslúžili na obohatenie nielen zborom, ktoré sme navštívili, ale aj všetkým tým, ktorí sa na nich zúčastnili, čo okrem mládežníkov zo spomenutých zborov boli aj ďalší – napr. z Kuzmíc, Skároša, Svinice. Niekoľkokrát sme mali možnosť prežívať spoločenstvo aj s mládežníkmi z Michalovského seniorátu.
    Do organizácie mládeží sa zapojilo viacero mládežníkov z Vyšného Čaju a Košíc, s ktorými aktívna spolupráca pokračuje aj v roku 2011.

    c) Stretnutie mládeže

    7.11. 2010 sa konalo seniorátne stretnutie mládeže v Trebišove, ktoré organizačne pripravila M. Onoferová, slovom Božím poslúžil kaplán S. Knežo.

  3. Tlačová činnosť

    V roku 2010 bol vydané jedno číslo seniorátneho informačného listu, kde sa nachádzala správa o živote seniorátu v roku 2008, ktorá bola schválená na Sen. valnom zhromaždení 21. 11. 2009 v Tušiciach (správa o živote seniorátu za rok 2009 vyšla v Reformovanom kalendári 2011).

    Od apríla 2010 začala fungovať internetová stránka seniorátu www.oh-seniorat.sk, kde bolo v priebehu roka umiestnených množstvo informácii, fotografií a dokonca aj niekoľko zvukových záznamov. Stránku bezplatne spravuje už spomínaný člen misijnej komisie Pavol Gurbaľ.

  4. Diakonická činnosť

    Seniorátne valné zhromaždenie nášho seniorátu zriadilo tri seniorátne dobrovoľné zbierkové fondy. Pri zbierke do seniorátneho diakonického fondu, ktorá prebiehala počas večere Pánovej na nový chlieb v roku 2010, sa nazbierala suma 1170,6 eur.
    Na seniorský úrad prišli návrhy na poskytnutie sociálnej pomoci zo zborov Košice, Nižný Žipov, Čeľovce, Byster, Kazimír a Trebišov. Navrhnutých bolo 11 sirôt, 2 vážne choré deti, 2 deti z rodiny, kde je vážne chorý otec, a jedno dieťa s problémovej rodiny. V poslednom menovanom prípade seniorátna rada poskytla podporu 50 eur. Pre ostatných 15 detí bolo pre každé dieťa pridelená suma 75 eur. Celkovo seniorát poukázal na sociálnu pomoc pre týchto 16 detí sumu 1175 eur. Zbierka do diakonického fondu priniesla 1170,6 eur. Celá nazbieraná suma do posledného centu sa teda poskytla na sociálnu pomoc, seniorát zo svojej pokladne doložil sumu 4,40 Eur.

  5. Podpora duchovenskej činnosti v zboroch

    Seniorát prispieva v období december 2010 – apríl 2011 sumou 35 eur mesačne na štipendium na štúdium teológie Alexandre Makovej, ktorá v danom čase bez cirkevného platu slúžila v zbore Trstené.
    Seniorát v prvej polovici roka 2011 prispieval sumou 10 eur mesačne na cestovné náklady seniorátnej kaplánke pri vedení biblických hodín v zboroch Brezina a Kazimír.

B. Správa o živote zborov seniorátu v roku 2010

Vizitácie, kde sa hodnotil život zborov v roku 2010, prebehli v čase od 6. februára 2011 – 25. marca 2011.

1 ) Bohdanovce – Nižná Hutka, Rákoš

Termín :  24. marca 2011 v Nižnej Hutke

Vizitačná delegácia: J. Brecko, G.Hertnekiová , M.Vargas

Slúžiaci duchovný  v roku 2010 :  Simona Abošiová
Kurátori: Ladislav Póč , Ján Lučkay, Ján Miko
Kantor: Ondrej Gažo

Bohdanovce: Náboženstvo vyučuje s. farárka na ZŠ Bohdanovce v 4. skupinách, biblickú hodinu pre mládež mal na starosti Jaroslav Géci a Pavol Gurbaľ, detskú besiedku sestra farárka.
Nižná Hutka: 1 skupina náboženstva na pôde zboru – s. farárka, detská besiedka A. Hertnekyová.
Rákoš: deti navštevujú náboženstvo na ZŠ Bohdanovce, detskú besiedku 1- krát do týždňa vyučuje s. farárka.

Ďalšie aktivity:
3-krát stretnutie detí zo všetkých 3 zborov.
2-krát stretnutie chorých zo všetkých 3 zborov.
1-krát tvorivé dielne pre dievčatá v Bohdanovciach.
Spoločný výlet do Sarospataku so zborom Bánovce nad Ondavou (poznávací a rekreačný).
Rekonštrukcia strechy kostola v Bohdanovciach.
Deň matiek a štedrovečerná slávnosť.
Seniorátne poveľkonočné stretnutie spevokolov – zbierka z neho darovaná seniorátu.

2 ) Brezina – Kazimír a Lastovce

Termín:  11. marca 2011 v Lastovciach

Vizitačná delegácia: A. Maková, J. Janovčík, S. Abošiová

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Martina Onoferová – kaplán, Juraj Brecko – administrátor

Kurátori: Helena Guľášová, Jolana Zambová, Ladislav Záboly

Kantor: Martina Onoferová

 

Brezina: Náboženstvo vyučovala s. kaplánka od septembra na ZŠ Kuzmice v 1 skupine, predtým na ZŠ Brezina. Biblické hodiny u chorej sestry v jej domácnosti.
Kazímír: Sestra kaplánka vyučovala náboženstvo na pôde zboru, s. farárka Gyorkiová na ZŠ Michaľany.
Lastovce: Sestra kaplánka vyučovala náboženstvo na pôde ZŠ Lastovce, s. fararka Gyorkiová na ZŠ Michaľany.

 

Ďalšie aktivity:
Spoločné služby Božie pre všetky 3 zbory v Kazimíri.
Detské služby Božie pre všetky 3 zbory v Kazimíri.
Deň matiek a štedrovečerná slávnosť.

 

3) Byster – Košické Olšany

Termín:  20. marca 2011 v Bysteri

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík , J.Semjan

Slúžiaci duchovný  v roku 2010: Jana Tabačková, od 25. 11. 2010 je administrátorom M. Hamari

Kurátor:   Tibor Bajus

Kantor:    Slavomír Kaduk

 

Náboženstvo vyučuje setra farárka v dvoch skupinách na pôde zboru. Detskú besiedku vedie Iveta Ballová. Raz do mesiaca majú v nedeľu doobeda tzv. rodinné služby Božie, kde sú aktívnejším spôsobom zapojení aj tí najmenší.

 

Ďalšie aktivity:
Presbyterská konferencia.
2-krát seniorátne stretnutie detí.
Súťaže na deň detí.
Deň matiek a štedrovečerná slávnosť.
Zborový spevokol v počte 20 členov vedie Slavomír Kaduk.

4 ) Čaňa

Termín:  11. februára 2011 v Čani

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , S. Knežo

Slúžiaci duchovný  v roku 2010: Ján Semjan

Kurátor:   Ondrej Kaduk

Kantor: Lýdia Horovčáková

 

Náboženstvo vyučuje katechétka Oľga Janošíková v 4 skupinách na ZŠ Čaňa. Detskú besiedku rozdelenú do dvoch skupín viedli Aurélia Semjanová a Oľga Janošíková.

 

Ďalšie aktivity:
Letný biblický tábor v Inovciach.
Zborový spevokol vedie brat farár.
Nepravidelné stretnutia mládeže zo zborov Čaňa, Ždaňa a Skároš.
Pastoračné návštevy vykonáva br. farár spolu s presbytermi.

5 ) Košice – Slovenský zbor – diaspora Hrašovík

Termín:  16. februára 2011 v Košiciach

Vizitačná delegácia: M. Hamari , J. Janovčík, M. Varga

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Jaroslav Széles, Erika Domonkošová, Dušan Brna (do 30.4.2010)

Kurátor:   Jolana Čopová

Kantor: Gabriel Szakál

 

Náboženstvo vyučoval brat farár s br. kaplánom a Mgr. Mária Kaduková na troch ZŠ (Belehradská, Požiarnická, Novomeského) celkovo v troch skupinách. Detskú besiedku viedli Lenka Terpová a Marika Kaduková, ale aj br. kaplán. Biblickú hodinu pre mládež br. farár a br. kaplán za pomoci už spomenutých spolupracovníčkok z detskej besiedky. Zborový spevokol pomenovaný po našom reformátorovi Jánovi Kalvínovi v počte 13 členov vedie Gabriel Sakal. Zbor má veľmi kvalitnú a pútavú internetovú stránku, okrem toho vydáva 4-krát ročne zborový časopis. S. Domonkošová pravidelne vykonáva služby Božie v nemocnici v Šaci. Okrem 13 konfirmandov v bežnom veku sa v zbore konfirmovalo aj 7 dospelých konfirmandov.

 

Ďalšie aktivity:
– AMT, Ekumenický pašiový sprievod;
– evanjelizácia L. Hotvátha zo Sedmohradska;
– stretnutie krstených detí a ich rodičov;
– Deň matiek, Deň otcov, štedrovečerná slávnosť;
– stretnutie s maďarským ref. košickým zborom;
– viacero stretnutí spoločnej mládeže z okolia Košíc;
– vianočné balíčky pre 20 detí v detských domovoch;
– návšteva D. Hudákovej a A. Makovej;
– evanjelizačné a modlitebné dni pod vedením M. Hamariho.

6 ) Hrčeľ – Kysta

Termín: 25. marca 2011 v Kyste

Vizitačná delegácia: M. Hamari , B. Mura, M. Onoferová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Samuel Knežo – kaplán, Juraj Brecko – administrátor

Kurátor: Rudolf Balogh, Milan Baňačkai

Kantor: nie je, spev vedie brat kaplán

 

Náboženstvo vyučovala na ZŠ v Novosade s. f. Maková, na pôde zboru v Kyste vyučoval náboženstvo br. kaplán, chodilo tam aj jedno dieťa z Hrčeľa.

 

Ďalšie aktivity:
– prednáška administrátora pre presbyterov o Francúzskej refomácii;
– výmena kazateľnice a lavice pre duchovného v Hrčeli;
– vybudovanie sociálneho zariadenia pri kostole v Hrčeli;
– výmena kazateľnice, schodov na chór, osadenie lavíc na chóre v kostole v Kyste.

7 ) Milhostov

Termín:  27. február 2011

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík., S. Abošiová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Marianna Sláviková (ako laický kazateľ v čase MD slúžil MUDr. Ľ. Slávik)

Kurátor:   Mária Záhorská

Kantor:    Bartolomej Vinc

Náboženstvo na ZŠ Vojčice vedie s. farárka v jednej skupine. Mládež chodieva na biblickú hodinu do Sečoviec a aj na stretnutia do telocvične.

 

Ďalšie aktivity:
– rozbehnutie práce v detskom domove v Milhostove,
– rozdávanie darčekov pre deti v rámci projektu Vianočné dieťa;
– vianočná hra na Štedrý večer – otvorená verejnosti, zúčastnili sa aj deti z detských domovov v Milhostove a Trebišove;
– SDM (ako hosť primátor Trebišova).

8 ) Nižný Žipov – Čeľovce (Egreš)

Termín:  20. februára 2011 v Nižnom Žipove

Vizitačná delegácia: J. Széles, J. Janovčík, E. Domonkošová

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Anna Hisemová

Kurátori: Ján Kaduk, Imrich Sokoli

Kantor: nie je, spev vedie p. farárka.

Nižný Žipov
Náboženstvo s. farárka vyučuje na pôde zboru, s. farárka počas roka zvykne navštíviť každú rodinu (21 návštev v roku 2010). Na druhej strane na Štedrý večer sa veriaci zišli po službách Božích na fare, aby duchovnými piesňami a spoločným hodom lásky z darov stola oslávili pamiatku narodenie Pána. Ekumenická krížová cesta, Ekumenické služby Božie.

 

Čeľovce
Náboženstvo vyučovala s. farárka na ZŠ Zemplínska Teplica. Ekumenický modlitebný týždeň.

5-krát vystúpenie deti (polr. a konc. skúšanie, Vianoce, Veľká Noc, Sv. sviatky) – v oboch zboroch.

9 ) Novosad, Kožuchov, Zemplínske Jastrabie

Termín:  24. februára 2011 v Novosade

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Alžbeta Maková

Kurátori: František Zamba, Gejza Kover, Helena Zambová

Kantor: Lýdia Maková, Lenka Dučová, Denisa Kačová

 

Sestra farárka vyučovala náboženstvo na ZŠ v Novosade v dvoch skupinách. Detskú besiedku viedla Lenka Višňovská. V Kožuchove sa vyučovalo náboženstvo v jednej skupine na pôde zboru, deti zo Z. Jastrabia navštevujú náboženstvo na ZŠ v Novosade.

 

Ďalšie aktivity:
– AMT, EMT, SDM;
– Deň matiek a Štedrovečerná slávnosť;
– MDD, návšteva kina s konfirmandmi;
– letný tábor pre deti, letný tábor pre dorast – obe na fare v Novosade.

10 ) Sečovce

Termín:  13. marec 2010

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík, A. Hisemová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Marianna Sláviková (ako laický kazateľ v čase MD slúžil MUDr. Ľ. Slávik).

Kurátor:   Gejza Hallér

Kantor:    Ružena Gazdová, Dávid Brinda

 

Náboženstvo na ZŠ Sečovce vedie s. farárka v 2 skupinách, počas MD ju zastupovala Mgr. Mária Brecková.

V zbore majú 6 biblických hodín: dôchodcovia (utorok), stredná generácia (nedeľa), tridsiatnici (štvrtok), mamičky s deťmi (streda), mládež (piatok) a presbyteri (raz mesačne). Pri vedení biblických hodín pomáhajú s. farárke jej manžel Ľubomír Slávik, s. Emília Kovaľová a Zuzana Sabová. Pri vedení detskej besiedky sa pravidelne strieda 6 sestier a 1 mládežník.

Ďalšie aktivity:
– športový klub detí a mládeže v telocvični ZŠ, viedol ho br. Macho;
– vianočná hra, hrala sa dvakrát, otvorená aj verejnosti;
– projekt Vianočné dieťa, v rámci ktorého sa dali balíky aj deťom z detského domova v Sečovciach, Milhostove a Trebišove;
– tri turnusy detských a dorasteneckých táborov, na ktorých sa zúčastnili aj deti z mnohých iných zborov. V tejto súvislosti sa v zbore konalo niekoľko tzv. víkendoviek pre mládež;
– Zbor navštívili zástupcovia Nílskej misie, AMT, SDM;
– Silvester 2010;
– 1x mesačne v zbore kázal kazateľ CB z Prešova Daniel Jurčo.

 

11 ) Skároš

Termín:  16. marec 2011

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík, M. Varga

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Ján Semjan

Kurátor:   Július Kováč

Kantor:    Ján Semjan

 

Náboženstvo sa vyučuje v dvoch skupinách, jedna na ZŠ v Ždani, kde vyučuje s. Irena Bittóová, a jedná v kostole, kde vyučuje s. Oľga Janošíkova, detskú besiedku vedu sestry Kováčové.

 

Ďalšie aktivity:
– spevokol v počte 10 členov (vedie br. farár);
– AMT, EMT a SDM;
– deti a mládež sa zúčastnili letného tábora v Inovciach, ktorý organizoval zbor z Čane.
– nepravidelné stretávanie mládežníkov zo Skároša, Čane a Ždane.

12 ) Svinica  – Nižná Kamenica

Termín: 6. februára 2011 vo Svinici

Vizitačná delegácia: M.Hamari, V. Végh , S. Knežo

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  1. 1. – 29. 8. 2010 Jaroslav Széles , od 30. 8. 2010 je administrátorom senior J. Brecko, od 1. 10. 2010 je kaplánom v zbore Miroslav Varga.

Kurátori: do 25. 7. 2010 Vojtech Molnár – od 25. 7. 2010 Marek Molnár, Ondrej Gondoľa

Kantor: Stanislav Kasinec (Svinica), Miroslav Varga (Nižná Kamenica)

 

Náboženstvo sa vyučuje na ZŠ Bidovce, výučbu zabezpečuje cirk. zbor Bidovce. Na pôde zboru vyučuje br. kaplán detskú besiedku. V Nižnej Kamenici sa v advente rozbehli biblické hodiny, raz za 2 týždne.

 

Ďalšie aktivity:
– poďakovanie odstupujúcemu kurátorovi a presbyterom a uvedenie nového kurátora a presbyterov;
– slávnostné služby Božie v oboch zboroch – rozlúčka s br. Szélesom a uvedenie kaplána br. Vargu.
– kreatívna sobota – stretnutia detí s mamičkami – výroba rôznych predmetov z prírodnych predmetov;
– Dni kultúrneho dedičstva – st. kostol;
– podujatie v rámci Reformačných dni, ktoré viedol br. zast. biskupa M. Hamari – st. kostol;
– seniorátne stretnutie detí a konfirmandov;
– vystúpenia detí: Veľký piatok, Deň otcov, Deň matiek, uvedenie kurátora, uvedenie kaplána, Štedrý večer;
– EMT v Nižnej Kamenici.

13 ) Trebišov

Termín:  20. februára 2011 v Trebišove

Vizitačná delegácia: M.Sláviková, B.Múra, D.Brna

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Janette Knežová, v čase MD zastupoval kaplán Samuel Knežo

Kurátori: Tibor Varga

Kantor: Oktávia Marcinčáková

 

Sestra farárka vyučovala náboženstvo na pôde zboru (16 detí).

 

Ďalšie aktivity:
– stretnutia mladších žien;
– detské služby Božie;
– AMT, EMT, SDM;
– konfirmačná príprava prebieha 3 roky;
– raz mesačne sa v zbore koná seniorátna biblická hodina.

 

14 ) Trstené pri Hornáde

Termín:  4. marca 2011

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík, M. Onoferová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Ján Semjan administrátor, do 30. 4. 2011 Alexandra Makova – kandidátka na duchovného, od 1. 5. 2011 Dušan Brna, kaplán, v čase PN zastupoval Samuel Knežo

Kurátor:   Danica Šeňová

Kantor:    Danica Šeňová

 

Náboženstvo vyučuje na ZŠ v Trstenom pri Hornáde Dušan Brna, počas PN ho zastupovala kaplánka Martina Onoferová. Na pôde vyučovala náboženstvo aj sestra kurátorka.

 

Ďalšie aktivity:
– uvedenie kaplána do zboru;
– Štedrovečerná slávnosť.

 

15 ) Tušice  – Horovce

Termín:  6. marca 2011 v Horovciach

Vizitačná delegácia: J. Semjan, J. Kováč, A. Hisemová

Slúžiaci duchovný  v roku 2010:  Juraj Brecko

Kurátori: Bohuš Jakuboc, Mária Rusinkovičová

Kantor: Jarmila Šimková

 

Tušice
Náboženstvo sa vyučuje na ZŠ Tušická Nová Ves, dve skupiny vyučuje duchovný, jednu skupinu Lenka Brecková. Detská besiedku prebieha v dvoch skupinách, prvú vedie Valéria Vaľovská. a Mária Gajdoščíková, druhú vedie duchovný . V zbore je 5 biblických hodín: staršie ženy, mladšie ženy, zborová a pre mládež.
Duchovnému pri ich vedení pomáhajú Anna Jančová, Lenka Brecková, Jana Čačková, Jarmila Šimková. Posledne menovaná vedie aj zborový spevokol.

 

Ďalšie aktivity:
Misijná komisia pripravila nasledovné podujatia
– stretnutia starších pri Večeri Pána;
– detský a mládežnícky tábor v Hermanovciach;
– spoločné stretnutie skupín biblických hodín mládeže, mladších a starších žien;
– stretnutia: vdov, rodín, pracujúcich žien;
– 2 x – víkendovka pre mládež a 1-krát mládežnícke služby Božie;
– premietanie filmu Skúška ohňom;
– zriadenie zborovej knižnice;
– koncert J. Zmožka – výťažok na povodeň do N. Myšle;
– spoločná biblická hodina v Horovciach;
– pravidelná mesačná podpora misionára Martina Mrážika;
– SDM, Deň matiek a Štedrovečerná slávnosť.


Horovce

Deti z Horoviec navštevujú náboženstvo na ZŠ TNV.
– dokončenie rekonštrukcie miestnosti pri kostole nájomcom (OÚ Horovce);
– 30 . mája 2010 Výročné seniorátne valné zhromaždenie – v novozrekonštruovanej miestnosti, pohostenie ako dar pre seniorát;
– prednáška manželov Csontosových o Andrassyovcoch (pomohli pri stavbe ref. školy v Horovciach);
– 1-krát stretnutie starších.

 

16 ) Vajkovce –- Rozhanovce – Beniakovce

Termín:  13. februára 2011 vo Vajkovciach

Vizitačná delegácia: J. Széles, G. Hertnekiová, E. Domonkošová

Slúžiaci duchoný  v roku 2010:  Marián Hamari

Kurátori: Rudolf Fazekaš, E. Hrehorová, Ľ. Halás

Kantor: Ján Janovčík, Denisa Hrehorová

 

Náboženstvo vyučuje br. farár na ZŠ v Budímíri. Výučba na ZŠ v Rozhanovciach a Beniakovciach skončila pre nízky počet žiakov. Výchova vo viere pre staršie deti je spojená s konfirmačnou prípravou a pre deti zo všetkých 3 zborov prebieha v zborových priestoroch vo Vajkovciach. Detskú besiedku vo Vajkovciach vedie s. Gabriela Papcúnová. V Beniakovciach je detská besiedka spoločná s ECAV.

 

Ďalšie aktivity:
– spevokol pracuje pod vedením Jána Janovčíka;
– AMT;
– Deň matiek a štedrovečerná slávnosť;
– stretnutie kresťanských rodín;
– stretnutia seniorátnej mládeže;
– reformačný modlitebný týždeň;
– akcia „ Biblia pre každého“ – predaj 30 ks ekum. prekladu Biblie vďaka podpore zboru PCUSA v Alme;
– seniorátne stretnutie spevokolov – zbierka darovaná seniorátu.

 

17 ) Ždaňa

Termín:  13. marec 2011

Vizitačná delegácia: J. Brecko, G. Hertnekiová, M. Onoferová

Slúžiaci duchovní  v roku 2010: Ján Semjan

Kurátor: Vojtech Végh

Kantor:  Ján Semjan

 

Náboženstvo na ZŠ v Ždani vyučovala s. Irena Bittóová v 2 skupinách, v 1 skupine aj na pôde zboru. Okrem toho s. Bittóová vedie aj detskú besiedku.

 

Ďalšie aktivity:
– spevokol vedie brat farár;
– nepravidelne sa konali aj stretnutia mládežníkov zo Ždane, Čane a Skároša;
– deti a mládež zo zboru sa zúčastnili letného tábora v Inovciach, ktorý organizoval zbor Čaňa;
– v zbore prebiehali dokončovacie práce na oprave fary.

 

Pripomienky zborov zachytené vo vizitačných zápisniciach v období 6. 2. 2011 – 25. 3. 2011

 

Bohdanovce, Skároš, Tušice, Čaňa – pohrebný spevník
– tlmočené zástupcovi biskupa

 

Byster – realizácia zbierky pre Haiti cez diakonickú organizáciu v Maďarsku
– zbierka na pôvodne už realizovaná cez RE-MI-DIU, pri pomoci do vzdialenejších krajín sa využívajú organizácie a kontakty Ref. cirkvi v Maďarsku.

Sečovce – spokojnosť s prístupom k informáciám cez www. stránku seniorátu.

Ždaňa

  1. Reformovaný kalendár – termín vydania a zloženie 2. časti
    – riešené na správnej rade RE-MI-DIE a na schôdzi duchovných.
  2. Lokalizácia akcií RE-MI-DIE najmä na území Mich. seniorátu:
    – riešené na správnej rade RE-MI-DIE, otázka cenovej ponuky, v prípade porovnateľnej ceny sa KRM bude konať na území nášho seniorátu.
  3. vydanie Heidelberského katechizmu a 2. Helvétskeho vierovyznania; vydanie životopisu J. Kalvína a knihy ‘Pane, vzývaj ma’; návrh na získanie DVD o Kalvínovi od STV.
    – tlmočené kancelárii synody
  4. vzdelanie katechétov v slovenskom jazyku:
    – ťažko riešiteľná otázka, keďže je problém zabezpečiť vysokoškolské vzdelanie reformovanej náboženskej výchovy v slovenskom jazyku na východe Slovenska.
  5. súhlas s vytvorením duchovenskej stanice Ždaňa – Skároš – Trstené. Kladne sa vyjadril aj zbor Trstené pri Hornáde, zbor Skároš sa zatiaľ nevyjadril.
    – je potrebné aj vyčkať na zákon o zboroch, ktorý je v pripomienkovom konaní, prístupný je aj na stránke.
  6. jednotná liturgia v našich zboroch, najmä pri večeri Pánovej
    – diskutovalo sa o tom aj na minuloročnom SVZ, nebolo prijaté žiadne uznesenie. K téme bude zvolaná seniorátna schôdza duchovných, kde sa veci vydiskutujú. A na základe toho sa napíše žiadosť na synodnú radu, aby sa k danému problému vyjadrila. Na stránke seniorátu sú k dizpozícii východiská k vytvoreniu jednotnej liturgie, ktorá by mala platiť v reformovaných cirkvách v Karpatskej kotline.

Čaňa – učebnice na náboženstvo a konfirmačnú prípravu, oficiálne učebné osnovy
– oficiálne učebné osnovy sa majú schváliť na najbližšej synode, následne bude možné podľa nich pripraviť nové učebnice. RE-MI-DIA však vydala od roku 2008 už 3 neoficiálne učebné texty, ktoré sú pomocou pri výučbe náboženstva. Na konfirmačnú prípravu sa dajú dobré použiť aj publikácie Cesta Božieho ľudu, ktoré ešte pred rokmi vydalo Združenie ref. duchovných. Isteže je však dobré, ak by sa zhotovila konfirmačná príručka, ktorá by primeraným spôsobom podala konfirmandom látku súčasného malého katechizmu.

Trebišov – vďačnosť Pánu Bohu za splatenie pôžičky, vďačnosť za prácu v senioráte a pokoj vo vzťahoch.


Milhostov
– spokojnosť s vedením cirkvi.


Horovce
– poďakovanie za prácu duchovnému.


Kožuchov
– otázka nutnosti zavádzať na každý rok nový peňažný denník podľa sestry sen. účtovníčky a sestry vedúcej reviz. komisie to nie ju nutné.

 

Štatistické údaje Ondavsko-hornádskeho seniorátu za rok 2010 ppt_icon .ppt dokument

C. Biblická úvaha

Počuli sme veľa čísel, faktov, skúsme sa nad nimi teraz zamyslieť vo svetle Písma. Najprv si prečítajme jedno podobenstvo nášho Pána: „Čo myslíte? Keby niekto mal sto oviec a jedna z nich by zablúdila, či nenechá tých deväťdesiatdeväť na vrchoch a nepôjde hľadať tú, ktorá zablúdila? A keď sa mu ju podarí nájsť – veru vám hovorím – väčšmi sa jej raduje ako oným deväťdesiatim deviatim, ktoré nezablúdili. Tak nie je vôľa vášho Otca v nebesiach, aby zahynul čo aj len jeden z týchto maličkých.“ (Mt 18, 12 – 14). Pred niekoľkými týždňami som sa rozprával s p. Kolesárovou, farárkou v cirkevnom zbore Evanjelickej cirkvi a.v. v Petržalke a riaditeľkou pobočky Nílskej misie v SR. Spomenul som jej, že v našom senioráte máme na službách Božích približne tretinovú účasť počas bežnej nedele. Nato reagovala tým, že tretinová účasť v bežnú nedeľu na službách Božích je veľmi pekná z pohľadu štatistík v ich cirkvi. Nasledovanie Pána Ježiša Krista je omnoho viac ako bežnú nedeľu pravidelne navštíviť služby Božie, predsa to o niečom vypovedá, ak jednu z najzákladnejších povinností kresťana plní len tretina našich členov. V podobenstve o stratenej ovci sme počuli, že už keď sa stratí iba jeden, je potrebné ísť ho hľadať. O koľko viac starostí by si robil pastier, ak by v košiari mal len jednu tretinu svojho stáda. Počuli sme veľa dobrého, vykonáva sa množstvo aktivít, ale situácia je smutná, priam na zaplakanie (hoci naivne sa možno utešovať, že to nie je až také zlé), a to aj v mojom zbore, ktorý vizitátori oficiálne pochválili.

 

Čo s tým môžeme robiť? Vidím tri prostriedky, ktoré by nám mohli pomôcť.

Apoštol Pavol píše mladému Timoteovi: „Nech nikto tebou nepohŕda pre tvoju mladosť, ale buď vzorom veriacich v reči, správaní, láske [v duchu], vo viere a v mravnej čistote. Kým neprídem, buď usilovný v predčitovaní (Písma), napomínaní a vyučovaní. Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a bol ti daný prorockým slovom, keď zbor starších kládol ruky na teba.“ (1Tim 1, 12 – 13). Nedávno pri preberaní tohto textu na biblickej hodine som si uvedomil jedno. Vo svojej ľudskej slabosti, nedokonalosti sa síce snažím zachovávať Pavlove rady Timoteovi, jednu z nich som však dosť zanedbal. Timoteus sa nemal len snažiť vyučovať, a snažiť sa o príkladný život, ale mal byť usilovný aj pri napomínaní. A napomínanie je prvá vec, ktorú tu chcem spomenúť ako cestu, ktorá nám pomôže:

  1. Napomínanie
    V prostredí našej cirkvi nie je zvykom napomínať. Učiť sa môže, kazateľ v kázni môže všeobecne hovoriť o tom, čo mu by sa človek mal vyhnúť a čo by do svojho života mal dať, ale povedať to už osobne konkrétnemu človeku je omnoho ťažšie. Pri mladších som možno trochu viac smelší, ale dospelých v našom zbore som za takmer 10 rokov napomenul nanajvýš 3 či 4-krát. Napomínanie spojené s úprimnosťou a láskavosťou je cesta ako hľadať stratené ovce. Pán Ježiš hneď po podobenstve o stratenej ovci povedal tieto slová: „Keby tvoj brat zhrešil [proti tebe], choď a pokarhaj ho medzi štyrmi očami. Ak ťa poslúchne, získal si svojho brata; ak ťa neposlúchne, vezmi so sebou ešte jedného alebo dvoch, aby všetko bolo zistené svedectvom dvoch alebo troch svedkov. Ak ich neposlúchne, povedz to cirkevnému zboru; ak neposlúchne ani cirkevný zbor, nech ti je ako pohan a colník.“ (Mt 18,15 – 18). Pán Ježiš nám teda v týchto slovách predkladá postup cirkevnej disciplíny, teda postupného napomínania. A týmto naznačuje ako hľadať stratené ovečky. Zatiaľ to v našej cirkvi nepraktizujeme, ale na druhej strane sa množia prípady, keď presbyterstvo ľudí, ktorí neplatia daň, chce vylúčiť nielen zo zoznamu voličov, ale aj zo zoznamu členov. To je de facto vylúčenie zo zboru, ako najťažší trest v rámci zborovej cirkevnej disciplíny. Ale ak niekto cirkevnú daň platí a nechodí pritom do kostola alebo žije vo voľnom zväzku, necháme ho bez napomenutia. Ukážme ľuďom, že nám nejde o ich peniaze ale o nich. Aby to nebolo tak, že potrebujeme od nich len cirkevnú daň a môžu si žiť ako chcú. Ale keď daň nezaplatia, tak ich medzi sebou nechceme.

    Za ľuďmi je potrebné ísť, treba ich napomínať. Najaktuálnejšie sú nasledovné oblasti napomínania:

    a) Návšteva služieb Božích
    Veľká časť našich zborov nie je počas služieb Božích v bežnú nedeľu v kostole, a to platí aj keď odpočítame chorých či starých. Je dôležité ľudí, ktorí nechodia do kostola, osloviť. Pozvať ich, povzbudiť ich, dať im najavo, že nám chýbajú, a takýmto spôsobom ich bratsky napomenúť. Je dobré, ak presbyteri dostanú na zodpovednosť tých členov zboru, ktorých poznajú, ku ktorým majú bližší vzťah, aby takto ľudí oslovil niekto, s kým majú aspoň nejaký vzťah. V rozhovoroch s ľuďmi som už dvakrát počul jednu zaujímavú skutočnosť. Ľudia, ktorí dlhé roky na služby Božie nechodievali, a potom začali do kostola chodievať, mi povedali, že v čase, keď už uvažovali o tom, že do kostola začnú chodiť, mali zábrany kvôli tomu, lebo sa báli, čo na to povedia ľudia. Teda, čo povedia ľudia, že po takom dlhom čase opäť chodia do kostola. O čo ľahšie by sa im vrátilo do spoločenstva, ak by ich niekto, koho poznajú, pravidelne pozýval do kostola. Pri pozývaní je teda určiť zodpovednosť za ľudí nie podľa abecedy alebo čísla domu, ale podľa osobného kontaktu.

    b) Manželstvo
    Štatistika nám prezrádza, že na 6 čistých manželstiev pripadá 16 zmiešaných. Je to nepriaznivý pomer, odraz toho, že naši mladí sa málo stretávajú. Zmiešané manželstvá sa nedajú úplne vylúčiť, ale predsa je to príliš veľký nepomer. Tu je potrebné si uvedomiť aj skutočnosť, ktorá sa skrýva za číslami, ktoré v štatistike nezazneli. Koľko našich mladých uzavrelo sobáš v inej cirkvi? Najsmutnejšie je však to, že mnoho mladých aj v našej cirkvi malo v už minulom roku, ak nie ešte skôr uzavrieť sobáš, ale neuzavrelo. Spolužitie bez manželstva sa ,žiaľ, aj medzi našimi členmi dosť rozmáha.

    Samozrejme sú aj iné oblasti, v ktorých je potrebné napomínať sa, spomenul som len dve najaktuálnejšie. Nezabúdajme nato, že napomenutie sa má niesť v povzbudzujúcom nie odsudzujúcom duchu. A nie je to úloha len pre duchovného, ale pre aj pre presbyterov, teda duchovní v spolupráci s presbytermi by sa mali spoločne odhodlať k napomínaniu. Apoštol Pavol, keď sa lúčil so staršími v Efeze, pripomína im: „Preto bdejte a pamätajte, že som tri roky deň a noc neprestával so slzami napomínať každého z vás.“ (Sk 20, 31).

  2. Spoločenstvo
    Pavol povzbudzuje Kološanov: „Slovo Kristovo nech prebýva vo vás bohate…“ (Kol 3,16).
    Je dôležité v našich zboroch napĺňať túto výzvu aj častým zhromažďovaním sa k počúvaniu Slova. Štatistika nám prezrádza, že popoludňajšie služby Božie sú len v siedmich zboroch, potešujúce je, že služby Božie v bežnom týždni má 14 zborov. Zvyčajne tam, kde sú poobedňajšie služby Božie, tam nemajú služby Božie v bežnom týždni. Pre úplnosť môžeme konštatovať, že okrem hlavných dopoludňajších nedeľných služieb Božích má 5 zborov služby Božie len poobede, 12 zborov len týždni, dva zbory aj v nedeľu poobede aj bežnom týždni. V zásade je potrebné snažiť sa o to, aby aspoň v matkocirkevnom zbore boli pre dospelých v bežnom týždni vrátane nedele tri oficiálne príležitosti, keď sa môžu zhromaždiť ku Božiemu slovu.

    Varianty:
      a) služby Božie nedeľa 2-krát + biblická hodina
      b) služby Božie nedeľa 1-krát, v týždni 1 krát + biblická hodina
      c) služby Božie nedeľa 2-krát, v týždni 1-krát

    V pôste, advente a v kajúcom týždni by stretávanie malo byť ešte častejšie.

    Chcem povzbudiť ku rozvoju biblických hodín – či už pre dospelých, deti, mládež . Prinášajú veľké požehnanie, lepšie budovanie spoločenstva ako služby Božie, kde je obmedzená možnosť vzájomnej komunikácie. Veľkú pozornosť je potrebné venovať deťom a mládeži . Je potrebné využívať možnosť vyučovať náboženstvo na škole, ale aj na pôde zboru. Založiť a udržiavať detskú besiedku. Do detí, dorastu a mládeže je potrebné investovať čas. Ak zbor nedokáže zorganizovať tábor, tak sa pokúsiť hoci o menšie výlety, tráviť s nimi čas, ísť s nimi na akcie, ktoré pripravuje seniorát, alebo RE-MI-DIA.

  3. Misia
    Rok 2010 bol rokom misie. S misiou však nemožno prestať. Je to jedna z hlavných úloh, ktorú dáva cirkvi náš Pána Ježiš. Misijnú myšlienku vidíme jasne vyznačenú v úvode Heidelberského katechizmu, ktorý sa pýta:

    „Koľko veci máš spoznať…?“ Nejde teda o to, len zďaleka vedieť o tých troch veciach, ktoré nás privedú k tomu najväčšiemu potešeniu v živote i pri smrti, ale je potrebné osobne spoznať svoj hriech, vykúpenie a spoznať, aký vďačný život máme žiť pre nášho Pána Ježiša.

    Osobne som tieto tri veci spoznal, až keď som mal 19 rokov, aj predtým som do kostola chodieval, ale tie tri veci som spoznal až vtedy. Toto spoznanie, túto zmenu môžeme pomenovať viacerými výrazmi: osobná viera, znovuzrodenie, obrátenie, prijatie Pána Ježiša Krista. Potrebujeme, aby túto skutočnosť prežili členovia našich zborov. Potrebujeme prebudenie. Ale prebudenie dáva Pán. Preto sa stíšme v našich zboroch ku modlitbám, nech sa vytvárajú hoci aj malé modlitebné skupinky, ktoré budú Pána prosiť o milosť, o odpustenie, o prebudenie. A raz za mesiac sa k takýmto modlitbám stretnime aj spoločne v Trebišove a Košiciach na seniorátnych biblických hodinách.

Záver
Situácia je na zaplakanie, ale predsa sa vykonalo mnoho práce, chcel by som poďakovať každému, kto čo i len malým dielom prispel ku práci, ktorá sa vykonala na Božiu slávu v našich zboroch i v senioráte.
Najväčšia vďaka však patrí nášmu Bohu, ktorý má s nami trpezlivosť a pomáhal nám aj v minulom roku.
Buďme Mu aj my verní, ešte viac Ho hľadajme a snažme sa kráčať po ceste, ktorú nám vyznačil vo svojom slove.

Amen.

Seniorská správa 2008

Seniorská správa

Úvod

Výročné valné zhromaždenie, na  ktorom hodnotíme rok 2008, sa koná pomerne neskoro. Súvisí to s tým, že zvolený senior sa ujal úradu až 4. apríla 2009.  Vizitácie, kde sa hodnotil život zborov v roku 2008, prebehli v čase od 15. apríla – 7. júna 2009. Koncom júna sa nezvolávalo výročné valné zhromaždenie, keďže v tom čase bolo naplánované slávnostné inštalačné valné zhromaždenie.  Výročne valné zhromaždenie sa tak preložilo na jeseň, a kvôli návrhu zákona o všeobecnom fonde sa stretávame až dnes. V tejto správe nebude prehľad o činnosti seniorátu v roku 2008, keďže  tá bola opísaná na Seniorálnom valnom zhromaždení v Novosade ešte v novembri 2008. Správa o činnosti seniorátu v roku 2009 bude predložená  na valnom zhromaždení na jar budúceho roka.  Seniorská správa za rok 2008 tak bude rozdelená do dvoch častí. V prvej časti bude podaný prehľad o živote zborov nášho seniorátu v roku 2008  na základe vizitácií. V druhej bude nasledovať biblická úvaha, reagujúca na skutočnosti uvedené v prvej časti správy. 

 

I. Prehľad o živote zborov v roku 2008

1 ) Bohdanovce – Nižná Hutka, Rákoš

Termín :  15. apríla 2009     v Bohdanovciach

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , J. Széles

Slúžiaci duchovný  v roku 2008 :  Simona Abošiová
Kurátori: Ladislav Póč , Ján Lučkay, Ján Miko
Kantor: Ondrej Gažo , Jana Bittová

 

Bohdanovce

Nižná Hutka

Rákoš

Počet členov

204

133

86

Návštevnosť bežná nedeľa

50 – 70

55 – 60

20 – 30

Návštevnosť bežná nedeľa v %

24 – 34 %

41 – 45 %

23 – 34 %

Návštevnosť veľké sviatky

107

80 – 85

40

Návštevnosť veľké sviatky v %

52 %

64%

46,5 %

Krst

2

2

Pohreb

2

Sobáš

Konfirmovaní

7

 

Služby Božie – raz v nedeľu, raz v bežnom týždni.

V zbore je biblická hodina pre mládež a detská besiedka, náboženstvo sa vyučuje na ZŠ Bohdanovce, v Nižnej Hutke a Rákoši sa vyučuje náboženstvo na pôde zboru. Biblická hodinu pre mládež mal na starosti Jaroslav Géci, Robert Kočiško a Pavol Gurbaľ,  mladšiu skupinu detskej besiedky viedla Jolana Gurbaľová, ostatné aktivity vykonávala s. farárka.

 

Vykonané práce:

Bohdanovce –  kostol – nové vchodové dvere, podlaha pod lavicami, vchodový chodník cca  60 000 SK.

Nižná Hutka – kompletná rekonštrukcia interiéru kostola, výmena okien, maľba, renovácia lavíc, elektroinštalácia, gamatky, cca 163 000 SK.

Všetky tri zbory sa primerane podieľali na výmene okien na fare v celkovom rozsahu 93 000 Sk. Veľmi dobrý príklad aj pre iné zbory vo vzájomnej pomoci.

Pripomienky zboru:  pohrebný spevník, chorálnik, ďalšie učebnice pre deti.

Odpoveď:  vydanie pohrebného spevníka a chorálnika nie je v kompetencii seniorátu, požiadavka bola tlmočená vedeniu cirkvi, RE-MI-DIA, n. o., vydala v septembri 2009 už druhú učebnicu náboženstva, tento krát pre 2.stupeň ZŠ od autorky J. Knežovej  s názvom „Otče náš…“

 

2 ) Brezina – Kazimír

Termín:  16. apríla 2009   v Brezine

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , J. Semjan

Slúžiaci duchovný  v roku 2008:  Samuel Knežo, Ditta Stašová, Martina Onoferová

Kurátori: Helena Guľášová, Jolana Zambová

Kantor: Martina Onoferová

 

 

Brezina

Kazimír

Počet členov

36

45

Návštevnosť bežná nedeľa

15 – 20

15 – 20

Návštevnosť bežná nedeľa v %

41 – 55 %

33 – 44%

Návštevnosť veľké sviatky

27 – 30

30 – 35

Návštevnosť veľké sviatky v %

75  – 83%

66 – 77%

Krst

1

Pohreb

1

1

Sobáš

Konfirmovaní

 

Služby Božie – raz v nedeľu a raz v kajúcom týždni, advente a pôste. Náboženstvo sa vyučovalo na ZŠ Brezina.

 

Vykonané práce: V roku 2008 sa v zboroch neprebehla väčšia oprava

Pripomienky zboru:  požiadavka matkocirkevného zboru voči dcérocirkevnému na prevádzku  fary.

Odpoveď: Problém sa uzavrel na spoločnej  presbyterskej schôdzi  dňa 9. septembra 2009.

 

3 ) Byster

Termín:  23. apríla 2009  v Brezine

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , M. Onoferová

Slúžiaci duchovný  v roku 2008: Jana Tabačková

Kurátor:   Tibor Bajus

Kantor:    Slavomír Kaduk

 

 

Byster

Počet členov

293

Návštevnosť bežná nedeľa

117 – 119

(z toho 20 – 22  v K.Olšanoch)

Návštevnosť bežná nedeľa v %

39 – 40 %

Návštevnosť veľké sviatky

153

(z toho 28 v K. Olšanoch)

Návštevnosť veľké sviatky v %

52%

Krst

6

Pohreb

3

Sobáš

4

Konfirmovaní

3 ( z toho 2 dospelí)

 

Služby Božie – dvakrát  v nedeľu a dvakrát  v kajúcom týždni, advente a pôste. Náboženstvo vyučuje setra farárka v troch skupinách na pôde zboru. Detskú besiedku vedie Iveta Ballová. Raz do mesiaca majú v nedeľu doobeda tzv. rodinné služby Božie, kde sú aktívnejším spôsobom zapojení aj tí najmenší. Zborový spevokol v počte 20 členov vedie Slavomír Kaduk.

 

Vykonané práce: odvodnenie kostola , výmena parapetných plechov  – cca 26 000 SK.

Pripomienky zboru:  veľká hrúbka spevníka, zjednotenie účtovníctva, školenie pokladníkov, ponuka starších varhanov

Odpoveď: hrúbku spevníka už nie je možné v dohľadnej dobe meniť, na druhej strane je vyvážená väčším množstvom piesní, ktoré sú všetky znotované a usporiadané prehľadne vo veršoch. Na  základe požiadavky zboru je na dnešné rokovanie predložený návrh seniorálneho štatútu o správe zborových financií, ktorého zámerom je zjednotenie metodiky účtovníctva v senioráte, čo by mohlo viesť aj k  zjednodušeniu podávania daňového priznania.

 

4 ) Čaňa

Termín:  23. apríla 2009  v Čani

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , E. Domokošová

Slúžiaci duchovný  v roku 2008: Ján Semjan

Kurátor:   Ondrej Kaduk

Kantor: Lýdia Horovčáková

 

 

Čaňa

Počet členov

530

Návštevnosť bežná nedeľa

170

Návštevnosť bežná nedeľa v %

32 %

Návštevnosť veľké sviatky

250

Návštevnosť veľké sviatky v %

47 %

Krst

10

Pohreb

7

Sobáš

5

Konfirmovaní

10

 

Služby Božie – dvakrát  v nedeľu a dvakrát  v kajúcom týždni, advente a pôste. Náboženstvo vyučuje katechétka Oľga Janošíková v 9 skupinách na ZŠ Čaňa. Detskú besiedku rozdelenú do dvoch skupín viedli  Aurélia Semjanová a Oľga Janošíková. V zbore prebieha pod vedením br. farára biblická hodina pre dospelých ako aj pre mládež. Zborový spevokol v počte 15 členov vedie brat farár.

 

Vykonané práce: v roku 2008 neprebehla väčšia oprava.

Pripomienky zboru: pohrebný spevník, odvody do Podporného fondu sa zvyšujú, ale priemerná mzda sa nezvyšuje, otázka Maďarskej reformovanej cirkvi

Odpoveď: seniorát tlmočil potrebu vydania pohrebného spevníka. Na základe zákona 3/ 2005 je platba do podporného fondu viazaná na minimálnu mzdu, za voliča sa odvádza pol percenta minimálnej mzdy platnej ku 1. januáru daného roka. Ústavu Maďarskej reformovanej cirkvi Synoda v apríli 2009 neprijala.

 

5 ) Košice – Slovenský zbor

Termín:  3. mája  2009 v Košiciach

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , M. Hamari

Slúžiaci duchovní  v roku 2008: Jaroslav Széles, Erika Domonkošová, Dušan Brna

Kurátor:   Jolana Čopová

Kantor: Gabriel Szakál

 

 

Košice – slovenský zbor

Počet členov

502

Návštevnosť bežná nedeľa

150 – 200

Návštevnosť bežná nedeľa v %

29 – 39 %

Návštevnosť veľké sviatky

450 – 500

Návštevnosť veľké sviatky v %

89 – 99 %

Krst

26

Pohreb

25

Sobáš

21

Konfirmovaní

18+ 16 dospelých

 

Tento zbor je prvýkrát súčasťou seniorskej správy, keďže len na sklonku minulého roka prestúpili do nášho seniorátu.

Služby Božie – dvakrát  v nedeľu , raz v bežnom týždni, a tri – krát  v kajúcom týždni.

Náboženstvo vyučoval brat farár s br. kaplánom na troch ZŠ (Belehradská, Požiarnická, Novomeského)  celkovo v troch skupinách. Detskú besiedku viedli Lenka Terpová a Marika Kaduková. Biblickú hodinu pre dospelých vedie s. farárka, biblickú hodinu pre mládež br. farár. Zborový spevokol pomenovaný po našom reformátorovi Jánovi Kalvínovi v počte 14 členov vedie Gabriel Szakal. Zbor má veľmi kvalitnú a pútavú internetovú stránku, okrem toho vydáva 4-krát ročne zborový časopis.

 

Vykonané práce: V roku 2008 neprebehla väčšia oprava  hmotného majetku zboru.

Pripomienky zboru:  matriky, členstvo v zbore podľa miesta trvalého pobytu, rovnoprávnosť cirkevných sobášov, volebné obdobie duchovných.

Odpoveď: matriky sa dajú objednať vo vydavateľstve ECAV Tranoscius,  podmienky členstva v zbore môže zmeniť iba synoda, rovnoprávnosť sobášov sa môže riešiť iba na vyššej úrovni ako seniorát, o návrhu na zmenu súčasného zákona o voľbách bude dnes ešte rokovať, seniorátna rada návrh zboru na skrátenie volebného obdobia duchovného podporila

 

6 ) Lastovce

Termín:  30. apríla  2009

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , M. Sláviková

Slúžiaci duchovní  v roku 2008: Samuel Knežo, Ditta Stašová, Martina Onoferová

Kurátor:   Ladislav Záboly

Kantor:    Martina Onoferová

 

 

Lastovce

Počet členov

38

Návštevnosť bežná nedeľa

12

Návštevnosť bežná nedeľa v %

31 %

Návštevnosť veľké sviatky

30

Návštevnosť veľké sviatky v %

78 %

Krst

Pohreb

Sobáš

Konfirmovaní

 

Služby Božie – raz  v nedeľu , v kajúcom týždni, advente a pôste 1-krát. Náboženstvo na pôde zboru viedla s. kaplánka.

 

Vykonané práce: úprava interiéru kostola v rozsahu cca 70 000 SK. Sokeľ, kazateľnica, farárska lavica, dobetónovanie podlahy, dlažba na schodoch pred kostolom.

Pripomienky zboru:  informujú o zmene nájomcu pôdy, reštitúcia časti cintorína.

Odpoveď: nájomná zmluva bola upravená a podpísaná aj štatutárom zboru, reštitučné problémy sa riešia v súčinnosti s kanceláriou synody.

 

7 ) Milhostov

Termín:  7. máj  2009

Vizitačná delegácia: J. Brecko,  M. Slávikova

Slúžiaci duchovní  v roku 2008: Marianna Sláviková

Kurátor:   Mária Záhorská

Kantor:    Bartolomej Vinc

 

 

Milhostov

Počet členov

110

Návštevnosť bežná nedeľa

38

Návštevnosť bežná nedeľa v %

34 %

Návštevnosť veľké sviatky

80

Návštevnosť veľké sviatky v %

72 %

Krst

Pohreb

2

Sobáš

Konfirmovaní

 

Služby Božie – raz  v nedeľu , v kajúcom týždni 1-krát. Náboženstvo na ZŠ Vojčice vedie s. farárka. V zbore majú aj biblickú hodinu a aj biblickú hodinu pre presbyterov. Mládež chodieva na biblickú hodinu do Sečoviec.

 

Vykonané práce: v roku 2008 neprebehla väčšia oprava  hmotného majetku zboru.

Pripomienky zboru:   žiadne

 

8 ) Nižný Žipov – Čeľovce  ( Egreš)

Termín:  10. mája  2009 v Nižnom Žipove

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , S. Knežo

Slúžiaci duchovný  v roku 2008:  Anna Hisemová

Kurátori: Ján Kaduk, Imrich Sokoli

Kantor: nie je, spev vedie p. farárka.

 

 

Nižný Žipov

Čeľovce

Počet členov

70

71

Návštevnosť bežná nedeľa

45

35

Návštevnosť bežná nedeľa v %

64 %

49 %

Návštevnosť veľké sviatky

70 – 80

70

Návštevnosť veľké sviatky v %

100 – 114 %

98%

Krst

2

Pohreb

1

Sobáš

2

1

Konfirmovaní

1

1

 

Služby Božie v oboch zboroch – raz v nedeľu a dvakrát  v kajúcom týždni, advente a pôste.

V Nižnom Žipove raz v týždni biblická hodinu. Náboženstvo s. farárka vyučuje v Nižnom Žipove na pôde zboru, v Egreši sa náboženstvo vyučovalo na obecnom úrade.  V Nižnom Žipove s. farárka počas roka zvykne navštíviť každú rodinu.

 

Vykonané práce: v roku 2008  sa v kostole v Čeľovciach opravilo čalúnenie lavíc.

Pripomienky zboru:  žiadne

 

9 ) Novosad, Kožuchov, Zemplínske Jastrabie

Termín:  13. mája  2009 v  Kožuchove

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , J. Tabačková

Slúžiaci duchovný  v roku 2008:  Alžbeta Maková

Kurátori: František Zamba, Gejza Kover, Helena Zambová

Kantor: Lýdia Maková

 

 

Novosad

Kožuchov

Zemplínske Jastrabie

Počet členov

67

54

57

Návštevnosť bežná nedeľa

20

35

20

Návštevnosť bežná nedeľa v %

29%

64%

35%

Návštevnosť veľké sviatky

45 – 50

50

50

Návštevnosť veľké sviatky v %

67 – 74 %

92%

87 %

Krst

1

1

Pohreb

2

3

2

Sobáš

1

Konfirmovaní

 

Služby Božie vo všetkých zboroch  – raz v nedeľu, raz v bežnom týždni, v kajúcom týždni, advente a pôste 2-krát do týždňa.

Spoločná  biblická hodina sa raz v týždni konala v Novosade. Sestra farárka vyučovala náboženstvo na ZŠ v Novosade v dvoch skupinách, v Kožuchove a Z. Jastrabí po jednej skupine na pôde zboru. Detskú besiedku v Novosade podľa odsúhlaseného plánu vyučovala Lenka Višňovská.

 

Vykonané práce: v budove bývalej školy v Z. Jastrabí previedol nájomca celkovú rekonštrukciu.

Pripomienky: problém reštitúcie v Kožuchove.

Odpoveď: Rieši sa v súčinnosti s kanceláriou synody.

 

10 ) Sečovce

Termín:  14. máj  2009

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík, S. Knežo

Slúžiaci duchovní  v roku 2008: Marianna Sláviková

Kurátor:   Gejza Hallér

Kantor:    Ružena Gazdová

 

 

Sečovce

Počet členov

144

Návštevnosť bežná nedeľa

60 – 70

Návštevnosť bežná nedeľa v %

41 – 48%

Návštevnosť veľké sviatky

110

Návštevnosť veľké sviatky v %

76 %

Krst

1

Pohreb

5

Sobáš

1

Konfirmovaní

1 dospelý

 

Služby Božie – raz  v nedeľu, raz v bežnom týždni, v kajúcom týždni 1 – 2-krát. Náboženstvo na ZŠ Vojčice vedie s. farárka. V zbore majú 5 biblických hodín: dôchodcovia, stredná generácia, tridsiatnici, mamičky s deťmi, mládež. Pri vedení biblických hodín pomáhajú s. farárke jej manžel Ľubomír Slávik a s. Emília Kovaľová . Náboženstvo na základných školách vyučuje s. farárka v 3 skupinách, v zbore sú aj dve skupiny detskej besiedky. Pri vedení detskej besiedky sa pravidelne strieda osem sestier. V zbore fungoval aj bilingválny klub detí, kde pracovala lektorka z USA Mary Houck, v nedeľu poobede bol v ZŠ  športový klub detí, viedol ho J. Macho.

 

Vykonané práce: prípravne práce pri rekonštrukcii  suterénu zborového domu. Zbor zakúpil dva pozemky v okolí fary aj s budovou.

Pripomienky zboru:   žiadne.

 

11 ) Skároš

Termín:  17. máj  2009

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík, A. Hisemová

Slúžiaci duchovní  v roku 2008: Ján Semjan

Kurátor:   Július Kováč

Kantor:    Ján Semjan

 

 

Skároš

Počet členov

65

Návštevnosť bežná nedeľa

35

Návštevnosť bežná nedeľa v %

53 %

Návštevnosť veľké sviatky

70

Návštevnosť veľké sviatky v %

107 %

Krst

Pohreb

3

Sobáš

Konfirmovaní

 

Služby Božie – v nedeľu dvakrát, v kajúcom týždni dvakrát.  Náboženstvo na ZŠ v Skároši vyučuje s. Oľga Janošíkova, detskú besiedku vedú sestry Kováčové.  Br. farár vedie biblickú hodinu pre dospelých, pre mládež a zároveň aj spevokol v počte 10 členov.

 

Vykonané práce: na budovu fary sa zakúpili plastové okná a previedlo sa spevnenie strešnej konštrukcie.

Pripomienky zboru: poďakovanie br. farárovi za príkladnú starostlivosť,  nejednotné účtovníctvo, nespokojnosť s priebehom volieb, kde došlo k porušeniu zákona, čo sa prieči kresťanskej morálke.

Odpoveď: nejednotnosť účtovníctva sa rieši návrhom štatútu o správe zborových financií, ktorý je dnes súčasťou programu.

Generálny cirkevný súd konštatoval isté porušenie zákona pri voľbách, ale šetrením zistil, že porušenie zákona, ku ktorým v dvoch prípadoch došlo, neovplyvnilo výsledky volieb. Hlasovací lístok michalovského zboru nariadil generálny súd pripočítať k výsledkom volieb, ktoré však ani po pripočítaní hlasov michalovského zboru neboli zmenené.

12 ) Svinica  – Nižná Kamenica

Termín:  20. mája  2009 vo Svinici

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Semjan

Slúžiaci duchovný  v roku 2008:  Daniel Kostszanszký

Kurátori: Vojtech Molnár, Ondrej Gondoľa

Kantor: nie je, spev viedol br. farár.

 

 

Svinica

Nižná Kamenica

Počet členov

79

10

Návštevnosť bežná nedeľa

40

8

Návštevnosť bežná nedeľa v %

5O%

80 %

Návštevnosť veľké sviatky

55

8

Návštevnosť veľké sviatky v %

69%

80%

Krst

1

Pohreb

Sobáš

Konfirmovaní

2

 

Vo Svinici služby Božie v nedeľu raz, v kajúcom týždni 3-krát.

Detskú besiedku vyučoval p. farár. V Nižnej Kamenici sa konali iba služby Božie 1-krát do mesiaca.

 

Vykonané práce: v roku 2008  sa v oboch zboroch nepreviedla žiadna väčšia oprava.

Pripomienky zboru:  počítače na farské úrady,  pán farár avizoval žiadosť o uvoľnenie zo služby, chce však ešte rok bývať na fare.

Odpoveď: ceny počítačov v posledných rokoch tak klesli, že väčšinou si ich zakúpili duchovní sami, resp. v niektorých prípadoch ich zakúpili zbory. Sen. rada vymenovala od 1. augusta 2009  za zastupujúceho duchovného J. Szelesa, a tak pokiaľ s tým zbor súhlasí, nie je problém s tým, že brat farár  Kostszanszký ostal bývať na fare. V prípade, že v budúcnosti bude potrebné umiestniť absolventov teológie však daná situácia dostane nový rozmer. V nedeľu 9. augusta 2009 sa zbor za účasti predsedníctva seniorátu poďakoval br. Kostszanskému za jeho službu a do zboru bol uvedený nový administrátor.

 

13 ) Trebišov, Hrčeľ-Kysta

Termín:  24. mája  2009 v  Hrčeli

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík , M. Sláviková

Slúžiaci duchovný  v roku 2008:  Janette Knežová

Kurátori: Tibor Varga, Rudolf Balogh, Milan Baňačkai

Kantor: Oktávia Marcinčáková (Trebišov), s. farárka ( Hrčel, Kysta)

 

 

Trebišov

Hrčel

Kysta

Počet členov

230

84

71

Návštevnosť bežná nedeľa

80 – 90

23 – 25

35

Návštevnosť bežná nedeľa v %

34 – 39%

27 – 29%

49%

Návštevnosť veľké sviatky

120

35 – 40

50

Návštevnosť veľké sviatky v %

52 %

41 – 47%

70%

Krst

5 + 1 dosp

1

2

Pohreb

1

2

3

Sobáš

3

Konfirmovaní

 

Služby Božie vo všetkých zboroch  – raz v nedeľu, raz v každom týždni. Biblické hodiny pre dospelých a mládež sa konali pravidelne v Trebišove, v Hrčeli a Kyste striedavo so službami Božími. Sestra  farárka vyučovala v Trebišove  jednu skupinu  náboženstva na ZŠ, jednu na pôde zboru. V nedeľu popoludní mávali detské služby Božie. V Hrčeli a Kyste vyučovala s. farárka  náboženstvo na pôde zboru. Všetky tri zbory raz za čas majú spoločné služby Božie, čo veľmi pekne prehlbuje spoločenstvo medzi nimi.

 

Vykonané práce: v Trebišove zakúpili nové stoličky, v Hrčeli nová dlažba, oplotenie, v Kyste farbenie oplotenia.

Pripomienky:  Kysta problém nevyčerpania podpory z podporného fondu v danom termíne ( 3 mesiace) kvôli nedostatku zdrojov.

Odpoveď: zbor môže požiadať o pôžičku, ale môže požiadať o predlženie doby na realizáciu. Na druhej strane je dôležité pri príprave projektu vychádzať z reálnych možností, aby nebol veľký rozdiel medzi očakávanou a pridelenou podporou. Zbor v Kyste to však nakoniec zvládol, a náročnú rekonštrukciu dokázali v lete 2009 previesť.

 

14 ) Trstené pri Hornáde

Termín:  27. máj  2009

Vizitačná delegácia: J. Brecko, A.Maková

Slúžiaci duchovní  v roku 2008: Ján Semjan administrátor, Samuel Knežo – kaplán

Kurátor:   Danica Šeňová

Kantor:    Danica Šeňová

 

 

Trstené pri Hornáde

Počet členov

73

Návštevnosť bežná nedeľa

15

Návštevnosť bežná nedeľa v %

20 %

Návštevnosť veľké sviatky

25 – 30

Návštevnosť veľké sviatky v %

34 – 41 %

Krst

1

Pohreb

1

Sobáš

Konfirmovaní

 

Služby Božie – v nedeľu raz, v  týždni raz.  Náboženstvo na ZŠ v Trstenom pri Hornáde vyučoval  br. kaplán, na pôde zboru vyučovala náboženstvo s. Danica Šeňová

 

Vykonané práce: čiastočná oprava strechy kostola, zasklenie okien na fare.

Pripomienky zboru: žiadajú prítomnosť sen. kurátora alebo jeho zástupcu na vizitáciách, br. kaplán požiadal o uvoľnenie zo služby v zbore.

Odpoveď: brat sen. kurátor sa zúčastnil na 13-tich vizitáciách zo siedmich,  účasť na vizitácii v Trstenom musel náhle  kvôli pracovným povinnostiam odvolať, pre krátkosť času sa nepodarilo zohnať náhradu. Br. kaplánovi sen. rada vyhovela, práve zajtra sa mu c. z. Trstene poďakuje pri príležitosti ukončenia jeho služby v zbore.

 

15 ) Tušice  – Horovce

Termín:  7. júna  2009 v Tušiciach

Vizitačná delegácia: M. Hamari J. Tabačková

Slúžiaci duchovný  v roku 2008:  Juraj Brecko

Kurátori: Bohuš Jakuboc, Mária Rusinkovičová

Kantor: Jarmila Šimková

 

 

Tušice

Horovce

Počet členov

418

99

Návštevnosť bežná nedeľa

120

35

Návštevnosť bežná nedeľa v %

28%

35%

Návštevnosť veľké sviatky

250

57

Návštevnosť veľké sviatky v %

59%

57%

Krst

3

6

Pohreb

5

2

Sobáš

2

Konfirmovaní

8

 

V Tušiciach služby Božie v nedeľu dva razy, v kajúcom týždni, advente a pôste dvakrát.

4 biblické hodiny: staršie ženy, mladšie ženy, zborová a pre mládež. Duchovnému pri ich vedení pomáhajú Anna Jančová, Lenka Brecková, Jana Čačková, Jarmila Šimková Náboženstvo sa vyučuje na ZŠ Tušická Nová Ves, dve skupiny vyučuje duchovný, jednu skupinu Lenka Brecková. Detskú besiedku vedie Valéria Vaľovská.

V Horovciach sú služby Božie v nedeľu raz, v kajúcom týždni, advente a pôste dvakrát. V bežnom týždni sa koná 1-krát biblická hodina.  Pod vedením kantorky Jarmily Šimkovej pracuje 20-členný spevokol a menšia mládežnícka hudobná skupina Zjav 19,5. Misijná sekcia presbytéria organizovala 8 stretnutí pre starších členov zboru.

 

Vykonané práce:
Tušice:  oprava  fasády kostola, zhotovili nové bočné dvere do kostola, odvodnenie kostola.
Horovce: dokončenie rekonštrukcie strechy kostola, zhotovenie nových lavíc.

Pripomienky:  osvedčilo sa rozdelenie presbytéria na jednotlivé komisie, z ktorých každá  sa stará o naplnenie dohodnutých úloh.

Odpoveď: pripomienku, resp. návrh predniesol br. farár, ktorý je zároveň aj seniorom. Rozdelenie presbytéria na komisie je užitočným nástrojom zefektívnenia práce presbytéria.

 

16 ) Vajkovce –- Rozhanovce – Beniakovce

Termín:  28. mája  2009  vo Vajkovciach

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J.  Janovčík

Slúžiaci duchoný  v roku 2008:  Marián Hamari

Kurátori: Rudolf Fazekaš, E. Hrehorová, Ľ. Halás

Kantor: Ján Janovčík, Denisa Hrehorová

 

 

Vajkovce

Rozhanovce

Beniakovce

Počet členov

216

62

56

Návštevnosť bežná nedeľa

50

20

25

Návštevnosť bežná nedeľa v %

23%

32 %

44%

Návštevnosť veľké sviatky

150

3O – 35

30 – 35

Návštevnosť veľké sviatky v %

69 %

48 – 56%

53 – 62%

Krst

2+ 1 konf

Pohreb

2

Sobáš

Konfirmovaní

6

1

 

Vo Vajkovciach služby Božie v nedeľu dvakrát, cez týždeň raz, v kajúcom týždni dvakrát. Brat farár vedie biblickú hodinu pre mládež a raz mesačne biblickú hodinu pre presbyterov. V Rozhanovciach a Beniakovciach sú služby Božie každú druhú nedeľu dopoludnia, striedavo s ECAV. Brat farár vyučuje náboženstvo na troch školách v celkovo troch skupinách. Detskú besiedku vedie Gabriela Papcúnová, 15-členný spevokol pracuje pod vedením Jána Janovčíka. V Beniakovciach je besiedka spoločná s ECAV, vedú ju Zdenka Behúnová a Erika Paľová.

 

Vykonané práce: vo Vajkovciach nový chór a dvere, rozsah cca 230 000 Sk. V Rozhanovciach sa v spolupráci s ECAV stavia nový kostol, v roku 2008 sa podarilo prekryť strechu medeným plechom.

Pripomienky:  žiadne

 

17 ) Ždaňa

Termín:  3. jún  2009

Vizitačná delegácia: J. Brecko, J. Janovčík, S. Abosiová

Slúžiaci duchovní  v roku 2008: Ján Semjan

Kurátor: Vojtech Végh

Kantor:  Ján Semjan

 

 

Ždaňa

Počet členov

198

Návštevnosť bežná nedeľa

70 – 80

Návštevnosť bežná nedeľa v %

35 – 40 %

Návštevnosť veľké sviatky

90 – 95

Návštevnosť veľké sviatky v %

45 – 47 %

Krst

2

Pohreb

5

Sobáš

1

Konfirmovaní

6

 

Služby Božie – v nedeľu dvakrát, v kajúcom týždni dvakrát.  Náboženstvo na ZŠ v Ždani vyučovala  s. J. Bittóvá v troch skupinách, takisto vedie aj detskú besiedku. Br. farár vedie biblickú hodinu pre dospelých, pre mládež a zároveň aj spevokol v počte 10 členov. V zbore sa v roku 2008 konala exmisia Martiny Onoferovej do kaplánskej služby.

 

Vykonané práce: pokračovala výstavba fary v rozsahu cca 280 000 Sk, kúrenie, maľba, pivnice. V modlitebni sa dala nová podlaha a taktiež sa previedla maľba.

Pripomienky zboru:  pedagogické vzdelanie katechétov, vyučovacie osnovy, nespokojnosť s priebehom volieb, ktoré neprebehli v kresťanskom duchu, nesúlad medzi volebným zákonom a štatútom.

Odpoveď: k priebehu volieb to isté, čo k pripomienke zboru Skároš, čo sa týka nesúladu medzi volebným zákonom a štatútom,  je možné podať konkrétny podnet na synodu, vyučovacie osnovy boli v tomto školskom roku duchovným rozposlané.

 

 

Súhrnné údaje za OH seniorát

 

 

Ondavsko – hornádsky seniorát

Počet členov

4101

Návštevnosť bežná nedeľa

1413 – 1547

Návštevnosť bežná nedeľa v %

34 – 37%

Návštevnosť veľké sviatky

2612 – 2715

Návštevnosť veľké sviatky v %

63 – 66 %

Krst

77

Pohreb

78

Sobáš

41

Konfirmovaní

107

Počet voličov

3213

 

 

 

2. Biblická úvaha

V duchovnej časti tejto správy by som rád zdôraznil tri veci.

Biblické hodiny

V súvislosti so službou seniora ma  oslovuje biblický  verš: „… tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc.“ (Žalm 50,23). Odkiaľ sa dozvieme, aká cesta je tá správna? Ako reformovaní kresťania vieme odpovedať na túto otázku. Správna cesta je opísaná v Biblii. Vizitácie však  ukazujú, že len veľmi málo našich veriacich sa zúčastňuje biblických hodín, vo viacerých zboroch sa biblické  hodiny vôbec nekonajú. Tým sa však sami ochudobňujeme o Božie požehnanie. Chcem apelovať na to, aby sa v zboroch konali biblické hodiny, aby sme na nich  poriadne študovali Božiu cestu, ktorá nás privedie k požehnaniu.  Všimnime si aj my, čo hovorí apoštol Pavol Timoteovi:  Ty však zostávaj v tom, čomu si sa naučil a o čom si presvedčený, pretože vieš, od koho si sa (to) naučil, a že od detstva poznáš sväté Písma, ktoré ťa môžu urobiť múdrym na spasenie vierou v Krista Ježiša. Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré.(2 Tim 3,14 – 17).

Navzájom sa počúvať

Súčasťou vizitácií sú aj pripomienky zboru, ako aj pripomienky vizitátorov. V tejto súvislosti sa pozrime na nasledovný biblický text: Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia. A nikomu na zemi nehovorte: „Otec! lebo jeden je váš Otec, ten nebeský; a nedávajte si hovoriť: Vodcovia! lebo jeden je váš Vodca, Kristus. A kto z vás je najväčší, nech vám je služobníkom. Kto sa povýši, bude ponížený, a kto sa poníži, bude povýšený. (Mt 23,912)“ Tento úsek okrem iného nám hovorí aj to, aby sme sa navzájom počúvali, aby sme brali vážne svoje pripomienky. Spolu s bratom seniorálnym kurátorom chceme mať k vám otvorené srdcia, správať sa k vám ako bratia, bez povýšenectva.

Preto sme sa  aj všetkými vašimi pripomienkami vážne zaoberali, a pokiaľ  to bolo v kompetencii seniorátu, snažili sme ich vyriešiť. Na druhej strane, v bratskej láske vás žiadame, aby ste rovnako vážne brali aj naše pripomienky.

Aby sme v senioráte nažívali ako bratia  a sestry, ktorí sa budú navzájom počúvať.

Zapojenie sa do misijnej práce

Štatistika ukazuje, že počas bežnej nedele je v našich zboroch prítomných 33 – 37% našich členov, počas veľkých sviatkov je ich  prítomných cca 63 – 66%. V našom senioráte ten rozdiel predstavuje asi 1200 osôb. Za týmto číslom  sa skrývajú konkrétni ľudia, žijúci medzi nami, ktorých poznáte. Naši príbuzný, známi, susedia… To je naše najbližšie misijné pole. Oslovme týchto ľudí. Povzbudzujme ich k aktívnejšej , uvedomelej viere. Títo ľudia počas veľkých sviatkov pristúpia aj k Večeri Pánovej, kde sa však okrem iného aj zaviažu k aktívnemu kresťanskému životu, teda niečo Pánu Bohu aj sľúbia.  Pripomeňme im závažnosť sľubov Pánu Bohu.  Písmo hovorí totiž veľmi jasne: Neprenáhli sa ústami
a srdce nech sa ti nenáhli vyriecť slovo pred Bohom;  lebo Boh je na nebi a ty si na zemi.
Preto nech je málo tvojich slov. Sen prichádza z mnohej únavy a hlas blázna s mnohými slovami. Ak dáš sľub pred Bohom, nemeškaj splniť ho,
lebo On nemá záľubu v bláznoch: čo sľúbiš, to aj splň! Radšej nesľubuj, akoby si mal sľúbiť, a nesplniť
.“ (Kaz 5,1-4).

Záver

Snažme sa navštevovať a rozbiehať biblické hodiny, počúvajme sa navzájom a misijne pristupujem k našim pasívnejším členom. Realizovať tieto tri veci nebude ľahké. Ale ako hovorí Písmo: „Pri každej drine býva zisk, ale kde sú len reči, tam je nedostatok.“(Príslovia 14,23).

Cesta Božia je cesta náročná. Hospodin nám ponúka zadarmo svoju milosť, ale Jeho milosť predsa nie je lacná. Vedie nás k obetavosti a usilovnosti. Bez toho to nepôjde. Bez toho nemôžeme čakať Božiu pomoc a požehnanie.

„… tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc.“ (Žalm 50,23).

Amen.

Kto sme

Ustanovenie seniorátu

Vznik dvoch seniorátov s rokovacím jazykom slovenským odobrila Synoda Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku už na svojom zasadnutí 19-20.februára 1992 v Komárne. Ustanovujúce seniorálne valné zhromaždenie 9. seniorátu – t.j. 2. seniorátu s rokovaním jazykom slovenským sa konalo 13. novembra 1993 v Sečovciach. Toto zasadnutie schválilo vytvorenie deviateho seniorátu, v poradí druhého seniorátu s rokovacím jazykom slovenským. Zároveň sa vtedy schválil názov Ondavsko–hornádsky seniorát. Tento názor geograficky vystihuje oblasť, kde sa zbory seniorátu nachádzajú, t.j medzi tokmi riek Ondava a Hornád. Ondavsko- hornádsky seniorát pri svojom vzniku pozostával zo 16 matkocirkevných a 5 dcérocirkvených zborov, spolu 21 zborov. Zakladajúce zbory sú uvedené nasledujúcej tabuľke, pričom matkocirkevné zbory sú vyznačenej hrubším písmom.

1 Brezina 1
Kazimír 2
2 Čaňa 3
3 Hrčeľ 4
Kysta 5
4 Kožuchov 6
5 Lastovce 7
6 Milhostov 8
7 Nižný Žipov 9
Čelovce 10
8 Novosad 11
9 Sečovce 12
10 Skároš 13
11 Trstené pri Hornáde 14
12 Tušice 15
13 Vajkovce 16
Beniakovce 17
Rozhanovce 18
14 Veľké Ozorovce 19
15 Zemplínske Jastrabie 20
16 Ždaňa 21

V čase vzniku seniorátu slúžilo v senioráte 8 duchovných, všetko mužov.

Michal Hudák – Vajkovce ( † 2008)
Ján Katona – Nižný Žipov ( † 2004)
Ján Kolesár – Tušice ( †2004)
Juraj Lörinc – Novosad – t. č. na dôchodku
Milan Nohaj – Sečovce – t. č. na dôchodku
Ján Semjan ml. – Čaňa – t.č. v aktívnej službe
Štefan Šeňo – Trstené pri Hornáde ( †1995)
Štefan Šipoš – Milhostov – t. č. na dôchodku

Prvá slávnostná inštalácia funkcionárov seniorátu

Po ustanovujúcom valnom zhromaždení prebehli voľby seniorátnych funkcionárov. Za prvého seniora Ondavsko – hornádského seniorátu bol zvolený Michal Hudák farár vo Vajkovciach, za prvého seniorálneho kurátora bol zvolený MVDr. Ján Kaduk, presbyter z Nižného Žipova. Inštalácia prvých seniorátnych funkcionárov sa konala na slávnostnom seniorálnom valnom zhromaždení dňa 27. februára 1994 vo Vajkovciach. Toto slávnostné zasadnutie otvoril seniorálny kurátor MVDr. Ján Kaduk slovami: „ Ustanovením tohto seniorátu sa vlastne vraciame tam, kde sme v päťdesiatich rokoch prestali, aj keď s malou obmenou. Namiesto Torysského seniorátu sa vytvoril seniorát Ondavsko – hornádsky, ktorý lepšie vyjadruje jeho opodstatnenie a zloženie. Sme na začiatku. A začiatok je vždy ťažký. Bude len na nás, aby sme z neho vytvorili celok založený na jednote ducha a zväzku pokoja, ktorý by nemohli narušiť väčšie či menšie nedorozumenia a rozdiely v zmýšľaní. Nachádzame sa vo zvláštnej situácii, keď jedna generácia je v dôsledku veku a vyčerpania zo služby na odchode a druhej niet. Bude na nás na laikoch, aby sme chránili to, čo sa zachrániť dá a aby sme sa svojou službou v zboroch neprestali schádzať aj za takejto situácie okolo Božieho slova v našich kostoloch … Myslím, že to je cesta, ktorá čaká aj nás a je na nás, aby sme sa na ňu pripravili a tak v tých malých stádečkách budovali kráľovstvo Božie a cirkev ,ktorá bude bez poškvrny a vrásky.
Inštaláciu zvolených funkcionárov vykonal vtedajší biskup Dr. Eugen Miko. Novovytvorenému seniorátu adresoval nasledovné posolstvo: „ Základom cirkevného života je organizovaný zborový život založený na modlitbe a Slove. Ľudia si to všimnú. Svetlo nášho života má a musí svietiť. Prajeme novému seniorátu, aby sa touto viditeľnosťou a hľadaním tváre Hospodinovej vyznačoval a bol príkladom verných.”
Prvý senior Ondavsko – hornádského seniorátu po inštalácii oslovil zbory v obežníku týmito slovami: „Bratia a sestry. V mene Božom vstupujeme do nového obdobia v živote našich cirkevných zborov, ktoré sa prihlásili do nového Ondavsko – hornádského seniorátu. Verím, že nás všetkých bude na novej ceste a v novej službe sprevádzať a posilňovať náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Bola nám preukázaná veľká milosť. Zvestujme Božiu milosť v našich zhromaždeniach tak, aby Božie slovo nám bolo svetlom na ceste za Pánom a stalo sa posilnením pre slabých a nemocných, potešením pre všetkých zarmútených, nádejou pre tých, ktorí sa cítia opustení, povzbudením pre klesajúcich a vyčerpaných a pre nás všetkých duchovným chlebom, ktorým sme sa sýtili a chceme sýtiť v budúcnosti k večnému životu.“

Odkazy týchto troch bratov, povedané pri vzniku Ondavsko – hornádského seniorátu sú stále aktuálne a dobre vystihujú poslanie nášho seniorátu. Vytvárať celok založený na jednote ducha a zväzku pokoja, byť svetlom a príkladom pre verných a kráčať – s posilou Božieho slovom – za Pánom Ježišom Kristom.

Ďalšie zloženie predsedníctva seniorátu

V roku 1996 bol za seniora zvolený Ján Semjan ml. farár v Čani, za seniorálného kurátora Bartolomej Múra, presbyter v Čani. V roku 1999 bol za seniorálneho kurátora zvolený Ing. Július Kováč, kurátor zo Skároša. V seniorátnych voľbách v roku 2002 bol za seniorátneho kurátora opätovne zvolený Ing. Július Kováč, za seniorku bola zvolená Alžbeta Maková, farárka v Novosade. V roku 2008 bol za seniorátného kurátora zvolený Ing. Ján Janovčík, kantor a presbyter vo Vajkovciach. Do funkcie nastúpil od 1.1.2009. V období od 1.1.2009 do 4.4.2009 vykonávala funkciu seniora konseniorka Janette Knežová, farárka v Trebišove. Po svojom zvolení v marci 2009 sa od 4.4.2009 sa ujal úradu senior Juraj Brecko, farár z Tušíc.

Zmeny v zozname zborov Ondavsko – hornádského seniorátu

a) prestupy
V roku 1995 požiadali o prestup do Ondavsko – hornádskeho seniorátu matkcirkevné zbory Byster a Svinica, ako aj ku Svinici prislúchajúci dcérocirkevný zbor Nižná Kamenica. V oboch týchto zboroch vtedy ako duchovný slúžil farár Daniel Kostsanzsky, t.č. na dôchodku.
V roku 1997 požiadali o prestup do Ondavsko – hornádskeho seniorátu matkocirkevný zbor Bohdanovce aj zo svojimi dcérocirkvami Nižnou Hutkou a Rákošom. V týchto zboroch vtedy slúžil farár Ľudovít Kozár, ktorý umrel v roku 2007.
V roku 2008 požiadal o prestup do Ondavsko – hornádskeho seniorátu Slovenský cirkevný zbor Košice. V zbore vtedy slúžil Jaroslav Széles ako 1.duchovný, Erika Domonkošová ako 2.duchovný a Dušan Brna ako zborový kaplán.

b) vznik nových zborov
V roku 2000 vznikol matkocirkevný zbor Trebišov, v roku 2008 dcérocirkevný zbor Horovce ,ktorý patrí pod matkocirkev v Tušiciach

c) zánik zborov
Cirkevný zbor Veľké Ozorovce bol prekvalifikovaný na v roku 2004 diasporu zboru Sečovce.

K 1.1.2010 má Ondavsko – hornádsky seniorát celkovo 4107 členov, 29 cirkevných zboroch, z toho 20 matkocirkevných a 9 dcérocirkevných. V dobe svojho vzniku mal 21 cirkevných zborov, z toho 16 matkocirkevných a 5 dcérocirkevných. Terajší zoznam zborov seniorátu sa naschádza v nasledujúcej tabuľke

1 Bohdanovce
1

Nižná Hutka
2

Rákoš 3
2 Brezina 4
Kazimír 5
3 Byster 6
4 Čaňa 7
5 Hrčeľ 8
Kysta 9
6 Košice 10
7 Kožuchov 11
8 Lastovce 12
9 Milhostov 13
10 Nižný Žipov 14
Čelovce 15
11 Novosad 16
12 Sečovce 17
13 Skároš 18
14 Svinica 19
Nižná Kamenica 20
15 Trebišov 21
16 Trstené pri Hornáde 22
17 Tušice 23
Horovce 24
18 Vajkovce 25
Beniakovce 26
Rozhanovce 27
19 Zemplínske Jastrabie 28
20 Ždaňa 29

Duchovní

V dobe svojho vzniku mal seniorát osem duchovných, všetko mužov. Až na jedného (Ján Semjan ml) všetci boli v pokročilejšom veku. Dnes má seniorát 14 duchovných, z toho 6 mužov a 8 žien. V priebehu niekoľkých rokov do služby nastúpila nová generácia duchovných. Zo súčasných duchovných len Ján Semjan ml. bol v čase vzniku seniorátu v službe v tomto senioráte.

Simona Abošiová Bohdanovce
Juraj Brecko Tušice
Dušan Brna Košice
Erika Domonkošová Košice
Marián Hamari Vajkovce
Anna Hisemová Nižný Žipov
Samuel Knežo Hrčeľ
Janette Knežová Trebišov
Alžbeta Maková Novosad
Martina Onoferová Brezina
Ján Semjan ml. Čaňa
Marianna Sláviková Sečovce
Jaroslav Széles Košice
Jana Tabačková Byster

Záver

Keď si spomenieme na obavy prvého seniorátneho kurátora, ktoré vyslovil pri prvej inštalácii seniorátnych funkcionárov v roku 1994, musíme byť vďační za to, že dnes máme dostatok duchovných. Ale aj tak je stále aktuálna jeho výzva na aktívnejšie zapojenie laikov do služby v našich zboroch. Potešujúce je aj to že, za 16 rokov od vzniku seniorátu síce ubudol jeden matkocirkevný zbor, ale pribudlo 9 nových zborov ( 5 matkocirkevných a 4 dcérocirkevné). Hospodinu patrí vďaka, že sa o náš malý senoriát staral a pomáhal nám. Zároveň je to pre nás aj výzva, aby sme Hospodina nasledovali a kráčali po Jeho cestách.

„…tomu, kto správnou cestou kráča, ukážem Božiu pomoc.“ ( Žalm 50,23)

Juraj Brecko
17.apríla 2010