19. apríla sa v Reformovanom cirkevnom zbore Ďurkov zišli veriaci domáceho i okolitých zborov, aby si pripomenuli život a prácu nebohého farára a biskupa Reformovanej cirkvi Imricha Vargu, rodáka z Ďurkova.
V kostole zboru, ktorého kazateľkou je farárka Edita Balážová, privítali hostí, ktorými boli: biskup Reformovanej kresťanskej cirkvi László Fazekas, István B. Kovács- riaditeľ Reformovanej vedeckej zbierky na Slovensku, vd. Viera Vargová a synovia nebohého biskupa Imricha Vargu s rodinami. Ďalej sestra farárka privítala zástupcu biskupa Jána Semjana, seniora Juraja Brecka a ostatných farárov a farárky, starostu obce a ďalších prítomných s prianím požehnaného kázania a prijatia slova. Kázňou pri tejto príležitosti poslúžil brat biskup na základe textu 126. žalmu. Po nej sa zhromaždenie presunulo do zborového domu, kde bola otvorená vernisáž pamätnej výstava pod názvom „ Ako sa dá“, o významnej osobnosti cirkevného života, akou brat Varga bol. Táto výstava bola prezentovaná už v roku 2013 v Rimavskej Sobote. Výstavu úvodným slovom otvoril István B. Kovács, ktorý popísal neľahkú prácu a život Imricha Vargu a vtedajšiu cirkev v časoch totalitného režimu.
Imrich Varga sa narodil 1.10. 1905 v Ďurkove. Bol cirkevným hodnostárom a verejným činiteľom. Študoval na teologickom seminári v Lučenci, ktorý absolvoval v roku 1928. V roku 1929 pokračoval v teologickom štúdiu v Halle v Nemecku. V rokoch 1929 až 1931 bol kaplánom v Mukačeve, od roku 1932 do roku 1953 farárom v Rimavskej Sobote. Mimo toho v rokoch 1932 až 1938 prednášal na Teologickom seminári v Lučenci. V roku 1953 sa stal biskupom Reformovanej cirkvi a duchovným predsedom synody Reformovanej kresťanskej cirkvi na Slovensku. Od roku 1955 na Komenského evanjelickej bohosloveckej fakulte v Prahe. Vo svojej teoretickej činnosti sa zaoberal problémami postavenia cirkvi v spoločnosti a jej úlohami pri riešení základných problémov ľudstva, najmä zachovaní mieru a upevňovaní mierového spolužitia medzi národami. Od roku 1954 bol členom Československej mierovej rady a v roku 1958 sa stal jedným zo spoluzakladateľov Kresťanskej mierovej konferencie. Od roku 1959 bol podpredsedom Svetového reformovaného zväzu a členom jeho teologickej komisie, ďalej bol členom exekutívy Konferencie európskych cirkví a teologickej komisie svetovej rady cirkví. Od roku 1960 do roku 1962 zastával funkciu predsedu Ekumenickej rady v ČSSR a v rokoch 1962 až 1980 bol predsedom redakčnej rady časopisu Kalvínske hlasy a Kálvinista szemle.
Službu vykonával 27 rokov, keď zomrel 10. 12. 1980 v Košiciach. Pochovaný je na reformovanom cintoríne v Ždani.
