Rok 2017 je pre dcérocirkevný reformovaný zbor v Rozhanovciach významný.

Jednako ako pre celú cirkev výročie reformácie, tak teraz aj 5. výročie vysviacky novopostaveného kostola. Rovnako významnou udalosťou je to aj pre veriacich evanjelickej cirkvi augsburského vierovyznania v Rozhanovciach, lebo je to spoločne postavený chrám.

Prvé slová kázne k prítomným adresoval brat farár ECAV František Korečko, ktorý kladne hodnotil spolužitie a spoluprácu dvoch konfesií, čoho dôkazom bola aj táto udalosť. Príkladom môže byť aj manželstvo – keď je láska a porozumenie tak to ide. Tak isto aj v cirkvách je to možné. Na základe príkladu o colníkovi a farizejovi z Písma, rozoberal aj náš vzťah k návšteve kostola. Z akého podnetu tam ideme, a či odchádzame z neho ospravedlnení. Každý máme upriamiť pohľad hlavne sám na seba, či si nemyslíme, že sme spravodliví, a že či sa nepotrebujeme zakaždým meniť.

Slovami textu z Písma, Listu Rímskym 8.kapitoly 36.- 39. verš sa prihovorila kaplánka reformovanej cirkvi sestra Andrea Korečková. Svojimi slovami smerovanými k reformácii poukázala na to, či sme dosť odvážni priznávať sa k viere, k Bohu, či k reformácii. Táto odvaha nechýbala pred päťsto rokmi reformátorom. Je načim zamyslieť sa nad touto udalosťou, čo nám reformácia dala a ako s tým my naložíme. Takto a slovami SOLI DEO GLORIA, ukončila svoj príhovor sestra kaplánka.

Brat farár Marián Hamari z Vajkoviec, do ktorého zboru patrí aj zbor Rozhanovce, priblížil históriu výstavby kostola. Vyzdvihol skutočnosť, že ako pri reformácii, tak isto aj v tomto prípade prišiel podnet k činu zdola. Ani v jednom prípade neboli prekážkou konfesiálne rozdiely. “Verím, že takáto spolupráca bude trvať a prehĺbovať sa aj naďalej“ – dodal na záver brat farár.

Priestor prihovoriť sa mal aj farár ECAV v Budimíri Daniel Dudáš, ktorý pripomenul, že náš odchod z kostola má byť rozradostený z prijatia slova Božieho a zvesti z neho pre nás.

Kurátor evanjelického zboru Ján Beňo sa nakoniec prihovoril k sestre kaplánke aj k prítomným zhromaždeným, ktorým, podobne ako aj kurátorke reformovaného zboru Eve Hrehorovej a ostatným, patrila vďaka za prípravu požehnaného nedeľného dopoludnia.

Záverečnou piesňou č. 545 „ Smieť žiť pre Krista“, nás hudobne sprevádzala kantorka sestra Denisa Hrehorová sme ukončili toto popoludnie.