„Prídem aj večer …“

Bolo mojim potešením a cťou kázať po deväť nedelí v Kanade, v Toronte, v roku 1932. Dobre si spomínam na privítanie, ktorého sa mi dostalo v prvé nedeľné ráno od farára miestneho zboru, ktorý napriek tomu, že mal dovolenku, nebol ešte mimo mesta. Predstavil ma, a keď som odpovedal na jeho privítanie, považoval som za múdre oboznámiť zbor s mojim štýlom kázania. Povedal som zhromaždeniu, že mojou metódou bolo predpokladať, že v nedeľu ráno budem v kostole hovoriť viac-menej k veriacim, k svätým, a že sa ich pokúsim vzdelávať. Avšak večer budem kázať s tým, že budem predpokladať, že hovorím k nekresťanom, keďže mnoho z takých ľudí tam bude. Asi nejako takto som to v rýchlosti povedal. Pokračujte v čítaní

Vyslobodenie z homosexuality

Rád by som poukázal na jednu skutočnosť, ktorá  je v ústraní predreferendovej debaty. Podľa  učenia Nového zákona je praktizovanie homosexuality hriechom.  Časť liberálnejších teológov najmä v protestantskom prostredí však už odmieta praktizovanie homosexuality nazývať hriechom. Vyzývajú ku akceptácii inakosti, rôznorodosti a pod. Často sa citujú texty o láske k blížnému. Pokúsim sa však ukázať, že konzervatívny kresťanský postoj ku praktizovaniu homosexuality nie je vôbec v rozpore s príkazom kresťanskej lásky k blížnemu. Podľa Písma  je praktizovanie akéhokoľvek hriechu pre človeka škodlivé. Preto nás tak často Písmo vyzýva ku pokániu, t.j. ku odvráteniu sa od hriechu. Písmo ďalej jasne hovorí o tom, že človek potrebuje pomoc od Krista, aby sa mohol vymaniť z najrozličnejších hriešnych závislostí, ktoré človeka zotročujú.  Pokračujte v čítaní

Odkaz jeho otca

Rodičia, čo by ste odkázali svojim deťom? Čo chcete, aby si zobrali od vás do života?

Keď končil John Wooden (1910-2010) základnú školu, jeho otec mu dal ako dar 7 rád – pravidiel – ktorými chcel, aby sa John vo svojom živote riadil.  Pokračujte v čítaní

Text na krstiny

biblia_a_prstenKeď bojoval Hitler o moc, zverejnil program svojej strany. V ňom stálo v bode 24: „Sme za pozitívne kresťanstvo.“ Mnoho skutočných kresťanov na to skočilo.

Ale keď už bol Hitler pri moci, človek zistil to, čo mnohí dávno predvídali: pozitívne kresťanstvo bolo to isté, čo nacionálny socializmus. Pokračujte v čítaní

„Veď s Tebou napadnem aj zástupy …“

Howard„… so svojím Bohom preskočím i múr.“ (2. Sam 22, 30)

Na tieto verše som si spomenul, keď som čítal o Timovi Howardovi – brankárovi USA, ktorý na tohtoročných majstrovstvách sveta vo futbale prekonal rekord v počte brankárskych zásahov za jeden zápas (16 zásahov). Tím USA nakoniec v predĺžení zápas s Belgickom prehral, všetci však obdivovali výkon amerického brankára.

CNN dokonca napísalo: „Bola to epická bitka – medzi brankárom USA a celým belgickým tímom“. Pokračujte v čítaní

Rozlúčiť sa s Kristom

Pravidlo, ktoré mám už po dlhé roky bolo, že som jednal s Ježišom Kristom ako s osobným priateľom. Nie je to žiadne vierovyznanie, sotva nejaké učenie, ale je to Kristus sám, ktorého máme. V momente, keď prijímame Krista, mali by sme Ho prijať ako priateľa.

Keď odchádzam preč z domu, kývem mojej žene a deťom na rozlúčku, lúčim sa s priateľmi a známymi – avšak nikdy som ešte nepočul o úbohom odpadlíkovi, že by padol na kolená a hovoril:
„Bol som blízko pri Tebe 10 rokov. Tvoje služby sa stali nudné a monotónne. Prišiel som sa s tebou rozlúčiť. Zbohom, Pán Ježiš Kristus!“

Nepočul som ešte o nikom, kto by to urobil. Poviem vám, ako odchádzajú – jednoducho utečú preč.

Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ

Otcova nedbalosť

Jedna udalosť bola veľmi spomínaná v americkej tlači, ktorá na mňa ako otca hlboko zapôsobila.

Otec zobral svojho malého synčeka na prechádzku do poľa jedného nedeľného dňa a keďže to bol horúci deň, ľahol si do tieňa pod krásny strom. Chlapček behal okolo zbierajúc divé kvety a malú trávičku, vracajúc sa k otcovi volajúc: „Pekné! Pekné!“

Nakoniec jeho otec zaspal a zatiaľčo spal, chlapec sa zatúlal preč. Keď sa zobudil, jeho prvou myšlienkou bolo: „Kde je moje dieťa?“

Pokračujte v čítaní

Biblia jeho farára

biblia_a_prstenJeden muž raz vzal Bibliu k svojmu farárovi a povedal: „Toto je vaša Biblia.“

„Prečo to voláte mojou Bibliou?“, odpovedal farár.

„No,“ odpovedal muž, „sedím pri vašich kázňach už dobrých päť rokov a vždy, keď ste povedali o nejakej veci, že nie je pravdivá, tak som ju vytrhol.“

Mal vytrhnutú asi tretinu Biblie – celého Jóba, Kazateľa i Zjavenie Jána a aj zopár iných kúskov tu či tam. Farár chcel, aby mu tú Bibliu nechal – nechcel, aby to zvyšok zboru videl. Avšak muž povedal:

„Óó, nie! Ešte mi ostáva obal, počkám si na ten.“ A odišiel preč, čakajúc na vytrhnutý obal.

Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ

Maj vieru

Pamätám si na muža, ktorý rozprával o tom, že roky kázal bez akéhokoľvek výsledku. Ako šli do kostola, zvykol hovoriť svojej manželke, že vie, že ľudia mu aj tak nebudú veriť nič z toho, čo povie – a tam nebolo žiadneho požehnania. Nakoniec si uvedomil svoju chybu – prosil Boha, aby mu pomohol, pozbieral odvahu a potom prišlo aj požehnanie.

„Nech sa vám stane podľa vašej viery.“ Tento človek neočakával nič a dostal presne to, čo očakával. Drahí priatelia, očakávajme to, že Boh si nás použije. Majme odvahu a choďme vpred, dúfajúc v Boha, že bude robiť veľké veci.

 

Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ